Mesačník pre literatúru a kultúru Nový život

Mesačník pre literatúru a kultúru Nový život od svojho vzniku obsahuje, resp. odzrkadľuje významné prvky spoločenského  a kultúrneho života Slovákov žijúcich na Dolnej zemi. Nový život ako literárny časopis tvorí významný segment v dejinách novinárstva a literatúry vojvodinských Slovákov. Vznik Nového života úzko súvisel s dobovými pomermi v spoločnosti. V rokoch 1928 – 1932 sa prekonávali dôsledky silnej hospodárskej krízy, a tak následne došlo k oživeniu spoločenského života vojvodinských Slovákov. Hoci snahy o založenie literárneho a kultúrneho časopisu sa prejavovali aj skôr, podnetom k realizácii založenia takého druhu printového média, bolo založenie ústrednej celonárodnej spolkovej kultúrno – politickej organizácie Matice slovenskej v Juhoslávii, ktoré sa uskutočnilo 15. augusta 1932 v Báčskom Petrovci. Hneď po založení Matica začala so svojou činnosťou, získala vyše stovák členov, a tak svoje pôsobenie rozšírila po jednotlivých vojvodinských dedinách a mestách, kde sa zakladali miestne odbory Matice. S jej vznikom sa začalo uvažovať aj o tom, aby sa zintenzívnila vydavateľská činnosť. Neľahkou prácou, 27. apríla roku 1933, vyšlo prvé číslo časopisu Náš život.

Úhrne zverejnených ročníkov časopisu Náš život bolo 10. Prvých osem ročníkov periodicita časopisu bola štvrťročnou, čoho dôvodom bola neprajná finančná situácia, pričom ročne vychádzali tri osobytné zošity (tretí bol dvojčíslo). V poslednom ročníku v predvojnovom období boli publikované štyri zošity, totiž v druhom čísle bola uverejnená správa MSJ. Z dôvodu vojen sa vydavateľská činnosť trochu zmenšila, a tak prvé číslo časopisu Náš život v povojnovom období vyšlo v roku 1946. Vzhľadom na dobové ťažkosti, ktoré boli viditeľné aj pri vývoji samotného časopisu, mnohé plány nebolo možné uskutočniť, najmä to bolo viditeľné z periodicity. Keď ide o posledný ročník 1947, vtedy vyšlo šesť čísel v jednom zošite. V rokoch 1933 – 1938 hlavným redaktorom časopisu Náš život bol eminentný dolnozemský spisovateľ Ján Čajak, ktorého zásluhou sa časopis zrodil a začal publikovať. J. Čajak v časopise trval na zošľachtení literárnej a vedeckej snahy mladých generácií. Práve ten cieľ úspešne spĺaňali aj ďalší redaktori. Na prvej ustanovujúcej schôdzi odboru pre Slovákov Zväzu kultúrno – osvetových spolkov Vojvodiny, ktorá sa uskutočnila 18. júla roku 1948, si ako jednu z dôležitejších úloh vytýčil vydávanie časopisu. S novými prípravami sa objavil aj návrh na zmenu mena časopisu, a to na Nový život časopis pre literatúru a kultúru, so širším súborom zásad v porovnaní s jeho predchodcom časopisom Náš život.

Literárno – vydavateľský pododbor v čele s jeho predsedom Zlatkom Klátikom, ktorý sa neskoršie stal aj zodpovedným redaktorom, bol zodpovedný pre prípravu na vydávanie časopisu. Najprv boli návrhy, aby sa časopis stal mesačníkom, pričom sa navrhnuté plány nesplnili a časopis nebol publikovaný až do roku 1949, kedy došlo k zmene zodpovedného redaktora. Martin Toman zodpovedný redaktor Hlasu ľudu sa dostal na post zodpovedného redaktora časpisu Nový život. Prvé číslo pod jeho vedením vyšlo v polovici apríla v roku 1949. Keď sa po publikovaní zistila nespokojnosť s náplňou časopisu opäť sa zmenilo redakčné vedenie. Zodpovedným redaktorom sa stal Juraj Spevák. Redakčný výbor počas prvého ročníka formoval obsahovú štruktúru časopisu, ktorá je kultúrna, spoločesnká a literárna, so základnou úlohou zoskupiť ľudí, ktorí sa zaoberajú literárnou tvorbou. Časopis Nový život hneď od svojho prvého vydania v roku 1949 spĺňal svoje poslanie v kultúrnom a literárnom živote dolnozemských Slovákov. Orientácia časopisu je tiež vyznačená nadväznosťou literárnych a kultúrnych stykov. Publikovali sa preložené diela mnohých srbských, rumunských, rusínskych, českých, macedónskych, maďarských, slovinských, albánskych, talianskych a bulharských autorov. Pred vstupom do tridsiateho ročníka zodpovedný redaktor časopisu Michal Harpáň napísal „...tridsať rokov Nového života nie je iba rad zošitov v knižných regáloch – to je predovšetkým svedectvo a výraz literárneho a kultúrneho ovzdušia, ktoré trvá... od svojho založenia, teda od roku 1949, bol časopisom mladých spisovateľov (iných, straších sme vtedy nemali)... a nieto ani jedného spisovateľa z radov juhoslovanských Slovákov, ktorý sa neprejavil na stranách Nového života... Nový život bol nielen literárnym časopisom, reprezentoval najrozmanitejšie prejavy a udalosti v kultúre a spoločenskom živote vôbec. Netreba zdôrazňovať, že Nový život nie je iba literárnym a kultúrnym časopisom slovenskej národnosti v Juhoslávii. Určite neexistuje ročník, v ktorom nie je preklad z literatúry alebo správa o udalosiach z kultúry iných národov a národností.“

Časopis Nový život od roku 1972 začína vychádzať ako dvojmesačník. Obsah časopisu bol venovaný vývinu literárnej činnosti mnohým národnostiam. Prekladateľská činnosť je pozoruhodná a najčastejšie javiace sa mená v tejto oblasti sú Pavel Mučaji, Ján Labáth, Michal Babinka, Juraj Tušiak, Víťazoslav Hronec a iní. Časopis Nový život zohral významnú úlohu aj v pestovaní  spisovnej slovenčiny v Juhoslávii, čo vidno aj zo slov Daniela Dudka „Ako bol Nový život ústredným literárnym, kultúrnym i vedeckým časopisom Slovákov vo Vojvodine v priebehu celého svojho vychádzania, v ktorom sa uverejňovali najkvalitnejšie príspevky našich autorov, a ktorý bol i školou pre mladých začínajúcich autorov, takisto bol ústredným časopisom týchto Slovákov aj z jazykového hľadiska. Tak ako sa vynakladalo veľké úsilie, aby sa získali od prispievateľov kvalitné príspevky a aby boli v časopise primerane zastúpené popri literatúre zo Slovenska i juhoslovanské literatúry a svetová literatúra, venovalo sa i maximálne úsilie udržať a pestovať v ňom pre tieto pomery čo najkvalitnejší jazyk. S dlhou tradíciou vychádzania, časopis Nový život redigovalo viacero šéfredaktorov: Martin Toman (1949), Juraj Spevák (1949 – 1953), Ján Kmeť (1954 – 1966), Juraj Spevák (1967 – 1973), Michal Harpáň (1974 – 1981), Víťazoslav Hronec (1982 – 1989), Miroslav Dudok (1990 – 1993), Michal Ďuga (1994 – 1997), Víťazoslav Hronec (1998 – 2004), Tomáš Čelovský (2005) a Adam Svetlík (2006 - 2014). V roku 2015 bola za šéfredaktorku vymenovaná Zdenka Valentová-Belićová.

Keď ide o periodicitu časopis Nový život v súčasnosti je mesačníkom pre literatúru a kultúru. Tiež je nositeľom viacerých cien, a to Radu bratstva a jednoty so strieborným vencom (1981), Medaily Andreja Hlinku (1992) a Ceny Literárneho informačného centra z Bratislavy (1999).