Napriek tomu, že v slovenských vojvodinských kultúrnych rámcoch dominuje hudba ľudová, v rôznych časových úsekoch a v rôznych spoločenských kontextoch nachádzame aj tvorbu umeleckú, arteficiálnu, ktorá hudobný a scénický prejav umeleckých súborov a osobností z radov našej komunity posúvala na inú interpretačnú a hodnotovú úroveň. Aj z tohto podnetu sme sa rozhodli 13. muzikologickú konferenciu Slovenská hudba vo Vojvodine, ktorá sa uskutočnila 25. novembra 2017 v Novom Sade, venovať téme Slovenskí hudobní skladatelia pôsobiaci vo Vojvodine. Vďaka tejto odvahe sa nám podarilo podnietiť autorov zamerať sa na výskumnú, dokumentačnú a tvorivú prácu a jej výsledkom je originálny zborník prác, ktorý je práve vo vašich rukách. Originálny aj preto, že prináša rad zaujímavých tém a často aj nie veľmi známych informácií zo života skladateľov, ktorí boli a sú istým spôsobom spätí s naším prostredím a habitusom.

Veľkou cťou pre našu komunitu bol fakt, že sa 13. muzikologickej konferencie zúčastnil skladateľ Mirko Šouc. Vo svojom krásnom veku 85 rokov bol osobne prítomný na prednáške svojej dcéry, dirigentky Vesny Šoucovej, ktorá ozrejmila ich slovenský pôvod a upovedomila odbornú verejnosť o tom, že osobnosť z radov Slovákov máme aj v Zemune a že na to nesmieme zabúdať. Bluesové skladby, ktoré následne odzneli naživo alebo reprodukovane, nadchli prítomných a otvorili spústu nových možností spolupráce aj v prezentovaní diela M. Šouca u nás a na Slovensku. Príspevok o M. Šoucovi uvádzame v srbčine a v slovenčine. Dôkladne sme sa v tomto ročníku venovali aj osobnosti Tibora Andrašovana, ktorého sté výročie narodenia sme si pripomenuli v roku 2017. Jeho nesmierne zaujímavá životná cesta ho na istú dobu zaviedla aj medzi vojvodinských Slovákov vďaka čomu sme bohatší o rad hudobných nahrávok v Novosadskom rozhlase. Na skladateľskú osobnosť Jána Podhradského sme sa tentokrát upriamili aj vo svetle jeho autorstva hymny juhoslovanských Slovákov Ó, Bože národov, stvoriteľu náš. S veľkou radosťou v tomto zborníku publikujeme jej melódiu a text, ktorého autorom je Vladimír Podhradský, otec J. Podhradského. Viliama Figuša Bystrého predstavujeme vo svetle jeho pôsobenia v Padine na začiatku 20. storočia, ozrejmujeme tiež tvorbu autorov zo Selenče Jána Nosáľa a Juraja Súdiho, ako aj tvorbu etnomuzikológa Martina Kmeťa. Aj keď je známe, že slovenský skladateľ Mikuláš Schneider Trnavský šesť mesiacov pobudol v Bečkereku, dnešnom Zreňaníne, text o jeho tvorbe, respektíve pôsobení v našom prostredí, v tomto zborníku postrádame. Veríme, že sa v budúcnosti dostaneme aj k bližšiemu ozrejmeniu týchto súvislostí a prispieme tak k lepšiemu poznaniu slovenskej vojvodinskej hudobnej minulosti. Do zborníka zaraďujeme aj texty o zastúpení skladieb slovenských skladateľov v programe koncertov vážnej hudby Jarné nôty. Zborník trefne dopĺňame aj príspevkom emeritného univerzitného profesora Vladimíra Valenta, ktorý sa s priaznivcami a čitateľmi rozdelil o spomienky na skladateľskú činnosť J. Nosáľa, M. Kmeťa, M. Šouca a J. Súdiho.

Plne si uvedomujeme, že téma minuloročnej konferencie ani zďaleka nebola uvedenými príspevkami vyčerpaná. Na druhej strane však každý text vnímame ako podstatný prínos k dokumentácii hudobného dedičstva a ako zdroj vedúci k zrodu ďalších tém a budúcich výskumov. V dobe, ktorá je rýchla a ktorá nás zaplavuje množstvom často i nadbytočných informácií, si musíme vytvoriť podmienky na takéto exkurzy do minulosti, začítať sa do dobovej tlače a historických prameňov a uvedomiť si, že často aj v omnoho zložitejších podmienkach naši predkovia dokázali udržať úroveň a kvalitu aj v oblasti hudobnej a tak zveľaďovať existujúci hudobný život, ale aj kultivovať hudobné a estetické prejavy. Nie sme priekopníkmi, ale pokračovateľmi tejto tradície, a preto by konferencie a zborníky mali slúžiť aj nato, aby sme sa k tým skutočným hodnotám mohli vrátiť a vdýchnuť im nový život aj v dnešných časoch.

Mgr.art. Milina Sklabinská PhD.

Kompletný zborník prác si môžete pozrieť tuná.