Vážení čitatelia, milí priatelia,
pred Vami je ďalšie číslo ročenky Maják, z ktorého sa dozviete, čomu sme venovali pozornosť v roku 2016 a čo tvorilo náplň Programu práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v tomto kalendárnom roku. Aj o programovej činnosti sa dozviete viac na stranách, ktoré sú pred Vami.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS) je definovaný ako profesionálna ustanovizeň kultúry. V roku 2008, ktorý Európska komisia vyhlásila rokom interkultúrneho dialógu, ÚKVS založilo Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny s cieľom zachovávať, zveľaďovať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov.
Organizácia UNESCO v roku 2002 definuje kultúru ako „komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru“. Z toho vyplýva, že najvýznamnejšie funkcie kultúry sú integračná – kultúra je významným faktorom života občianskej spoločnosti, pomáha indivíduu pri integrácii do spoločenstva širšieho a užšieho typu, výchovno-vzdelávacia – prispieva k rozvoju intelektuálnej, emocionálnej a morálnej úrovne indivídua, sociálna – vzorce konania, socializačná/enkulturačná – integrácia indivídua do kultúrneho života spoločenstva – súvisí s výchovno-vzdelávacou funkciou a unkulturáciou, akulturačná – včlenenie do inej cudzej kultúry, humanizačná a ďalšie.
Vieme teda definovať kultúru a ustanovizeň, ktorá má na starosti kultúru jednej z početných komunít na území Vojvodiny, ale niečo predsa nevieme. Prečo sa nám nedarí zabezpečiť tie najzákladnejšie podmienky na spĺňanie stanovených cieľov? Myslím tým najmä na zabezpečenie natrvalo vlastných pracovných priestorov a potrebný počet zodpovedajúcich kádrov.
Zviditeľnenie tradičnej a súčasnej kultúry vojvodinských Slovákov a vôbec prezentovanie menšinových kultúrnych hodnôt, afirmovanie jej osobitostí a špecifík v čím širších rámcoch, bolo, je a aj bude možné a zrealizovateľné v rozličných a aj menej prajných podmienkach, ak zanedbáme zdôraznený termín profesionálna v úvodnej definícii ustanovizne. V opačnom prípade, teda ak ho akceptujeme, najmenej žiaduce je disponovať s potrebnou najelementárnejšou infraštruktúrou.
So želaním skorého vyriešenia aktuálneho, nie veľmi závideniahodného postavenia vzhľadom na komunikáciu s kompetentnými, dovolím si popriať Vám príjemné čítanie slovami Vladimíra Mináča, slovenského prozaika, esejistu, filmového scenáristu, publicistu a kultúrneho dejateľa, ktorý veril, že „ani ľudská kultúra nesúhlasí so zánikom, je živá a ako živá protestuje proti všetkým odroňom a hlupákom, proti fyzickej či trhovej pažravosti človeka, proti umieraniu detí a celých národov, ktorú spôsobuje nerovnomernosť vývinu a z nej pochádzajúca sociálna nespravodlivosť. Verím, že ľudská kultúra – in summa rerum discrimine – zastaví vlnobitie nenávisti.” Veril nie v princíp, ale na skúsenosti.
„Veď ľudstvo má svoju dobre zaplatenú skúsenosť a tá je uložená práve v jeho kultúre.”
S úctou
Anna Chrťanová-Leskovac