Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov obohatil svoju edičnú produkciu o ďalšiu významnú publikáciu - zborník príspevkov z teatrologického kolokvia venovanému 150. výročiu divadla v Petrovci.
V roku 2016 si slovenské divadlo v Báčskom Petrovci slávnostne pripomenulo 150. výročie svojej existencie. Pri tejto príležitosti boli usporiadané viaceré podujatia zamerané na komplexné mapovanie významnej minulosti divadla vojvodinských Slovákov, na analýzu súčasného stavu, ale i otvorenie zložitých otázok budúceho vývinu. V druhej polovici roka sa striedali rôzne akcie, medzi ktorými nechýbali pôvodný dokumentárny film, dokumentárna výstava, workshopy, happeningy, inscenované čítania, prezentácie kníh a divadelné premiéry, pripomínajúce toto jubileum.
Významným počinom bolo usporiadanie medzinárodného teatrologického kolokvia Cesta medzi tradičným a moderným, ktoré sa uskutočnilo 27. augusta 2016 v Báčskom Petrovci. Jedným z výstupov tohto vedeckého podujatia je aj rovnomenný dvojjazyčný slovensko-srbský zborník príspevkov, ktorého editorom je Vladislava Fekete, naša popredná dramaturgička, autorka, prekladateľka, kultúrna manažérka a pedagogička pôsobiaca na Slovensku. Vladislava Fekete bola zároveň aj odborným garantom kolokvia.
Zborník obsahuje osem príspevkov rozvrhnutých do dvoch tematických celkov. Časť pomenovaná Dejiny a rozvíjanie tradície obsahuje príspevky Slovo na úvod: 150 rokov slovenského divadla v Petrovci alebo O pekných Kolényčkách a petrovskom divadle Doc. PhDr. Michala Babiaka, CSc., Začiatky a inštitucionalizácia divadla v Petrovci (od zábavy k divadlu) Mgr. art. Jána Čániho, ArtD., Petrovské divadlo od konca druhej svetovej vojny do druhej polovice 70. rokov 20. storočia Mgr. art. Dušana Bajina, ArtD., V službách ducha a ľudu, Kataríny Melegovej-Melichovej. Druhá časť zborníka príznačne pomenovaná Perspektívy prináša príspevky Divadlo VHV po roku 2003. Exity – skleslosti, prerody i tvarovania Annamárie Boldockej Grbićovej, Slovenské vojvodinské divadlo – špecifiká vzniku, vývin a otázka ďalšieho pôsobenia Mgr. art. Vladislavy Fekete, ArtD., Vojvodinskí umelci v slovenskom profesionálnom divadle Mgr. Juliany Beňovej a Osobitosti režijného rukopisu – Príspevok k portrétu Ľuboslava Majeru prof. Dr. Milivoja Mlađenovića. Zborník má poznámkový aparát a jeho záverečná časť Súpisy obsahuje zoznam riaditeľov Slovesného vojvodinského divadla podľa ich funkčného obdobia, zoznam inscenácií Slovenského vojvodinského divadla, poznámky o autoroch príspevkov z kolokvia, anglické resumé a menný register.
Divadlu a divadelníctvu patrí významné miesto v dejinách kultúry vojvodinských Slovákov. Bolo potrebné, aby uplynulo viac ako sto rokov od ich organizovaného príchodu v roku 1745 na územie dnešnej Vojvodiny, kým sa 27. augusta 1866 nepodujali zorganizovať prvé divadelné predstavenie Starý vozka Petra III., v tom čase vychyteného dramatika Augusta von Kotzebueho, o čom svedčí zachovaná krátka správa v časopise Sokol. Divadlo si v prostredí vojvodinských Slovákov našlo úrodnú pôdu a postupom času sa od ľahkovážnej zábavy a romantického diletantizmu prepracovalo k významnému nástroju zachovávania a rozvoja národnej a kultúrnej identity tejto komunity. Vďaka svojim charakteristickým príznakom ako sú kolektívnosť, interaktívnosť, paralelnosť zmyslových vnímaní, resp. ako zhrnutie viacerých iných umení, divadlo si postupne vydobýjalo svoj priestor v takmer všetkých slovenských prostrediach, až sa stalo obligátnym prejavom a potvrdením existencie a vyspelosti slovenskej kultúry vojvodinských Slovákov. Bolo vhodným nástrojom na pobavenie širokých ľudových vrstiev, ale i vhodným nástrojom na prejav a posilňovanie národného a kultúrneho povedomia, aby sa v druhej polovici dvadsiateho storočia prepracovalo k vyspelým ochotníckym prejavom, a napokon, vďaka dlhoročnej tradícii a pôsobeniu školených profesionálnych režisérov a iných divadelných tvorcov, začalo produkovať aj plnohodnotné umelecké prejavy, relevantné nielen v kontexte našej menšinovej kultúry, ale i v kontexte divadelnej kultúry bývalej Juhoslávie, ba dokonca svoju kvalitu neraz potvrdzovalo aj na viacerých javiskách a festivaloch v zahraničí.
Zborník reflektuje stopäťdesiat rokov tradície petrovského divadla ako komplexný fenomén odzrkadľujúci omnoho zložitejšie kultúrne a historické dianie v rámci slovenskej komunity vo Vojvodine. Poukazuje na neodmysliteľný prínos aktérov divadelného života do celkového zápasu vojvodinských Slovákov o zachovanie vlastnenej identity a o kultúrnu a národnú emancipáciu, ale i začleňovanie sa do širších kultúrnych a spoločenských rámcov. Mapovanie vývinových etáp nášho divadla odhaľuje bohatú škálu významných kultúrnych počinov, ale i otvorenosť našej minoritnej kultúry pre dialóg s dominujúcou srbskou kultúrou, rovnako ako i so súdobými divadelnými tendenciami v regióne, na Slovensku a na medzinárodnej kultúrnej scéne. Ako hovorí zostavovateľka tohto zborníka: „Divadlo sa stalo indikátorom vývinu spoločnosti, dôležitým prvkom v recepcii slovenskej menšiny, významným balansom medzi tradičným a moderným. Práve divadlo a divadelníci prinášali do našej kultúry inovácie, provokovali a diagnostikovali dobu, jej základné tendencie a možné vývinové línie.“
Divadlo vojvodinských Slovákov prešlo dlhú cestu, na ktorej dosiahlo aj svoj výnimočný kvalitatívny zenit. Súčasné pohyby a tendencia v rámci komunity vojvodinských Slovákov otvárajú mnohé otázky súvisiace s jej budúcnosťou a tým aj budúcnosťou samotného divadla. Z toho pohľadu vydanie tohto zborníka má svoj osobitný význam, lebo zostáva trvalým dokumentom kultúrneho fenoménu zvaného divadlo vojvodinských Slovákov.
Ladislav Čáni