Začiatočná stránka - Kultúra a širšia verejnosť - Kultúrna mapa

Špecifiká Starej Pazovy

Stará Pazova sa vyznačuje dlhou, sústavnou a úspešnou divadelnou tradíciou, ktorá vyrástla z činnosti známej Hurbanovskej rodiny a najmä z diela popredného slovenského dramatického spisovateľa Vladimíra Hurbana Vladimírova – VHV, ktorý bol a je stálou inšpiráciou mnohých tunajších režisérov, hercov a iných kultúrnych dejateľov. Na doskách staropazovskej divadelnej siene odznela aj prvá slovenská opereta na tomto území – Pekná nová maľovaná kolíska, ktorú na Hurbanov text napísal Ján Podhradský a ktorú ešte v roku 1925 predviedli Slováci z Báčky, Banátu a Sriemu. Na bohatej divadelnej tradícii stavia aj dnes mimoriadne čulý a oceneniami ovenčený divadelný život v Pazove.

V novšej dobe sa Stará Pazova vyznačuje aj veľkým počtom špičkových osobností v oblasti vizuálneho umenia, ako sú Mira Brtková, Jozef Klátik, Pavel Pop, Ján Agársky, Marjan Karavla a Martina Karavlová-Hlodová. V Starej Pazove sa narodil a pôsobí tu aj prvý akademický sochár z radov vojvodinských Slovákov Ján Stupavský. Dielo týchto osobností výrazne poznačilo rozvoj slovenskej vojvodinskej kultúry, no svoje stopy necháva i širšie, v srbských, ba aj v európskych kontextoch vizuálneho umenia.

Stará Pazova sa môže popýšiť aj silnými osobnosťami vedy a literatúry. Pochádza z nej prof. Michal Filip, zakladateľ tunajšej slovakistiky, ako aj známi spisovatelia Miroslav Demák, Martin Prebudila a Katarína Hricová. Zároveň v Pazove pôsobí divadelný režisér Miroslav Benka, nositeľ popredných medzinárodných ocenení za svoje neverbálne divadlo.

Charakteristika ľudového kroja v Starej Pazove

Ženský tradičný odev v Starej Pazove si udržal asi najviac charakteristických archaických prvkov na rozdiel od odevu báčskych Sloveniek. Sú to „štrikované“ (pletené) vlnené pančuchy, „panťuške“ tiež z vlny, biela skladaná zástera „šata“ a špecifická úprava hlavy, teda vlasov zviazaných do jedného vrkoča zapletaného vysoko vzadu. Dievky „šatu“ nosili počas veľkonočných sviatkov ako aj na svadbe a na pohrebe mladej osoby, najmä ak mali úlohu v obrade (nosily truhlu alebo veniec). Cez plecia mali vždy prehodený čierny ručník „ťurák“ bez ohľadu na ročné obdobie.

Deti v pazovskom kroji

Foto: Katarína Verešová

Jedinečným zvykov tunajších Slovákov sú aj „paňičke“, ktoré v Starej Pazove chodili na Kvetnú nedeľu. Panička bolo dievča oblečené ako mladá nevesta v slovenskom pazovskom kroji, s pártou na hlave. S ňou chodili ďalšie dve dievčatá, jedno s paničkou tancovalo a druhé nieslo „céger“ (košík), do ktorého im všade dávali čerstvé vajíčka. Niekde však dostali aj dináriky.

Pazovčania sa od iných Slovákov žijúcich v Srbsku líšia aj v oblasti ľudovej kultúry. Okrem ľudového kroja a slovenského nárečia odlišuje ich tradičná pazovská pieseň, tzv. Pazovskuo spievania, ktoré charakterizuje zvláštne ozdobovanie, trilkovanie a „glysandá“, ale aj vo veľkej miere zastúpená pentatonika. Z hudobných nástrojov tu nachádzame výrazné uplatnenie harmoník, ktoré je hlavné špecifikum príznačné iba pre Pazovu.

Vajdikov dom

Foto: Katarína Verešová