Kultúrny život Kulpína

Súčasné podoby kultúrneho života v Kulpíne

Kulpín sa dnes, tak ako aj v minulosti, pýši významnými osobnosťami z radov vedeckých a univerzitných pracovníkov. Patria sem DrSc. Ján Babiak, ktorý sa zaoberá kultúrnou históriou. Je autorom publikácií Keď vzlietol sokol petrovský (2001), Slovenské národné slávnosti (2006), Kulpínčania na krídlach Thálie (2007). Okrem toho pripravil reedíciu práce Félixa Kutlíka Báč-sriemski Slováci. Doc. PhDr. Michal Babiak, Mgr. vydal dve knihy estetických štúdií a esejí Literatúra a kontext (1999), Spomínanie medzi bytím a zabúdaním (2009) a knihy drám Tri scenáre a Drámy 2. Na vydanie pripravil niekoľko vedeckých zborníkov a výber z diel iných autorov. Pôsobí ako vysokoškolský professor na Katedre estetiky FF UK v Bratislave a na FDU Akadémie umení v Banskej Bystrici. Činný je aj na poli divadelníctva ako režisér viacerých profesionálnych divadiel na Slovensku, v Slovinsku a v Srbsku. Úspešne pôsobí aj ako operný režisér.

Na slávnu literárnu minulosť Kulpína, spojenú s významnými spisovateľskými osobnosťami, rodákmi a autormi, pôsobiacimi v tomto prostredí nadväzujú aj súčasní spisovatelia: kulpínsky učiteľ, kysáčsky rodák Daniel Pixiades, autor básnickej zbierky Vlny kotvy vlny, ďalej kulpínska rodáčka Anna Čipkárová, ktorá uverejňovala básne časopisecky a zastúpená je aj v zborníkoch Odkaz a Noc v apríli. V Kulpíne sa narodil aj básnik Michal Ďuga. Petrovský rodák, novinár a autor niekoľkých kníh cestopisov, humoresiek a fejtónov Vladimír Dorča (1944 – 2005) väčšinu života prežil v Kulpíne.

Dnes v Kulpíne existujú dve knižnice: prvá je umiestnená v Poľnohospodárskom múzeu a má okolo sedem tisíc zväzkov. Druhá je na základnej škole a jej jadro tvorí fond bývalej pobočky Knižnice Štefana Homolu. Vlastní okolo jedenásť tisíc kníh. Najnovšie prírastky sú darom zo Slovenska.

Na Základnej škole Jána Amosa Komenského sú oddelenia aj so slovenským vyučovacím jazykom. Škola má bohaté dejiny a pri príležitosti dvestoročnice dvojjazykovej výučby sa začala pripravovať Pamätnica – Споменица (1789 – 1989), ktorá vyšla tlačou roku 1996.

V Kulpíne dnes pôsobí Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen s aktívnou divadelnou, folklórnou a speváckou skupinou.Hlavný organizátor spolkového života, choreograf aochotnícky herec Michal Čiliak je zároveň aj zakladateľomreprezentačného folklórneho súboru Krajan – Vojvodina, pozostávajúceho z najlepších tanečníkov z radovvojvodinských Slovákov.

O ochranu slovenských tradícií, slovenského kroja, starých remesiel, zvykov a obyčají sa tu starostlivo stará Spolok kulpínskych žien, ktorý bol založený roku 2003. Svojím pôsobením prispieva k pestovaniu povedomia o slovenských tradičných hodnotách vo verejnosti. K pozdvihnutiu informovanosti o Kulpíne, zveľadení jeho postavenia v širšom kontexte a získavaniu poznatkov o jeho minulosti má vo svojej náplni Klub Kulpínčanov. Na medzivojnovú činnosť Miestneho odboru Matice slovenskej nadviazal súčasný MO MS, obnovený v roku 1991. Jeho aktivity sú zamerané na zveľadenie a spoluorganizovanie kultúrnych podujatí, prednáškovú a prezentačnú činnosť. Časť svojej produkcie uverejňuje v periodiku Kulpínsky matičiar. Pri MO MS od roku 1998 pôsobí aj Výtvarná odbočka Keby, ktorú tvorí asi pätnásť výtvarníkov – amatérov, ktorí usporiadali vyše dvadsať výstav obrazov, sochárskych prác a úžitkového umenia.

V Kulpíne pôsobili a pôsobia niekoľkí významní výtvarníci ako insitná maliarka Katarína Hlaváčová, výtvarník Michal Hasík, profesorka výtvarnej výchovy a výtvarníčka Anna Babiaková a iní.

V súčasnosti v Kulpíne žije a tvorí akademický maliar Mr. Pavel Čáni (1953) – vo svojej dobe jeden z najvýznamnejšíchslovenských výtvarníkov, žijúcich mimo Slovenska. Roku1980 mal prvú samostatnú výstavu a jeho diela sú súčasťouvýznamných zbierok doma i v zahraničí. Etabloval sa voviacerých výtvarných technikách. Okrem výtvarnej činnostije aktívny aj na kultúrnom poli vojvodinských Slovákov.

Podujatia v Kulpíne

V roku 1998 usporiadal kulpínsky Miestny odbor Matice slovenskej dvojdňové kulpínske matičné hody pod názvom Predslávnosťové dni v Kulpíne. Odvtedy sa toto podujatie koná vždy týždeň pred oficiálnym sviatkom tunajších Slovákov - Slovenskými národnými slávnosťami. Súčasťou tohto podujatia je prezentácia časopisu Kulpínsky matičiar, premiéry aktuálnej knižnej produkcie, vernisáž obrazov, kultúrno-umelecký program, príležitostné služby Božie, športové súťaže a zábavy.

Roku 2006 v areáli Poľnohospodárskeho múzea po prvýkrát kulpínsky KUS Zvolen a Novosadský rozhlas zorganizovali súťažný Festival nových slovenských lyrických piesní. Na tomto festivale boli prezentované nové skladby, skomponované v duchu slovenskej ľudovej piesne. Niektoré ročníky festivalu boli aj v Štúdiu M Novosadského rozhlasu.

Foto: Anna Francistyová

Iniciatíva zorganizovať podujatie, na ktorom sa budú prezentovať svadobné obyčaje rôznych kultúr Srbska, sa zrodila v Spolku kulpínskych žien. Prvé podujatie usporiadali roku 2006 a bolo pomenované Kulpínska svadba. V nasledujúcom roku organizáciu podujatia prebrala Turistická organizácia obce Báčsky Petrovec a premenovala prehliadku na Svadba voľakedy a dnes. Kulpínsky spolok žien sa na nej zúčastňuje s pravidelnými výstavami a predajom tort - tortiádou. Svadobné zvyky sa tu predstavujú v dokumentárnej vernosti, ale aj v súčasnej podobe a v súlade s módnymi trendmi obliekania na svadbách.

Festival rockovej hudby, prvýkrát usporiadaný v roku 2005, postupne prerástol do dvojdňového hudobného podujatia. Na ňom vystupujú rockové kapely z okolitých miest a v posledných rokoch aj zo zahraničia. Festival nemá súťažný ráz, no aj tak každoročne jeho popularita stúpa, zvlášť medzi mládežou a milovníkmi nových hudobných trendov. Organizuje sa koncom júla.

Festival vína a klobás je hospodársko-turistické podujatie, ktoré organizuje Spolok vinohradníkov a vinárov z Kulpína a koná sa od roku 2007 na Veľkonočnú nedeľu. Súťaží sao najkvalitnejšie vína a najchutnejšiu klobásu. Program spestrujú odborné prednášky akultúrno-umelecké programy.

Kulpínčania si deň svojej dediny každoročne pripomínajú 10. júla slávnostným zhromaždením Klubu Kulpínčanov a kultúrnym programom.