SLOVENSKÁ KULTÚRA AJ V HLAVNOM MESTE SRBSKA

Zemepisná charakteristika a demografia

Belehrad, hlavné mesto Srbska, leží na sútoku riek Dunaj a Sáva a jeho súradnice sú 44° 49′ 14″ severnej zemepisnej šírky a 20° 27´ 44″ východnej zemepisnej dĺžky. Leží v nadmorskej výške 116,75 m n. m. Belehrad je hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom Srbska, v ktorom sú zastúpené takmer všetky priemyselné odvetvia. Nachádza sa tu medzinárodné letisko Nikolu Teslu a veľký prístav na Dunaji. Mesto má dve univerzity (1863, 1975) a veľký počet vysokých škôl. Z Belehradu vedú diaľnice do Záhrebu, Nového Sadu a Skopje. Belehrad je neraz nazývaný križovatkou medzi Východom a Západom.

V roku 2002 žilo tu 1,63 milióna obyvateľov, čo je 21 % z celkového počtu obyvateľov Srbska. Belehrad tvorí 17 mestských obcí, v ktorých žilo na základe štatistických údajov z roku 2002 spolu 3606 Slovákov, čo je 3,5 % z celkového počtu Slovákov v Srbsku.

Podľa najnovších údajov o počte Slovákov v jednotlivých prostrediach v Srbsku, ktoré poskytol na základe sčítania obyvateľstva v roku 2012 Štatistický ústav Republiky Srbsko, v Belehrade  žije spolu 1 659 440 obyvateľov, z čoho je 1 505 448 Srbov a 2 104 Slovákov.

 

Slováci v Belehrade

Na území dnešného Belehradu žili početné kultúry ešte v časoch predhistórie, o čom svedčia archeologické vykopávky. Tisícročia tu existovala vinčanská kultúra, potom tu žili Kelti, po nich sa mesta zmocnili Rimania a dali mu názov Singidunum. Od 6. storočia patril Byzantskej ríši, po jej úpadku a po čase sťahovania národov sa tu usídlili Slovania. Srbi sa zmocnili mesta v 13. storočí. V 15. storočí tu bola pohraničná pevnosť Uhorska, ktorú však roku 1521 po niekoľkých neúspešných pokusoch dobyli Turci. V rokoch 1688 – 1690, 1717 – 1739 a 1789 – 1791 mali mesto v moci Rakúšania, avšak neustálymi bojmi sa mesto zničilo a potom sa znovu vybudovalo. V tom čase sa Srbi sťahujú do severnejších oblastí a aj keď sa Belehrad stal hlavným mestom v roku 1806, Turci tu panovali až do roku 1867. Od roku 1918 bol hlavným mestom Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, od roku 1929 Kráľovstva Juhoslávie, po druhej svetovej vojne ZFR Juhoslávie, od roku 1992 ZR Juhoslávie, od roku 2003 Srbska a Čiernej Hory a od roku 2006 Republiky Srbsko.

Prítomnosť Slovákov v Belehrade evidujeme už v prvej polovici 19. storočia, tesne po obnovení srbskej štátnosti v kniežatstve Miloša Obrenovića (1780 – 1860). Neskôr v kráľovskom Srbsku v Belehrade zanechali stopy a dôkazy o svojom pôsobení Slováci a Česi, ktorí sa spoločne podieľali na rozvoji a zveľaďovaní kultúrneho i materiálneho bohatstva mesta. Boli to odborníci z rôznych oblastí, napríklad český architekt Jan Nevole (1812 – 1903) bol náčelníkom stavebného dozoru a v roku 1863 projektoval a realizoval jeden z najpozoruhodnejších objektov tej doby v Belehrade – Kapetan Mišino zdanje, potom český vlastenec František Alexander Zach (1807 – 1892), ktorý bol od roku 1886 prvým náčelníkom Srbského generálneho veliteľstva a veliteľ Ibarskej armády v srbsko-tureckej vojne. K najvýznamnejším Slovákom pôsobiacim v 19. storočí v Belehrade patrí synovec P. J. ŠafárikaDr. Janko Šafárik, vášnivý numizmatik a muzeológ. Do Belehradu prišiel roku 1843 a stal sa profesorom Belehradského lýcea, na ktorom vyučoval fyziku, slovanské dejiny a literatúru.

V Belehrade z radov významných slovenských osobností pôsobil Dr. Janko Šafárik (1814 – 1876). Bol profesor na Belehradskom lýceu, jedným zo zakladateľov Národného múzea v Belehrade, predsedom Srbskej učenej spoločnosti (Srpsko učeno društvo), z ktorej neskoršie vznikla Srbská akadémia vied a umenia.

Významné stopy v dejinách výtvarného umenia v Srbsku zanechal Slovák Cyril Kutlík, ktorému sa podarilo vďaka veľkej vytrvalosti a snahe založiť prvú kresliarsko-maliarsku školu v Srbsku (Prva srpska crtačko-slikarska škola). Škola začala pôsobiť v roku 1895 na Kosančićovom venci č. 12 a navštevovalo ju tridsať žiakov.

Cyril Kutlík (1869 – 1900), slovenský maliar, ilustrátor a výtvarný pedagóg bol zároveň aj zakladateľom prvej kresliarsko-maliarskej školy v Belehrade, z ktorej neskoršie vznikla dnešná belehradská Akadémia výtvarných umení. Je predstaviteľ historicizmu, realizmu a portrétneho umenia. Tiež pracoval na ilustráciách národných kalendárov a je jedným z prvých autorov umeleckých pohľadníc na Slovensku.

Kutlíkova Srpska crtačko-slikarska škola bola po prvej svetovej vojne zoštátnená a roku 1937 na jej základoch vznikla belehradská Akadémia výtvarných umení. Najtalentovanejší Kutlíkovi žiaci Dragomir Glišič, Borivoje Stevanović, Kosta Miličević, Milan Milanović a Nadežda Petrovićová sa stali priekopníkmi moderného výtvarného prejavu v Srbsku.

Pred Cyrilom Kutlíkom v Belehrade roku 1855 pôsobil aj popredný slovenský výtvarník Jozef Božatech Klemens (1817 – 1883) a po Cyrilovi Kutlíkovi ako sochár v Srbsku od roku 1908 až 1914 pôsobil jeden z priekopníkov srbského moderného sochárstva Ján Koniarek (1878 – 1952).

Jeden z navýznamnejších slovenských sochárov 20. storočia a výtvarník Ján Koniarek, do Belehradu prišiel roku 1908, kde pracoval ako výtvarný pedagóg až po obdobie prvej svetovej vojny. Vymodeloval busty kráľovskej rodiny, Aleksandra Karađorđevića, Nikolu Pašića, Minu Pavlovića, Uroša Predića a iných významných osobností Srbska tých čias. Pre Ministerstvo hospodárstva vypracoval monumentálne sochy rozsievača a kosca. Najvýznamnejšou jeho prácou z belehradského obdobia je Hlava Jána Krstiteľa, ktorá sa uschováva v kolekcii Národného múzea v Belehrade. Táto Koniarekova práca získala početné uznania nielen v Belehrade, ale aj v Sofi, Mníchove a Bruseli.

Roku 1853 bol založený prvý evanjelický a. v. cirkevný zbor v Belehrade, určený pre všetkých evanjelikov bez ohľadu na národnosť. Sem patrili hlavne Nemci, ale aj Srbi, Slováci a Maďari. Neskoršie si spoločne vystavali kaplnku (1860), faru, učebne a založili Nemeckú školu, v ktorej sa mohli vzdelávať všetky evanjelické deti, teda aj Slováci.

Relatívne početná komunita Čechov a Slovákov v Belehrade iniciovala roku 1920 založenie Československej obce. Tento spolok fungoval ako akciová spoločnosť, v ktorej najväčší podiel mala Pražská kreditná banka v Belehrade. Okrem kultúrnej činnosti vykonával spolok aj osvetovú činnosť. Bola založená česká štvorročná základná škola. Svojou pôsobnosťou a funkčnosťou toto združenie v období medzi dvoma svetovými vojnami predstavovalo jedno z najvýznamnejších kultúrnych stredísk v Belehrade ajpre Slovákov. Na jeho základoch nekôr v Belehrade vzniká v roku 1991 Spolok priateľstva Juhoslovanov, Čechov a Slovákov z Belehradu.

V štyridsiatych rokoch minulého storočia sa začali služby Božie konať aj po slovensky a na starosti ich mal evanjelický farár Štefan Kvas. To však neznamená, že nastalo pokojné obdobie pre belehradských evanjelikov. Vrchnosť často odnímala cirkevný majetok, kostoly, archívy a matriky, preto boli evanjelické zbory prinútené meniť svoje pôsobiská. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia majetok evanjelickej cirkvi vrchnosti zoštátnili a priestory tohto objektu začalo využívať známe belehradské divadlo Bitef teatar, ktoré tu sídli dodnes.

Evanjelický kostol v Drinčićovej ulici v Belehrade

Foto: Marijan Pavlov

Nové dejiny evanjelickej cirkvi v Belehrade sa začínajú až v roku 1995 organizovaním pravidelného bohoslužobného života. O rok neskôr sa tento zbor stáva samostatným cirkevným zborom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii a v roku 2004 mu obecné úrady v Zemune dovolili používať miestnosti evanjelického kostola, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1928/29 a v roku 2004 vyhlásený za štátnu kultúrnu pamiatku. V roku 2006tentozbor začal pôsobiť spolu s reformovaným cirkevným zborom v Belehrade v miestnostiach na Dositejovej ulici 22. Veľa veriacich s rozličnými národnosťami si žiadalo, aby sa tento zbor rozšíril a nebol iba slovenský, ale prijal do svojich radov aj iné národností: Nemcov, Maďarov, Slovincov, Rakúšanov, Angličanov a iných.

MO MS Belehrad bol založený roku 2002 na pôde Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Na svoju činnosť využíva miestnosti a priestory iných organizácií a ustanovizní, ktoré zabezpečujú členovia rady. Z iniciatívy prof. Dr. Ing. Vladimíra Valentu (zakladajúceho člena a predsedu výkonnej rady MO MS v Belehrade) vznikla organizovaná a veľmi aktívna spolupráca Miestneho odboru MS so Spolkom priateľstva Juhoslovanov, Čechov a Slovákov.

 

Katedra slovakistiky na Belehradskej univerzite

Na Filologickej fakulte Univerzity v Belehrade pôsobí Katedra slovakistiky. Štúdium slovenského jazyka a literatúry bolo v minulosti úzko späté s bohemistikou v rámci belehradskej slavistickej školy. Medzníkom je školský rok 1952/1953, keď funkciu lektora slovenského jazyka začína zastávať Michal Filip, zakladateľ juhoslovanskej slovakistiky ako vednej disciplíny. Po jeho odchode vyučovanie slovenského jazyka v Belehrade sa zredukovalo. Znovu sa zintenzívnilo v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V tom čase sa začína úspešná spolupráca a vzájomné prepojenie belehradských slovakistických tradícií a novosadskej slovakistiky, ako aj ich profesorov. Okrem toho, že sa slovenský jazyk vyučuje od roku 2002 ako hlavný predmet, môžu si študenti rusistiky vybrať slovenčinu ako blízky slovanský jazyk. V súčasnosti sa na štúdium slovakistiky v Belehrade zapisuje ročne okolo dvadsať študentov a záujem o slovenčinu každoročne stúpa. Na katedre slovakistiky pracuje Dr. Zuzana Čížiková ako aj rad externých spolupracovníkov novosadskej univerzity.

 

Kultúrny život Slovákov v Belehrade

Spoločenský a kultúrny život Slovákov v Belehrade sa v poslednom čase zintenzívnil vďaka Evanjelickému cirkevnému a. v. zboru v Belehrade, Spolku priateľstva Juhoslovanov, Čechov a Slovákov a Veľvyslanectva Slovenskej republiky a Veľvyslanectva Českej republiky v Srbsku. Veľký podielna tom má od roku 2002 aj MO MS v Belehrade. V súvislosti s matičnou činnosťou nemožno nespomenúť, že na Ulici Kneza Mihajla je nainštalovaná pamätná tabuľa v slovenskom a srbskom jazyku na pamiatku Dr. Jánovi Bulíkovi - prvému predsedovi MSJ, ktorý tiež pracoval a žil v Belehrade. MO MS vBelehrade organizoval aj rôzne kultúrne, umelecké a osvetové podujatia. Prevažne ide o hudbu, spev, tanec a divadlo slovenskej národnostnej menšiny a o činnosť a dielo významných dejateľov Slovákov (P. J. Šafárik, Ľ. Štúr, M. R. Štefánik a iní). Okrem toho je intenzívna spolupráca nielen s insitnými maliarmi z Kovačice, ale aj s akademickým výtvarným umením Slovákov z Vojvodiny, ktorých diela boli predstavené v belehradských múzeách a galériách.

V minulosti mala pre kultúrny život Slovákov v Belehrade veľký význam Československá obec, ktorá v roku 1920 vznikla na základoch českého spolku Lumír. Združenie československých žien tu bolo založené roku 1924. V roku 1928 bol vybudovaný Československý dom, v ktorom sa naplno realizovali aktivity súvisiace so školou, knižnicou a spoločenskými dianiami. Po vypuknutí druhej svetovej vojny boli tieto aktivity prerušené, ale po ukončení vojny sa činnosť združenia obnovila. Ambiciózne sa k existujúcej skupine pripojila aj skupina slovenských študentov z Vojvodiny, ktorá v tom čase študovala v Belehrade a zároveň využívala ubytovacie služby domu. V roku 1966 bol Československý dom zoštátnený a združenie v roku 1964 mení svoj názov na Kultúrno-osvetový spolok Čechov a Slovákov v Belehrade.

S ohľadom na to, že Československo a Juhoslávia uzavreli dohodu o reemigrácii obyvateľov do svojej pôvodnej vlasti, známu ako Mať volá, veľa Čechov, žijúcich v Belehrade, sa vysťahovalo, čo následne zapríčinilo kádrové oslabenie.

Kultúrno-osvetový spolok Čechov a Slovákov na činnosť využíval iba jednu miestnosť už zoštátneného domu na občasné stretnutia. Skupina českých študentov, ktorí sa po druhej svetovej vojne školili v Československu inicovala zakladanie nového spolku, ktorému sa pripojil určitý počet Čechov a Slovákov v Belehrade ako aj početní Belehradčania. V roku 1991 na týchto základoch vznikol Spolok priateľstva Juhoslovanov, Čechov a Slovákov z Belehradu. Tak sa pôsobenie spolku rozšírilo, lebo okrem Čechov a Slovákov boli v ňom vítaní aj ostatní, ktorí mali záujem o prezentovanie kultúrnych hodnôt, špecifík a osobitostí nášho štátu, Slovenskej republiky a Českej republiky.

V spolku sa objavil väčší počet významných osobností, hlavne z oblasti kultúry a umenia, čo predstavovalo jeho akúsi renesanciu. Vplyv na pôsobenie spolku mala aj Matica slovenská v Juhoslávii a MO MS v Belehrade a tiež Česká beseda so sídlom v Belej Crkve a neskôr aj Matica česká v Srbsku (so sídlom v Belej Crkve). Vzájomné podporovanie, plánovanie a organizovanie rôznych akcií a udalostí úspešne pretrváva dodnes. Každoročne sa organizujú stretnutia v priestoroch Veľvyslanectva Slovenskej republiky a Veľvyslanectva Českej republiky v Belehrade, no členovia sa stretávajú pri oslavách výročí, promóciách kníh a organizujú aj spoločné zájazdy a výlety v Srbsku, na Slovensku a v Česku. V ostatných rokoch je práca usmerňovaná na vzdelávacie prednášky, koncerty, divadelné predstavenia, folklórne vystúpenia, výstavy, rôzne etnografické prezentácie oboch enkláv, ako aj na rôzne zábavné podujatia ako jarný a jesenný ples v Belehrade. Za posledných desať rokov má spolok každoročne približne 300 až 400 aktívnych členov.

(Výskum vykonal Marijan Pavlov)

Dielo Katici Pavelkovej Vukajlović
Fotografiu poskytol Vladimír Valentík
Dielo Miloslava Pavelku
Fotografiu poskytol Vladimír Valentík

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kultúrnu mozaiku Slovákov v Belehrade v súčasnosti dotvárajú i jednotlivci, autori diel vizuálneho umenia. Jednou z nich je aj mladá grafička Vesna Opavská (1979), súčasne doktorandka na Fakulte výtvarných umení v Belehrade. Obsahom jej umeleckej práce sú témy ako je ekológia a digitálne zaznamenávanie.

Medzi nimi nemožno nespomenúť akademických sochárov Miloslava Pavelku (1951) a Katicu Pavelkovú-Vukajlovićovú (1954), ktorí sú svojou tvorbou známi nielen v slovenských, ale i v srbských rámcoch súčasného umenia.

Pozri aj: 
Referencie: 

Ročenky Spolku piateľstva Juhoslovanov, Čechov a Slovákov. 2005, 2006, 2007