Padina

NAJSLOVENSKEJŠIA OSADA V CELOM SLOVENSKOM ZAHRANIČÍ,

DEDINA HLBOKÝCH STUDNÍ A "MLETEJ" VODY

Zemepisná charakteristika a demografia

Padina sa nachádza v strednej časti južného Banátu. Jej chotár leží v severozápadnej časti Banátskej sprašovej plošiny. Rozprestiera sa na ploche 52,75 km˛ na 45° 7' severnej zemepisnej šírky a 20° 44' východnej zemepisnej dĺžky. Nadmorská výška osady je 105 až 120 m n. m., v juhovýchodnej časti chotára je 143 m n. m. Padina je od Kovačice vzdialená 8 km.

Padina leží na hranici dvoch zemepisných celkov: sprašovej plošiny a sprašovej terasy. Poloha na úpätí plošiny a piesočiny motivovala vznik názvu dediny (úpätie – padina). Osada patrí do obce Kovačica a zaberá 13% jej územia. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002 žilo v Padine 5760 obyvateľov, z toho 5575 Slovákov, čiže 96,7 %.

Podľa najnovších údajov o počte Slovákov v jednotlivých prostrediach v Srbsku, ktoré poskytol na základe sčítania obyvateľstva v roku 2012 Štatistický ústav Republiky Srbsko, v Padine žije spolu 5531 obyvateľov, z čoho je 84 Srbov a 5276 Slovákov.

Špecifiká Padiny

Podľa percentuálneho zloženia obyvateľstva sa zaraďuje Padina medzi najslovenskejšie prostredia v Srbsku a aj v celom slovenskom zahraničí. Zároveň je to dedina s najväčšou slovenskou základnou školou vo Vojvodine. A na to sú Padinčania právom pyšní.

Padina sa vyznačuje aj inými špecifikami, napríklad známymi padinskými dolinami, ktoré vznikali stekaním vodných tokov ešte v dobe ľadovej. Časť doliny, ktorá sa nachádza v strede osady, je dnes vysadená stromami, prevažne ihličnanmi a je jednou z najkrajších častí dediny. Severná časť je pomenovaná Horná dolina a južná Dolná dolina. Doliny sú dnes jediné oblasti s pôvodným rastlinstvom a lokality Veľký Álaš, Malý Álaš a Višničková hôrka sú obľúbenými miestami výletníkov.

V dolinách sa v minulosti kopali aj známe a pre Padinčanov veľmi vzácne studne, z ktorých jedna – Šajbenova – je dnes svojráznou historickou pamiatkou. Je zreštaurovaná, sprístupnená verejnosti a slúži ako ukážka ľudovej architektúry na území, ktoré roky zápasilo s nedostatkom pitnej vody. Špecifické zariadenie, ktorým sa voda čerpala, napodobňovalo činnosť mletia. Preto Padinu aj dnes nazývajú dedinou, v ktorej sa „voda melie“.

Historické fakty a súčasnosť Padiny

S cieľom upevniť Vojenskú hranicu habsburskej monarchie prikázala Dvorná rada vo Viedni v roku 1804 zaľudniť Padinu . Aj keď sa Padina prvýkrát spomína už roku 1774 ako srbské osídlenie, prvých osemdesiat slovenských rodín sa sem nasťahovalo do opustenej osady roku 1806. Do Padiny prišli Slováci z Novohradskej, Peštianskej a Gemerskej stolice a v roku 1808 sa sem v podobnom počte prisťahovali ďalší slovenskí osadníci. Stalo sa to pričinením prvého padinského farára Martina Hamaliara, významného dejateľa v pozdvihovaní národného povedomia Padinčanov.

Hneď po založení osady začali Padinčania budovať školu, obecný dom a faru. Prvým učiteľom bol Ján Kováčik. Aj keď obyvateľstvo svoju osadu vždy volalo Padina, jej meno sa mení na Ludwigsdorf (Ludwigova dedina), neskoršie po maďarsky Lájosfalva a Nagylájosfalva, na počesť veliteľa Vojenskej hranice – arcivojvodu Ludwiga, ktorý povolil nasťahovanie novej vlny Slovákov a snažil sa o všeobecný rozvoj dediny.

Neľahký život Slovákov v Padine v prvých rokoch spôsobil najmä nedostatok pitnej vody. Studne boli v tom čase naliehavá a nevyhnutná potreba, no sám ľud ich kopať nemohol pre vysokú polohu dediny. Jedna studňa, ktorú vybudovali za pomoci vojenských úradov, nestačila a nových rodín stále pribúdalo. V dôsledku takýchto nepriaznivých podmienok rozhodli sa Padinčania v roku 1814 dedinu opustiť, ale to im veliteľstvo Vojenskej hranice nedovolilo. Smäd sa hlboko vryl do padinskej tradície, aj dnes je krčah symbolom Padiny a motívom jej erbu.

Prví prisťahovalci osídlili už postavené domy. Všetky boli identické: nabíjané, pokryté trstinou s dvoma izbami, jednou komorou, pitvorom, predizbou a šopou. Keď sa roku 1817 dokončili stavby studní, Padinčania začali stavať evanjelický kostol, ktorý posvätili roku 1841. V tom období Padinčania vystavali novú faru (1844 − 1845) a novú poschodovú školskú budovu (1846).

Foto: Boris Bílek

Foto: Boris Bílek

V prvých rokoch po príchode sa zaoberalo obyvateľstvo Padiny prevažne roľníctvom, chovom dobytka a remeselníctvom a neskoršie pod vplyvom hospodársko-osvetovej práce Alberta Martiša (1855 – 1918) aj chmeliarstvom. Ten okrem iného založil v roku 1885 Vzájomnú pomocnicu, neskôr premenovanú na Sporiteľňu, ktorá sa potom stala filiálkou pančevskej banky. Albert Martiš založil roku 1880 aj Čítací spolok a tu vznikali aj jeho prozaické diela.

Prvé divadelné predstavenie bolo v Padine roku 1919. Odbočku Ústredného spolku československých žien založili o štyri roky neskôr. Remeselnícky spolok, ktorý bol sícezaložený už roku 1898, naplno začal pracovať až po prvej svetovej vojne. Sokolskú jednotu založili roku 1930. Tieto spolky sa už začali podieľať na organizácii kultúrnych podujatí,čo sa znásobnilo založením Miestneho odboru Matice slovenskej v roku 1933. Padinčan Dr. Jozef Holúbek, ďalšia významná osobnosť kultúry v Padine, daroval v roku 1931 svojimspoluobčanom dom a v ňom začala činnosť knižnice a čitárne. Konali sa tu aj prednáškya divadelné predstavenia. Činnosť všetkých spolkov sa v roku 1948 presunula donovozaloženého Kultúrno-osvetového spolku Bratstvo.

Podobne ako kultúrny tak aj všeobecný rozvoj Padiny bol zaznamenaný najmä po ukončení druhej svetovej vojny. Padinčania neustále rozširovali a modernizovali svoju osadu.

V roku 1996 pri príležitosti 190. výročia príchodu prvých Slovákov vydal Miestny odbor Matice slovenskej v Padine zborník pod názvom Padina 1806 − 1996. Ďalší obsiahlejší zborníkna počesť dvestoročnej Padiny pod názvom Padina 1806 – 2006 knižne vydali roku 2010.Ide o monografickú prácu dokumentujúcu takmer všetky odvetvia života tejto komunity.

Pre kultúru vojvodinských Slovákov je významná aj kniha fotografií Padinské slovenské ochotnícke divadlo vo fotografiách 1919 – 2009, ktorú k 90. výročiu pôsobenia tamojšiehoochotníckeho divadla (2010) vydal takisto Miestny odbor Matice slovenskej.

Kultúrny život Padiny

Dejiny kultúrneho života Padiny začali písať rôzne spolky a významné osobnosti. Toto potom mal na starosti Kultúrno-osvetový spolok Bratstvo a od roku 1961 Dom kultúry, v ktorom sa nachádzala veľká sieň pre divadlo a kino. Nový Dom kultúry nazvali menom popredného slovenského vojvodinského básnika a publicistu, padinského rodáka Michala Babinku. V ustanovizni sa dnes uskutočňuje značná časť kultúrneho diania v Padine. Pôsobí tu hudobná, folklórna, divadelná, spevácka, literárna odbočka a orchester. Svoje miestnosti tu majú aj knižnica a Galéria insitného umenia.

Foto: Boris Bílek

Divadelná činnosť má v Padine najdlhšiu tradíciu, keďže prvé divadelné predstavenie Starý zaľúbenec v réžii Michala Obreciana bolo inscenované už v roku 1919. Divadlo sa v tomtoprostredí začalo aktívne hrávať hneď po skončení prvej svetovej vojny.

Nesporne najväčší prínos v oblasti réžie mala Vilma Popovová-Štátová (1911 – 1994), učiteľka, herečka, režisérka, kultúrno-osvetová pracovníčka, predovšetkým však osobnosť slovenského divadelníctva. Od roku 1944 naštudovala s hercami viac ako stodvadsať hier. S jej menom sú späté dejiny slovenského ochotníckeho divadla v Padine a v širších súvislostiach aj slovenského divadelníctva vo Vojvodine.

Na Prehliadke slovenských divadelných súborov sa Padinčania po prvýkrát zúčastnili roku 1977, keď zahrali veselohru Hra na manželstvo v réžii Martina Šimáka. Kvalitatívny posun v ochotníckom divadle nastáva začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia, keď sazlepšili podmienky na jeho činnosť a keď sa zvýšil záujem samých Padinčanov nielen hrať, ale aj „ísť vidieť divadlo“. V ostatných rokoch získala divadelná odbočka takmer desať cien na pokrajinských a celoštátnych ochotníckych súťažiach a to najmä vďaka domácemu ochotníckemu režisérovi, pokračovateľovi rodinných divadelných tradícií, Fedorovi Popovovi (1944). Jeho bohatá a plodná tridsaťročná činnosť výrazne poznačila hereckú scénu Padiny. Okrem toho režíroval aj v Kovačici, Erdevíku, Kulpíne, vo Vojlovici, no nie je neznámy ani v srbskom divadelnom kontexte, a to najmä na scénach v Pančeve a v Belehrade. Je nositeľom viacerých významných ocenení, akými sú Diplom Akademického divadla Branko Krsmanović v Belehrade, Októbrová cena spolku KUS Belehrad, plakety Mata Milošević pre kreatívne dosahy v Akademickom divadle, plakety Đorđe Damjanov – Đekša Ústavu pre kultúru Vojvodiny a mnohé iné.

Významnou zložkou padinského divadelného života sú aj detské divadlá. Spravidla každý rok sa nacvičuje aspoň jedno detské predstavenie. Divadlo v Padine tak aj naďalej žije a získava si nových priaznivcov a nadšencov.

Foto archív: Dom kultúry Michala Babinku

Folklórna odbočka úspešne uchováva a interpretuje tradičné slovenské ľudové piesne a tance a prezentuje ich na festivaloch doma aj v zahraničí. Pozoruhodné sú najmä choreograficky spracované padinské ľudové zvyky a obyčaje: „páračke“, „mejačke“, „lúpačke“, „oblievačke“, ale aj svadobné a vianočné obyčaje. Aktívne tu pôsobí ženská, mužská a dievčenská spevácka skupina, ktoré sa zúčastňujú sa na rôznych speváckych prehliadkach. Tanečníkov a spevácke skupiny sprevádza padinský ľudový orchester.

Knižnica, ktorej základy položili ešte Albert Martiš a Dr. Jozef Holúbek, sa do Domu kultúry Michala Babinku presťahovala hneď po jeho založení. Od roku 1998 je odbočkou Obecnej knižnice v Kovačici. Knižnica je dnes nielen strediskom stretávania sa milovníkov písanéhoslova, ale vo svojom fonde ponúka takmer desaťtisíc kníh, z ktorých je polovica vslovenskom jazyku. Knižnica eviduje devätnásť druhov časopisov v slovenčine, dva v srbčine.

Literárna odbočka má takisto dlhú tradíciu. Študujúca mládež Padiny založila roku 1957 Literárny klub mladých padinských snaživcov. Aktivity tejto odbočky boli a sú rôznorodé: organizovanie literárnych posedení, súťaží, tradičného podujatia Babinkove stretnutia a pod. V roku 1987 odbočka vydala časopis Úsvit, v ktorom boli uverejnené básne mladých autorov. Dlhú recitačnú tradíciu má aj základná škola, v ktorej vyrastali mimoriadni recitátori.

V Padine pôsobí aj veľa insitných maliarov, ktorí svoje diela vystavujú v Galérii insitného umenia. Sú to Ján Husárik, Michal Povolný, Ján Bačúr, Martina Marková, Pavel Ľavroš, Juraj Ľavroš, Janko Širka, Martin Pap, Anna Kotvášová a iní. V roku 2010 bol založený Spolok padinských maliarov.

Od roku 2003 je činný Spolok žien, ktorého hlavným cieľom je zachovávať tradičné slovenské zvyky a obyčaje a rozvíjať prácu v oblasti ekológie, rekreácie a turistiky. V súčasnosti má tridsať aktívnych členiek, ktoré zrealizovali viac ako dvadsať výstav doma a na Slovensku a upravili aj etnodom s bohatou zbierkou starých fotografií, ľudového odevu, náradia a nábytku.

V Padine pôsobí aj Slovenský kultúrno-umelecký spolok Studnička, ktorého členovia pestujú tradičnú kultúru a inicujúkultúrne podujatia. Roku 2007 založili ľudový orchester aneskoršie aj folklórnu a dievčenskú spevácku skupinu.

Foto: Boris Bílek

Foto: Boris Bílek

Kultúrne podujatia v Padine

Väčšina kultúrnych podujatí v Padine sa uskutočňuje v rámci Padinských dní kultúry, ktoré sú osobitým súhrnom celej kultúrnej ponuky v osade. Vyznačujú sa výstavami Spolku žien a padinských maliarov, speváckymi a folklórnymi podujatiami, divadelnými prehliadkami a rôznymi zábavami (Víno-hudba klobása, Gulašiáda). Padinské dni kultúry sa každoročne organizujú v auguste a v septembri a zahŕňajú väčšinu významných kultúrnych podujatí v osade (Padina spieva, banátsky festival V padinskej doline, Babinkove stretnutia a i.)

Babinkove stretnutia je podujatie, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne podujatia v Padine. Konajú sa na počesť popredného slovenského básnika Michala Babinku s cieľom združiť literátov všetkých slovenských vojvodinských osád. Pri príležitosti 80. Výročia narodenia básnika v roku 2007 pripravili onlinový archív Babinkovej tvorby, webovú stránku publikovaných príspevkov v týždenníku Hlas ľudu a mesačníku Nový Život spolu s jeho textami a fotografiami.

Foto archív: Dom kultúry Michala Babinku

Festival V padinskej doline združuje spevákov slovenských ľudových piesní z celého Banátu. Má súťažný charakter a každoročne sa koná s cieľom chrániť a prezentovať slovenskú ľudovú pieseň a zároveň nachádzať nové spevácke talenty.

Festival pôvodných ľudových piesní Padina spieva je súťaž mladých spevákov v interpretácii slovenských pôvodných ľudových piesní. Koná sa nepretržite od roku 1973 a jeho víťazi sa zúčastňujú na festivale Stretnutie v pivnickom poli. Festival sa snaží podnietiť mladých spevákov a hudobníkov, aby vyhľadávali pôvodné ľudové pesničky, ktoré sú typické pre padinské prostredie.

Aj insitné umenie je súčasťou kultúrneho života Padinčanov. Už v roku 1981 sa na základnej škole konala výstava Májové stretnutie maliarov, na ktorej padinský umelci ukázali svoju celoročnú tvorbu. Májové stretnutia trvali jedenásť rokov, dnes už maliari vystavujú v rámci kultúrneho podujatia Padinské dni kultúry.

Prečo by ste mali navštíviť Padinu?

Okrem bohatej kultúrnej ponuky zaujmú návštevníkov Padiny zreštaurovaná Šajbenová studňa, ktorá sa nachádza v strede osady ako významná historická pamiatka, Etnodom upravený ako dom dolnozemskej padinskej slovenskej rodiny z 19. storočia, Galéria insitného umenia pri Dome kultúry Michala Babinku a Evanjelický kostol. Turisti často vyhľadávajú aj súkromné ateliéry tunajších insitných maliarov, súkromné zbierky a staré upravené domy niektorých občanov.

Foto: Boris Bílek

Foto: Boris Bílek

Zaujímavá je aj zbierka tradičných ľudových predmetov, ktorú zhromažďuje, chráni a vystavuje priaznivec slovenského kultúrneho dedičstva Pavel Petráš. Táto bohatá zbierka obsahuje vyše päťtisíc exponátov. Je umiestnená v tradičnom padinskom sedliackom dome, vo dvore a v pomocných hospodárskych objektoch. Pavel Petráš tento komplex nazval Padinské etnomúzeum.

Avšak turistov azda najviac osloví výzor osady a jej svojskí obyvatelia. Veľké a vždyzelené doliny, upravené ulice a parky, zreštaurované studne, pekné staré slovenské domčeky a prívetivý ľud, to všetko vyžaruje pokoj a príjemne pôsobí na každého návštevníka Padiny.