Dom kultúry Michala Babinku, Padina

Intenzívnejšia práca na kultúrnom poli sa v Padine začala v roku 1933, v čase keď  začala pôsobiť Miestna organizácia Matice slovenskej v Padine. V roku 1944 bola založená Kultúrno-osvetová rada, v rámci ktorej sa formovali odbočky (divadlo, ľudová univerzita, analfabetické kurzy, športová sekcia) a z ktorých neskôr vyrastali spevácke a folklórne skupiny, literárna odbočka a i. Keď bola prerušená činnosť MOMS (1948), v Padine založili Slovenský kultúrno-osvetový spolok Bratstvo. Členovia Bratstva medziiným roku 1955 založili kino Sloboda, kde prvý premietaný film (bez zvuku) bol Major Bauk. Od roku 1961 nositeľom takmer všetkých kultúrnych obsahov v Padine je Dom kultúry. Dnešná budova Domu kultúry bola otvorená roku 1982 pod menom známého spisovateľa a publicistu, padinského rodáka Michala Babinku.

Foto: Boris Bílek

Pri Dome kultúry Michala Babinku v Padine sú v súčasnosti aktívne nasledovné odbočky:

Hudobno-folklórna odbočka

Hudobno-folklórna odbočka, v rámci ktorej pôsobia spevácke skupiny (ženská a mužská), hudobná skupina (orchestre), tanečný súbor a sóloví speváci. V tejto odbočke sa pestujú prevažne tradičné slovenské ľudové piesne a tance. Hudobno-folklórna odbočka sa zúčastňuje na festivaloch tak doma ako aj v zahraničí. Na početných prehliadkach táto odbočka získava pozoruhodné výsledky, najmä na obecných, pokrajinských a regionálnych podujatiach, kde obyčajne prezentuje choreograficky spracované padinské ľudové zvyky a obyčaje: páračke, mejačke, lúpačke bôbu, oblievačke, ale aj svadobné a vianočné obyčaje. Tieto zvyky a obyčaje sú sfilmované niekoľkokrát Televíziou Nový Sad. Okrem toho tanečná odbočka spracúva aj rôzne štylizované choreografie.

Foto: Igor Bovdiš

Posledné roky hudobno-folklórna odbočka spolupracuje s mnohými zahraničnými súbormi. Tak sa Padinčanom občas predstavujú súbory z Bratislvay, Nitry, Starého Tekova, Banskej Bystrice, Michaloviec, ale aj z  mnohých miest z Austrálie, Ameriky, Nemecka a štátov bývalej Juhoslávie. Podobne aj padinskí folkloristi častokrát odcestujú a predstavia sa v zahraničí.

Choreografmi hudobno-folklórnej odbočky boli Mária Vajcová, Eva Kotvášová, Zuzana Snidová, Ján Slávik, Ján Pap a Ján Kolárik, ktorý je aj dodnes tuná aktívny. Hudobnú zložku mali na starosti Bedrich Pilát, Ján Petráš, Pavel Tomáš a Pavel Karas.

Foto: Stevan Lenhart

Sóloví speváci svoj prvý prejav obyčajne vyskúšali na lokálnom festivale Padina spieva a svoj talent prejavili aj na Stretnutí v pivnickom poli v Pivnici. Pozoruhodné výsledky dosiahli nasledovní padinskí rozhlasoví speváci: Eva Poničanová (Stojanová), Ana Stojanová-Zlochová, Pavel Kuľa, Ana Nemčeková-Đurđevićová, Janko Hološ, Pavel Hološ, Anka Hološová-Petrášová a rad ďalších talentovaných interprétov slovenských ľudových piesní.

Predsa však hudobno-folklórna odbočka v súčasnosti zápasí s ťažkostiami zapájania mladých, ktorí akoby strácali entuziazmus a záujem o ľudovú tradíciu. No snaha zmeniť novozrodenú situáciu a zaktivizovať slovenskú mládež v oblasti tradičného umenia je v rámci Domu kultúry stále prítomná.

Foto: Igor Bovdiš

Divadelná odbočka

Divadelná odbočka má najdlhšiu tradíciu, kedže prvé divadelné predstavenie Starý zaľúbenec v réžii Michala Obreciana bolo v Padine spracované ešte v roku 1919. Divadlo sa v tomto prostredí začalo aktívne hrávať hneď po skončení Prvej svetovej vojny. Prof. Ondrej Kotváš publikoval prácu K dejinám divadla v Padine, kde pripomína, že je málo písaných údajov o divadelnom živote Padinčanov. Avšak vieme, že významná osobnosť v divadelnom živote Padiny bola učiteľka Vilma Štátová – Popová, ktorá tuná aktívne pôsobila v rokoch 1930 až 1960. Padinskí divadelníci sa v tom období ešte nezúčastnili na Stretnutiach slovenských ochotníckych súborov (nesoršie: Prehliadka slovenských divadelných súborov). Medzi priekopníkov padinského divadelného života a medzi prvých hercov patria Jozef Kolčík, Ján Topalov, Ondrej Dubovský, Jozef Chrťan, Margita Grázneková, Milka Greksová, Ján Klinko, Štefan Šuster, Ján Petráš a iní. Na Prehliadke slovenských divadelných súborov sa Padinčania po prvýkrát zúčastnili roku 1977 keď predviedli veselohru Hra na manželstvo v réžii Martina Šimáka. Kvalitný posun v ochotníckom divadle v Padine možno sledovať od 80. rokov minulého storočia, keď boli zlepšené aj podmienky na činnosť (otvorený bol Dom kultúry) a keď sa zvýšil záujem Padinčanov o herectvo. Odvtedy je divadelná odbočka Domu kultúry Michala Babinku pravidelným účastníkom na PSDS.

Foto: Anna Kišová

Posledné roky divadelná odbočka získala takmer desať odmien pokrajinského a celoštátneho rázu v rámci ochotníckého divadla, za čo je najzaslúžilejším divadelný režisér Fedor Popov ako aj herci Eva Taubertová, Ján Kolárik, Janko Hološ, Pavel Brezník, Zlatko Šimák, Kvietka Hanová, Ana Širková, Snežana Dišpiterová a mnohí iní.

Významnou zložkou padinského divadelného života sú i detské divadlá. Spravidla sa každý rok nacvičuje aspoň jedno detské predstavenie. Divadlo v Padine tak aj naďalej žije a získáva si nových priaznivcov a zanietencov, pokračuje smelo dobudúcna a tvorí významnú časť nielen padinského kultúrného života, ale aj života ochotníckého divadla vo Vojvodine.

Literárna odbočka

Literárna odbočka pri Dome kultúry Michala Babinku má taktiež dlhú tradíciu pôsobenia. Študujúca mládež Padiny založila roku 1957 Literárny klub mladých padinských snaživcov. Aktivity tejto odbočky boli a sú organozovanie literárnych posedení, súťaží, tradičného podujatia Babinkove stretnutia a pod. V roku 1987 odbočka vydala časopis Úsvit, v ktorom boli uverejnené básne mladých autorov. V posledných rokoch v rámci literárnej odbočky pera sa chytili Pavel Povolný-Juhás, Zuzana Slivková, Ruženka Kraticová a Martin Slivka, ktorí svoje práce vydali aj knižne. Ivana Kuľová a Paulina Šajbenová patria medzi najmladšie autorky prispievajúce do Vzletu. Dlhú recitačnú tradíciu má základná škola, z ktorej vyrastali mimoriadni recitátori. Medzi významných recitátorov patria Maria Nosáľová, Eleonóra Kerešová-Pavelová, Katarína Bokorová a Paulina Šajbenová.

Knižnica

Pri Dome kultúry pôsobí aj knižnica ktorá do roku 1998 fungovala v rámci Domu kultúry a dnes je odbočkou Obecnej knižnice v Kovačici. Knižnicu vedie už dlhé roky knihovníčka, herečka, kostimografka a kultúrna pracovníčka Eva Taubertová. Knižnica je dnes strediskom zoskupovania milovníkov písaného slova ale aj iných ochotníkov. Prednedávnom v knižnici začala pôsobiť škola počitáčov a pre Padinčanov je tuná dostupný aj internet.

Galéria insitného umenia

V rámci Domu kultúry Michala Babinku založená je Galéria insitného umenia, v ktorej sa nachádzajú obrazy Padinskej maliarskej rodiny, ku ktorej patria Ján Husárik, Michal Povolný, Ján Bačúr, Martin Márkov, Pavel Ľavroš, Juraj Ľavroš, Ján Širka a mnohí iní.

Foto: Boris Bílek

Spolok padinských žien

V Padine na kultúrnom poli od roku 2003 pôsobí aj Spolok žien, ktorého hlavným cieľom je zachovávať tradičné slovenské zvyky a obyčaje a rozvíjať prácu v oblasti ekológie, rekreácie a turistiky. V súčasnosti spolok má 30 aktívnych členiek. Za relatívne krátku dobu pôsobenia spolok realizoval vyše 20 výstav u nás a na Slovensku, pri čom uskutočnil aj významnú spoluprácu s úniami žien z Banskej Bystrice a Spišskej Novej Vsi. Niektoré z tematických výstav boli Ručníček a jeho účel, Košíček a Etno výstava starožitností. Spolok upravil aj etnodom a zásobil ho impozantou zbieroku starých fotografií, obleku, náradia a nábytku.

Foto: Boris Bílek

Do kultúrnych podujatí v Padine sa každoročne zapája aj Základná škola Maršala Tita a Združenie invalídov.

Slovenský kultúrno-umelecký spolok Studnička

V Padine pôsobí aj Slovenský kultúrno-umelecký spolok Studnička. Ochotníci zoskupení s cieľom podporovať tradičnú kultúru a podnecovať konanie kultúrnych podujatí, pod vedením predsedu spolku Ondreja Kotváša, roku 2007 založili ľudový orchester a neskoršie aj folklórnu a dievčenskú spevácku skupinu. Za pomoci tohto spolku bol v Padine naposledy zorganizovaný aj Festival pôvodných ľudových piesní Padina spieva ako aj Gala koncert ľudových piesní (2007, 2008) v prednese interprétov zo slovenských osád z Vojvodiny a z Maďarska. Pre kvalitnejšiu prácu hudobno-tanečnej odbočky spolok zadovážil niektoré hudobné nástroje, nové kroje a reštauroval sa starý cimbal. Okrem iného SKUS Studnička do budúca má na pláne zorganizovať aj školu cimbala.

Foto: Igor Bovdiš

Podujatia

Kultúrne manifestácie sú prevažne organizačne spracované v rámci Padinských dní kultúry v Dome kultúry Michala Babinku. Padinské dni kultúry sú svojrázny súhrn celej kultúrnej ponuky v osade, obsahovo bohaté výstavami (Spolku žien a Padinskej maliarskej rodiny), speváckymi a folklórnymi podujatiami, divadelnými prehliadkami a rôznymi zábavami (Víno-hudba-klobása a Gulašiáda). Padinské dni kultúry sa každoročne organizujú počas augusta a septembra a zahŕňajú väčšinu významných kulturných podujatí v osade, medzi ktoré patria Padina spieva, Padinské akordy, Banátsky festival, Gala koncert a Babinkove stretnutia.

Festival pôvodných ľudových piesní Padina spieva je súťaženie mladých spevákov z Padiny v interpretácii slovenských pôvodných ľudových piesní. Je to festival najdlhšej tradície a v súčasnosti je to najväčšie kultúrno-zábavné podujatie Padiny. Víťazi, ktorí obsadia prvé a druhé miesto sa zúčastnia na festivale slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli v Pivnici.

Prvá prehliadka pod menom Padina spieva sa uskutočnila 26. augusta 1973 a odvtedy sa toto podujatie organizovalo v kontinuite, i keď aj pred tým prebiehali tzv. audície mladých spevákov slovenských ľudových piesní pod názvom Najkrajší hlas Padiny.

Foto: Stevan Lenhart

Cieľom festivalu je podnietiť mladých spevákov a hudobníkov aby zachovávali od zabudnutia staré slovenské ľudové pesničky, zvlášť tie, ktoré sú príznačné pre padinské prostredie. Z toho dôvodu sa vedľa ceny obecenstva a troch cien odbornej poroty pre interpretáciu piesní, udeľuje aj cena pre autentickosť piesne.

Padinské akordy bol festival novokomponovaných slovenských piesní, ktorí sa žiaľ už niekoľko rokov neuskutočnuje. Pre Padinu je významný aj Banátsky festival, na ktorom sa už takmer pätnásť rokov zúčastňujú sóloví interpréti ľudových piesní zo slovenských dedín v Banáte. Nositeľom tohto festivalu je taktiež Dom kultúry Michala Babinku v Padine.

Posledné roky sa v Padine koná aj tzv. Gala koncert ľudových piesní v organizácii Slovenského kultúrno-osvetového spolku Studnička. Je to sústredenie známych interprétov slovenských piesní, na ktorom sa roku 2007 zúčastnili hostia prevažne z Banátu a v roku 2008 aj speváci z osád z celej Vojvodiny a z Maďarska.