Začiatky sťahovania Srbov na Slovensko

Koncom 14. storočia sa začínajú sťahovania Srbov. V novoosídlených oblastiach začali nový život väčšinou vedľa svojich rodákov, ktorých sem život priviedol ešte počas sťahovania Slovanov v ranom stredoveku. Tak spolu zakladali pevné spoločenstvá, postavené na základoch svätosávskej srbskej pravoslávnej cirkvi. Srbi sa takto našli na rozsiahlom území, ktorý zahŕňal Komárno, Trnavu, Ostrihom, Slavianoserbiu, Carihrad, Viedeň, Bratislavu, po Malé Karpaty a Moravu a tiež iné prostredia, ktoré spolu predstavujú svojrázny „modrý kruh“. Jeho najkrajnejšie body časom prvé začali zanikať.

Sťahovanie Srbov na Slovensko prebiehalo v niekoľkých vlnách. Prvá sa začala v druhej polovici 15. storočia a trvala až po začiatok 16. storočia. Počas nej sa Srbi prisťahovali aj do Komárna a Bratislavy, na územie horného Dunaja. Druhá vlna nasledovala po roku 1529 po neúspešnom tureckom obliehaní Viedne, keď Srbi nasťahovali Skalicu, Holič, Ostrý Kameň, Senicu a iné obce. Tretia vlna sťahovaní Srbov na Slovensko sa konala v prvej polovici 17. storočia. V tomto období sa Srbi prisťahovali na územie medzi riekami Nitrou, Hronom, Ipľom a Rimavou. Štvrtá vlnka nasledovala po Veľkom sťahovaní r.1690. Vtedy Srbi osídlili Trnavu, Modru, Vištuk a Žitný ostrov.

Všetky tie vlny boli podmienené politickými a spoločenskými udalostiami, keď boli Srbi zaraďovaní do obranného systému, do budovania opevnených hradísk na znemožnenie osmanského prieniku. Keď Turci Panónsku nížinu opustili, územia, na ktorých sa Srbi osídľovali sa posúvali na juh a tak v 20. storočí Srbi na území Slovenska začali zanikať.

Spočiatku Srbi na Slovensku mali významné úlohy iba čo sa týka vojnových, alebo obranných výprav, no neskoršie sa začala nadväzovať aj kultúrna a spoločenská spolupráca, ktorá pretrváva do súčasnosti.