Srbskí šľachtici a veľmoži na Slovensku

Od 12. do 18. storočia na území Slovenska žila šľachta a veľmoži.

Uhorský palatín Beloš, z rodu Vukanovcov, ktorý vládol v 11. a 12. storočí. Bol prvým Srbom šľachtického pôvodu na území Slovenska. Srbi boli i v jeho vojsku. Jeho pričinením bol vybudovaný Trnavský hrad, z ktorého sa neskoršie stalo významné hospodárske a kultúrne stredisko. Beloš, významná osobnosť na uhorskom dvore sa stal bánom, neskoršie aj palatínom a spolu s bratom Urošom II bojoval proti Byzantskej ríši. Na Slovensku, na svojich majetkoch v Modre a okolí, sa často zdržiavala aj kráľovná Jelisaveta Kotromanićová. Po smrti manžela Ľudovíta I aj sama vládla v Uhorsku.

Svoje panstvá na Slovensku, na Veľkom žitnom ostrove, medzi Bratislavou a Komárnom, či na Východnom Slovensku, mali i srbskí despoti Stefan Lazarević, Đurađ Branković a jeho dcéra Katarína Brankovićová. Vojvoda Miloš Belmužević vlastnil majetky v Nitrianskej stolici, so sídlom v Šaštíne a v Temešskej župe, v Banáte. Po smrti, tieto majetky dostala jeho dcéra Milica, vydaná za vojvodu Stefana Jakšića a na takýto spôsob sa aj srbská šľachtická rodina Jakšićovcov, ktorá malá vplyvné príbuzenské vzťahy takmer po celej Európe, dostáva na Slovensko. Dmitar a Stefan Jakšićovci sa preslávili najmä v bitke pri Košiciach. Za svoje vojnové úspechy statky v údolí rieky Maruše a mestá Lipovú a Šoľmoš získal i Radič Božić. Vojenský veliteľ Radoslav Čelnik dostal od Ferdinanda Hasburského hrad Hričov. Bratia Petar a Mihajlo Ovčarevićovci vlastnili majetok na Vysokej pri Morave, na Záhorí. Najvýznamnejšou srbskou šľachtickou rodinou na území Slovenska boli Bakićovci, ktorí vlastnili majetky na západnom Slovensku. Sídlo Pavla Bakića bolo na Ostrom Kameni.