Kultúrny a spoločenský život Srbov na Slovensku v minulosti

Komárno bolo jedným z najvýznamnejších stredísk Srbov na Slovensku. Presťahovalo sa sem srbské obyvateľstvo z mnohých miest v Srbsku. Bolo to mesto s organizovanou srbskou pravoslávnou cirkevnou obcou. Tak aj najväčší počet obyvateľov Komárna bol srbského pôvodu. Významné osobnosti v tomto období srbských dejín na Slovensku boli Jovan Monasterlija, Adan Feldvarija, Stefan Prodan Šteta a i.

Prví srbskí mnísi začali prichádzať do Komárna začiatkom 16.storočia, keď vystavali aj prvý pravoslávny kostol, ktorého výstavbu umožnili mnísi z Hilandaru. Toto malo veľký vplyv na celkový duchovný a kutlúrny život srbsko-slovenského spoločenstva na Slovensku. V komárňanskom kostole sa zachovali početné predmety, ktoré svedčia o bohatom kultúrnom dedičstve významnej srbskej enklávy. Také sú Komárňanský typik, Komárňanské evanjelium, Rukopisné služobné mineje, Komárňanský plášť, Protokol srbskej pravoslávnej cirkevnej obce a i.

Gavrilo Stefanović Venclović bol jednou z najsilnejších osobností, ktorá na začiatku 18. storočia pôsobila v duchovnom živote Komárňanov. Prisťahoval sa počas veľkého sťahovania a bol rehoľným mníchom. Vykonal pravopisnú reformu. Je autorom znakom pre písmená ť, ď, dž v cyrilike. Zanechal po sebe i neupravenú zbierku asi 700 ľudových výpovedí. Jeho cirkevné kázne majú literárny a kultúrny význam. Charakteristický pre ne je čistý, plynný, ľudový jazyk. Aj prvé divadelné predstavenie je späté s jeho menom. Je autorom viacero scénických oratórií, kde popredné miesto patrí Dráme Zvestovania Panny Márie.

Začiatkom 18.storočia nastúpil zánik Srbov v Komárne. Zapríčinilo to predovšetkým odnárodnenie šľachty, pomaďarčenie priezvísk a prijatie katolíckeho vierovyznania.

Okrem Komárna, Srbi sa dosťahovali i do Bratislavy. Prvé spomínanie Srbov na tomto území súvisí s uhorským palatínom Belošom. Existujú i záznamy o tom, že kráľovná Jelisaveta Kotromanićová pobudla v Bratislave. Zachované su informácie i to tom, že Katarína Brankovićová Bratislavu vyznamenala chartami. Srbi prichádzali i do Žitného ostrova, na Záhorie, do Trnavy, Modry, Šale a Nových Zámkov. Na Východnom Slovensku sa Srbi zjavili v 18. storočí. Prichádzali sem najmä s cieľom školiť sa na stredných a vyšších školách. Prisťahovali sa najviac do Košíc, Kežmarku, Prešova a do Levoče.

Bratislava v 18.storočí