Kultúrne styky Srbov a Slovákov v súčasnosti

Kultúrne a literárne srbsko-slovenské styky sú veľmi bohaté a intenzívne a neustále sa obohacujú. Aj v súčasnosti existujú ľudia, ktorí sa plne venujú skúmaniu týchto stykov a tak sa snažia zachovať ich pred zabudnutím, čo zároveň slúži i ako podnet na novú spoluprácu.

Veľkú zásluhu na rozvíjaní kultúrnych a spoločenských stykov medzi Srbskom a Slovenskom majú kultúrne inštitúcie. Z tých, ktoré sa tomuto cieľu snažia dopracovať vo Vojvodine sem patria Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, katedry slovakistiky, slovenské gymnáziá a základné školy.

Aj v súčasnosti sa Srbi školia na Slovensku, za čo sú zodpovedné predovšetkým výhody, ktoré im Slovenský štát ponúka. Tak sa mladí Srbi vybrali stopami svojich predkov, no dnes už na Slovensku nezakladajú srbské spolky, združenia, ale najčastejšie sa asimilujú so Slovákmi. Veľkú úlohu v tom má spoločensko-politická situácia a fakt, že je Slovensko členom Európskej únie.

Nadväzovacím prostriedkom v kultúrnych a spoločenských stykoch medzi Srbmi a Slovákmi sú vo väčšine prípadov vojvodinskí Slováci. Cez nich sa tak do srbského povedomia dostávajú slovenskí spisovatelia, ktorí prezentujú svoje diela v oboch štátoch, na Slovensku aj medzi zahraničnými Slovákmi. K tomu patria i prezentácie diel o kultúre, o vzájomnej spolupráci, prezentovanie bádateľov, ktorí sa v minulosti zaoberali týmito témami.

Katedry na fakultách v Srbsku, na ktorých sa vyučuje Slovenský jazyk s literatúrou, alebo Katedry na Slovensku, kde sa vyučuje srbský jazyk, tiež umocňujú srbsko-slovenskú spoluprácu. S tým súvisia i letné školy srbského a slovenského jazyka v oboch štátoch, na ktoré sa dostanú Srbi, resp. Slováci, ktorí tu majú možnosť pocítiť atmosféru kultúry toho druhého štátu, čo neraz evokuje zaľúbenie si toho národa a kraja a ambície k ďalšiemu podnecovaniu kultúrnej a spoločenskej spolupráce dvoch krajín. Veľkú ulohu tu zohrajú i profesori a lektori, ktorí pôsobia na fakultách na Slovensku aj v Srbsku a takým spôsobom majú možnosť prenášať duch štátu, národa a národnosti a vzbudiť záujem druhej strany o spoluprácu.

V súčasnosti na Slovensku pôsobí i Spolok Srbov na Slovensku. Združenie srbko-slovenskeho priateľstva Svetozar Miletić bolo založené v marci r.1999. Od svojho založenia do roku 2003 sa menovalo Združenie Juhoslovanov a priateľov Juhoslávie Svetozar Miletić, v rokoch 2003 - 2007 Zdrženie srbsko-čiernohorsko-slovenského priateľstva Svetozar Miletić. Zo začiatku sa činnosť druženia zameriavala na vyjadrovanie protivojnových nálad a stanovísk počas bombardovania Srbska. Neskoršie sa združenie zameralo na pestovanie historického odkazu tradične dobrých a hlbokých vzťahov medzi Srbmi a Slovákmi, poriadalo rôzne kultúrne podujatia, ako sú prezentácie kníh, hudobné koncerty, a tiež športové aktivity.

Prvým predsedom združenia bol Dr. Aleksandar Georgijević, novinár v penzii, dlhodobo žijúci v Bratislave, organizátor a propagátor združenia a jeho činnosti. Po ňom predsedami združenia boli Miroslav Demák, Rajko Salihbegović, Nebojša Nikčević a Stane Ribič. Cieľom združenia je zoskupiť ľudí, ktorí majú pôvod v Srbsku a ktorí trvalo alebo dočasne žijú na Slovensku, ich potomkov, priateľov a sympatizantov.

Veľvyslanectvo Srbskej republiky na Slovensku od roku 2012 v Košiciach organizuje Festival srbskej kultúry. Predstavujú sa tu hudobné skupiny rôznych žánrov, špeciality srbskej kuchyne, výstavy fotografií a obrazov, dokumentárne filmy a pod. Je to vlastne prezentácia tradičnej srbskej kultúry a nových kultúrnych trendov.

Osobnosti:

Vladislava Feketeová sa divadlom začala zaoberať na scéne divadla Vladimíra Hurbana Vladimírova v Báčskom Petrovci. Dramaturgiu vyštudovala na VŠMÚ v Bratislave. Je autorkou a koordinátorkou mnohých divadelných dielní, workshopov a sympózií. Do slovenčiny prekladá súčasnú srbskú drámu a teóriu. Napísala zborník Nová slovenská vojvodinská dráma. Bola redaktorkou divadelného časopisu Javisko. Je tiež autorkou mnohých televíznych a rozhlasových scenárov, predsedníčkou Umeleckej rady Slovenského vojvodinského divadla, členkou Rady pre výber divadiel zo Slovenska medzinárodného festivalu Divadelná Nitra, riaditeľkou festivalu inscenácii súčasnej slovenskej a svetovej drámy Nová dráma / New drama. Ako dramaturgička, alebo režisérka sa podieľala na vzniku mnohých inscenácií.

Miroslava Škvareninová Dudková

Herečka z Vojvodiny, vyštudovala na VŠMÚ v Bratislave, na Slovensku bábkoherectvo. Na Slovensku pracuje ako herečka, ktorá si už zahrala mnohé impozantné role, za ktoré získala aj mnohé ocenenia: Banja Luka 2011 – cena za najlepší herecký výkon na Medzinárodnom festivale detských divadiel za postavu Giny/Rosiny v inscenácii Figaro (BBD), Srbsko a Čierna Hora – cena za javiskový pohyb a choreografiu na medzinárodnom festivale detských divadiel v Kotore ( Kotorski festival pozorišta za djecu 2004), Srbsko – výročná cena za poéziu časopisu Vzlet za rok 1998, Srbsko – výročná cena za poéziu literárneho časopisu Nový život za rok 2001. Cena Máše Haľamovej za poéziu za rok 2008.

Michal Harpáň

Je doktorom vied, bývalým profesorom Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade a na Fakulte humanitných vied UMB v Banskej Bystrici, na Slovensku. Jeho hlavnými oblastiami záujmu sú slovenská literatúra, teória literatúry, literárna komparatistika.

Základnú školu zakončil v Kysáči, gymnázium v Novom Sade. Študoval Juhoslovanskú literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Magisterské štúdiá skončil na Filologickej fakulte v Belehrade magisterskou dizertáciou Slovenský a srbský nadrealizmus – paralela (1973). Doktorát literárnych vied získal na Filozofickej fakulte v Novom Sade obhajobou doktorskej dizertácie poetika Michala Babinku (1978). Na Filozofickej fakulte pracoval ako asistent, docent, mimoriadny profesor a riadny profesor. Dlhé roky bol i vedúcim Oddelenia slovakistiky. V roku 2012 na UMB na Slovensku mu bol udelený titul doktor honoris causa.

Dielo Michala Harpáňa je počas celého jeho života prepojené medzi dvoma krajinami. Snažil sa popagovať slovenskú vojvodinskú literatúru na Slovensku a tak isto sprístupňovať najaktuálnejšiu tvorbu zo Slovenska na Dolnej zemi. Do vojvodinského kultúrneho života prinášal aktuality a moderné spôsoby.

V rozvíjaní kultúrno-spoločenských stykov Srbov a Slovákov veľkú úlohu zohráva i literatúra a jej preklady z jedného do druhého jazyka. Zdenka Valentová-Belić je jednou z tých, ktorí sa snažia sprístupniť slovenskú literatúru srbskej verejnosti. Zdenka je členkou Združenia vedeckých a odborných prekladateľov Srbska, Združenia prekladateľov Vojvodiny – Prevod a Spolku vojvodinských spisovateľov.

Bola odmenená cenou Pavla Országha Hviezdoslava za rok 2012, ktorú udeľuje Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska za preklady slovenskej literatúry do cudzích jazykov.

Popri prekladoch poviedok viacerých autorov preložila zo slovenskej literatúry 18 románov od popredných prozaikov, medzi nimi diela Antona Baláža - Tábor padlých žien, Dušana Dušeka - Zima na ruky, Michala Hvoreckého - Dunaj v Amerike, či Stanislava Rakúsa - Nenapísaný román a iné.

Ján Triaška a Oľa Triašková Stefanović, umelci pôsobiaci v Bratislave.

Fotografka Oľa Triašková Stefanović. Narodila sa v Novom Sade, v Srbsku. V roku 1997 prišla študovať fotografiu do Bratislavy. Dnes pôsobí na katedre VŠMÚ v Bratislave. Aj keď je pôvodom zo Srbska, žije v Bratislave, no snaží sa Slovákov oboznámiť s atmosférou a situáciou v Srbsku i prostredníctvom svojho diela a života.

Už dlho sa vo svojom diele venuje priestoru. Naposledy fotila kultúrne domy či prázdne nahrávacie štúdiá.

Ján Triaška sa narodil  v Novom Sade. V roku 2007 absolvoval doktorandské štúdium na VŠVU na katedre maľby vystavoval na mnohých spoločných projektoch súčasného umenia, má za sebou sériu autorských výstav. Vystavuje tak na Slovensku, ako i v Srbsku.

Miroslav Dudok, patrí medzi najplodnejších, najrozhľadenejších a najčastejšie citovaných slovenských jazykovedcov v Srbsku. Pôsobí na Oddelení Filozofickej fakulty v Novom Sade, kde prednáša jazykové predmety. Zaoberá sa syntaktickými a štylistickými otázkami slovenčiny a srbochorvátčiny, textovou lingvistikou, teóriou a praxou prekladu, výskumom dejín vojvodinskej slovakistiky atď.

Na Slovensku pracoval v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra, dnes vyučuje na Katedre slovanských jazykov na FF UK v Bratislave. Možno povedať, že je spájajúcim ohnivkom medzi vojvodinskou a slovenskou slovakistikou.

Zo záľuby je i básnikom. Vydal početné zbierky, ktoré majú svoje uplatnenie ako na Slovensku, tak i v Srbsku.