Významní slovenskí architekti

Michal Milan Harminc

architekt
Michal Milan Harminc
( 7. októbra 1869 - 5. augusta 1964 )

Najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry Michal Milan Harminc sa narodil 07. októbra 1869 v Kulpíne, v rodine tesárskeho majstra a podnikateľa. Vzdelanie získal vlastnou usilovnosťou. Ako 17-ročný opustil rodičovský dom a zamestnal sa vo firme Karol Neuschloss a synovia v Budapešti. Od roku 1918 žil v Bratislave. Počas svojej staviteľskej práce naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Vystaval 108 kostolov pre rôzne konfesie.

Od roku 1887 bol členom Slovenského spolku v Budapešti neskôr jeho knihovníkom a predsedom, bol tiež účastníkom augustových slávností v Martine. V Budapešti sa zúčastňoval na vydávaní slovenských časopisov (Slovenský denník, Slovenský týždenník), organizoval divadelné predstavenia, zabezpečil výstavy niektorých mladých slovenských výtvarníkov. V roku 1920 sa stal členom Ústredia stavebných korporácií, v rokoch 1921 - 1923 bol prvý predseda Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko a v roku 1953 sa stal čestným členom Zväzu slovenských architektov. Zomrel 05. mája 1964 v Bratislave.

Závažné dielo v jeho tvorbe predstavuje výstavba Slovenského národného múzea v Martine pri ktorej použil klasicistické prvky. V Budapešti postavil monumentálnu budovu pre srbskú pravoslávnu cirkev (tzv. Thokolanyum), na ktorej použil pseudorománske a pseudogotické architektonické prvky. Na budove Tatra banky v Martine skromnými prostriedkami dosiahol monumentálny výraz. Neskôr staval továrenské objekty v Liptovskom Mikuláši, v roku 1916 vytvoril veľký projekt klimatického sanatória v Novom Smokovci (bývalé Szontághovo sanatórium), riešený ako päťposchodová budova s terasovite ustupujúcimi balkónmi a pôsobiaci moderne a funkčne. V povojnovej tvorbe sa výrazne oslobodil od pseudohistorických a secesných vplyvov a orientoval sa väčšmi na európsku architektúru. Po príchode do Bratislavy adaptoval budovu riaditeľstva Obchodnej a priemyselnej komory so zmyslom pre staré architektonické formy.

V duchu monumentálneho klasicizmu postavil budovu Tatra banky, na Zemedelskom múzeu (dnes Slovenské národné múzeum, na nábreží Dunaja) použil klasicistické prvky. Túto etapu, v ktorej používal ešte historizujúce prvky, zavŕšila prestavba hotela Carlton-Savoy na luxusný podnik. V 20. rokoch sa jeho projekty postupne zjednodušovali, čo sa v rokoch 1929 - 1930 dokumentovalo stavbou evanjelického a.v. kostola v Bratislave (na Legionárskej ulici), tvoriaceho proporčne výrazne členené kubické bloky, bez historizujúcich článkov alebo detailov. Príklon k modernej architektúre charaktreizujú aj ďalšie stavby: sanatórium Palace v Novom Smokovci s výraznými loggiami, dom Slovenskej ligy v Bratislave so zabudovaným kinom, ale najmä budova SNM v Martine, s 37 výstavnými miestnosťami. Z ďalšej tvorby vynikol súbor administratívnych budov v Spišskej Novej Vsi, niektoré administratívne a obytné budovy a dostavba nemocnice v Skalici. Poslednou stavbou podľa jeho návrhu bola budova vojenského tuberkulózneho sanatória v Novej Polianke, nadväzujúca na tatranské sanatóriá s priebežnými loggiami.

Dňa 11. júna 2009, Mesto Martin, Slovenské národné múzeum v Martine a Spolok architektov Slovenska zorganizovali medzinárodnú konferencia k 140. Výročiu narodenia architekta M. M. Harminca. Cieľom konferencie bolo pripomenúť si výročie architekta M. M. Harminca, ktorý sa zapísal do dejín slovenskej kultúry množstvom významných stavieb nezmazateľným spôsobom.

Katarína Pucovská
Referencie:

Kolektív autorov: Slovenský biografický slovník I-VI. Martin: MS 1997. 3616 s.

Tlačová agentúra Slovenskej republiky TASR