Najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry Michal Milan Harminc sa narodil 07. októbra 1869 v Kulpíne, v rodine tesárskeho majstra a podnikateľa. Vzdelanie získal vlastnou usilovnosťou. Ako 17-ročný opustil rodičovský dom a zamestnal sa vo firme Karol Neuschloss a synovia v Budapešti. Od roku 1918 žil v Bratislave. Počas svojej staviteľskej práce naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku. Vystaval 108 kostolov pre rôzne konfesie.

Od roku 1887 bol členom Slovenského spolku v Budapešti neskôr jeho knihovníkom a predsedom, bol tiež účastníkom augustových slávností v Martine. V Budapešti sa zúčastňoval na vydávaní slovenských časopisov (Slovenský denník, Slovenský týždenník), organizoval divadelné predstavenia, zabezpečil výstavy niektorých mladých slovenských výtvarníkov. V roku 1920 sa stal členom Ústredia stavebných korporácií, v rokoch 1921 - 1923 bol prvý predseda Organizačnej jednoty staviteľov pre Slovensko a v roku 1953 sa stal čestným členom Zväzu slovenských architektov. Zomrel 05. mája 1964 v Bratislave.

Závažné dielo v jeho tvorbe predstavuje výstavba Slovenského národného múzea v Martine pri ktorej použil klasicistické prvky. V Budapešti postavil monumentálnu budovu pre srbskú pravoslávnu cirkev (tzv. Thokolanyum), na ktorej použil pseudorománske a pseudogotické architektonické prvky. Na budove Tatra banky v Martine skromnými prostriedkami dosiahol monumentálny výraz. Neskôr staval továrenské objekty v Liptovskom Mikuláši, v roku 1916 vytvoril veľký projekt klimatického sanatória v Novom Smokovci (bývalé Szontághovo sanatórium), riešený ako päťposchodová budova s terasovite ustupujúcimi balkónmi a pôsobiaci moderne a funkčne. V povojnovej tvorbe sa výrazne oslobodil od pseudohistorických a secesných vplyvov a orientoval sa väčšmi na európsku architektúru. Po príchode do Bratislavy adaptoval budovu riaditeľstva Obchodnej a priemyselnej komory so zmyslom pre staré architektonické formy.

V duchu monumentálneho klasicizmu postavil budovu Tatra banky, na Zemedelskom múzeu (dnes Slovenské národné múzeum, na nábreží Dunaja) použil klasicistické prvky. Túto etapu, v ktorej používal ešte historizujúce prvky, zavŕšila prestavba hotela Carlton-Savoy na luxusný podnik. V 20. rokoch sa jeho projekty postupne zjednodušovali, čo sa v rokoch 1929 - 1930 dokumentovalo stavbou evanjelického a.v. kostola v Bratislave (na Legionárskej ulici), tvoriaceho proporčne výrazne členené kubické bloky, bez historizujúcich článkov alebo detailov. Príklon k modernej architektúre charaktreizujú aj ďalšie stavby: sanatórium Palace v Novom Smokovci s výraznými loggiami, dom Slovenskej ligy v Bratislave so zabudovaným kinom, ale najmä budova SNM v Martine, s 37 výstavnými miestnosťami. Z ďalšej tvorby vynikol súbor administratívnych budov v Spišskej Novej Vsi, niektoré administratívne a obytné budovy a dostavba nemocnice v Skalici. Poslednou stavbou podľa jeho návrhu bola budova vojenského tuberkulózneho sanatória v Novej Polianke, nadväzujúca na tatranské sanatóriá s priebežnými loggiami.

Dňa 11. júna 2009, Mesto Martin, Slovenské národné múzeum v Martine a Spolok architektov Slovenska zorganizovali medzinárodnú konferencia k 140. Výročiu narodenia architekta M. M. Harminca. Cieľom konferencie bolo pripomenúť si výročie architekta M. M. Harminca, ktorý sa zapísal do dejín slovenskej kultúry množstvom významných stavieb nezmazateľným spôsobom.