Ľudová architektúra

Ľudová architektúra vo Vojvodine

Pre dnešnú ľudovú architektúru vo Vojvodine je charakteristický typ objektu, s ktorým sa stretáme nie iba v slovenských dedinách, ale aj v srbských dedinách a v prostrediach obývaných inými národmi.

Táto architektúra vznikala pod vplyvom prírodných, hospodárskych a spoločenských činiteľov, ktoré boli rovnaké pre všetky etnické spoločenstvá.

Avšak, v architektúre vojvodinských Slovákov môžeme vyčleniť niekoľko odlišností, ktoré sa stali jej špecifikami. Ako hlavné špecifikum možno uviesť dominantnú modrú farbu na slovenských domoch vo Vojvodine.

Foto: Tatjana Medveďová a Mariena Martišová

Rozvoj slovenského domu vo Vojvodine

Rozvoj architektúry bol pod vplyvom činiteľov, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín:

1. skupina spoločenských činiteľov

2. skupina prírodných, teda fyzicko – zemepisných činiteľov

1. Do skupiny spoločenských činiteľov, ktoré vplývali na rozvoj a špecifiká architektúry zaraďujeme spôsob hospodárenia, štruktúru rodiny, historicko – politické činitele, migrácie a ľudových staviteľov.

Po odchode Turkov koncom 17. a zo začiatku 18. storočia, územie Vojvodiny padlo pod nadvládu Rakúsko-Uhorska. Vtedy sa začína organizované osídľovanie tohto územia Srbmi, potom Nemcami (v Banáte a potom aj v Báčke a Srieme), ako aj Rumunmi, Slovákmi Maďarmi, Rusínmi atď.

V čase keď Slováci osídľovali územie dnešnej Vojvodiny už existoval istý typ osady. Slováci sa prispôsobili životu starousadlíkov, vykonávali podobné práce a preberali spôsob stavby domov. Zo začiatku to boli iba malé domce, alebo dočasné objekty, lebo sa v tom čase často sťahovali. Slováci, ktorí poznali vyspelejšie spôsoby stavby, neuspokojili sa s domcami, lež začali stavať pevnejšie objekty, ktoré sa podobali tým, s ktorými sa stretli ešte pre príchodom na Dolnú zem.

Aj napriek tomu osady ešte vždy nemali jednotný tvar, rovne cesty a domy sa nestavali systematicky. Neskôr sa uskutočnilo plánovité formovanie osád vo Vojvodine – tzv. radová zástavba osád, keď bola dedinám pridelená forma akú dnes poznáme, v ktorej sa ulice križujú pod pravým uhlom a domy stavajú na rovnakej vzdialenosti od seba. Tento plán bol vykonávaný od polovice 18. do začiatku 19. storočia na základe nariadenia vrchností. Tvar osád sa formoval na základe vopred pripraveného plánu, terén sa priamo vymeriaval a v súlade s tým sa obnovovali a prispôsobovali aj už existujúce osady.

Aby sme mohli vysvetliť rozvoj slovenského domu, najprv musíme priblížiť rozvoj domov na celkovom území Vojvodiny.

2. Do skupiny prírodných činiteľov patrí geologické zloženie pôdy, vegetácia, podnebie a konfigurácia terénu. Z hľadiska fyzicko – zemepisných charakteristík, ide o relatívne jednoliate územie Vojvodiny (nížina v Banáte a Báčke, pokým Sriem vyznačuje aj pobrežie Fruška Gora), ktoré vplývalo na vytvorenie určitých odlišností v ľudovej architektúre, najmä pri využívaní stavebného materiálu.

Najväčší účinok pri výbere stavebného materiálu mali prírodné podmienky. Starý stavebný materál vojvodinských Slovákov bola hlina, ktorá sa používala najmä v Banáte a Báčke. Drevo sa využívalo pre konštrukciu strechy, v menšej miere pre steny. V Srieme však drevo bolo najzaužívanejším stavebným materiálom. Sú na to dva dôvody: blízkosť lesov – Fruška Gora, a vysoké podzemné vody, ktoré znemožňovali hlineným stenám zotrvať.

Staré domy mali strechu zhotovenú z trstiny. Neskôr sa materiál kombinoval: dolu škridla, hore trstina, až škridla celkom vystriedala trstinu. Štít domu bol drevený, alebo z pleteného prútia namazaného blatom. Pri domoch, ktoré mali škridlu, štít bol z pevného materiálu. Bohatšie rodiny však mali rôznorodé štíty, ktoré sú stavané pod vplyvom rôznych štýlov, baroka, secesie, eklektizmu.

Javí sa aj špecifický typ domu, stavaný pod vplyvom Nemcov.

Pred koncom 19. storočia začali sa stavať objekty s dvojkrídlovou bránou v strede domu, tzv. ajnfort, anfor, cez ktorú mohli vojsť koče s plodmi z poľa. To sa tiež zjavilo pod vplyvom Nemcov.

Ľudová architektúra Slovákov vo Vojvodine je podobná tej z južného Slovenska, pretože sú aj ich prírodné podmienky podobné.

Keď ide o základ domov, v literatúre nenachádzame zmienku o jednoizbových alebo dvojizbových domcoch. Aj tie najstaršie domy boli trojizbové a obsahovali tzv. prednú izbu, pitvor a zadnú izbu. Domy boli stavané aj v tvare písmena L. Takýto tvar vznikol z trojizbového objektu, ktorý obsahoval aj otvorenú verandu, nazývanú gong. Gong sa zatváral z uličnej strany a tak sa získala ešte jedna tzv. dievčenská izba. Zo zadnej strany domu sa obyčajne dostavala komora. V zadnej časti pitvora sa nachádzala sedliacka pec, ktorá slúžila na ohrev, ale aj na prípravu jedál.

Foto: ÚKVS

Bol to základný typ domu, ktorý sa postupom času rozvíjal na rôzne spôsoby a pripájali sa aj pomocné hospodárske objekty. Boli to ciene, šopy, ktoré sa používali na úschovu poľnohospodárskeho náradia, vozov a pod. Vedľa šopy sa častokrát dostavala aj maštaľ, nad ktorou sa nachádzala stodola (čardák, hambár).

Existujú štyri základné typy domov:

*domy, v ktorých bývali ľudia ktorí sa v malej miere zaoberali poľnohospodárstvom

*domy, v ktorých bývali ľudia ktorí sa vo väčšej miere zaoberali poľnohospodárstvom

*domy bohatých poľnohospodárov

*družstevné domy na bývalých vojenských hraniciach

Architektonické pamiatky vojvodinských Slovákov:

Najstarší dom v Báčskom Petrovci

V starej časti Báčskeho Petrovca sa nachádza rodinný dom vystavaný roku 1799 a ako taký je jediný objekt tohto druhu, ktorý je zachovaný na území Báčky. Dom je čiastočne zakopaný do zeme a preto sa doňho vchádza dolu schodmi.

Dom je prikrytý trstinou. Pozerajúc z dvora na dome vidno prístrešok. Na stene z uličnej strany sa nachádza jedno okno a rovný trojuholníkový štít zhotovený z prútia a namazaný blatom. Všetky steny sú olíčené bielou farbou. Podlaha v dome je z nabíjanej zeme.

Dom má typický tvar: predná izba, pitvor (kuchyňa) a zadná izba. V kuchyni sa nachádza otvorené ohnisko a v izbách sú vystavané jednoduché piecky.

Od roku 1965 tento dom je chránený štátom a dnes sa v ňom nachádza zbierka slovenského Národného múzea.

Foto: Igor Bovdiš

Objekt Matice slovenskej v Srbsku

Tento objekt sem uvádzame pretože je to prvá poschodová budova vojvodinských Slovákov. Nachádza sa v centre Báčskeho Petrovca.

Foto: Tatjana Medveďová a Mariena Martišová