Knižnica Štefana Homolu

Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci je dnes najväčšou knižnicou vo Vojvodine a Srbsku s väčšinovým fondom v slovenskom jazyku a pravdepodobne aj najväčšou knižnicou mimo územia Slovenska s knižným fondom prevažne v slovenčine. Je najstaršou knižnicou založenou medzi vojvodinskými Slovákmi a jednou z najstarších na území Srbska. Zaujímavosťou je, že je táto knižnica dokonca staršia aj od novosadskej knižnice a vo Vojvodine je od nej staršia iba knižnica v Irigu.

Od svojho založenia Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci zmenila viacej mien a miest pôsobenia. Založená bola v auguste roku 1845 ako súčasť Homolovej Nedeľnej školy. Roky pôsobila ako súčasť viacerých ustanovizní – od roku 1932 až po rok 1947 ako zložka Matice slovenskej v Juhoslávii, od roku 1975 zasa bola súčasťou Domu kultúry. Fungovala pod menami Ľudová knižnica, Slovenská ústredná knižnica v Petrovci, potom od roku 1965 ako Obecná knižnica Báčsky Petrovec, od roku 1993 v názve je obsiahnuté aj meno jej zakladateľa Štefana Homolu – Obecná knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci, aby od 1. januára 1996 začala úradne fungovať ako samostatná ustanovizeň pod menom Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci, ako zotrvala aj dodnes.

Foto: Anna Snidová

Foto: Anna Snidová

Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci bola založená v auguste roku 1845 ako bezmenná knižnica, pôsobiaca pri Nedeľnej škole. Mladý kaplán Štefan Homola pôvodom z Veľkej Revúcej založil 9. augusta 1845 (na žiadosť vzdelaného petrovského cechmajstra Martina Slavku a so súhlasom farára Jána Stehlu v Báčskom Petrovci) Nedeľnú školu a po jej úspešnom začiatku a veľkom rozmachu hneď v auguste toho istého roku aj knižnicu. Prvým knihovníkom knižnice bol Jozef Gabríni, zatiaľ čo predsedom Nedeľnej školy bol sám zakladateľ a zapisovateľom učiteľ Beniamin Reisz.

Knižný fond knižnice na samom začiatku pozostával asi zo 130 kníh. Boli to knihy kúpené zo zozbieraných prostriedkov a knižné dary vtedajšej inteligencie, najmä učiteľov a kňazov, ale aj učencov a spisovateľov, z domáceho prostredia a zo Slovenska. Medzi inými knihy darovali Ján Kollár, Karol Štúr, Michal Godra, Ján Kadavý, farár Ján Stehlo, učiteľ Beniamin Reisz, sám zakladateľ Štefan Homola a mnohí iní. Do knižnice prichádzali súdobé periodiká – Štúrove Slovenskje národňje novini, časopis Orol tatranský a iné, ktoré členovia spolku na svojich nedeľňajších schôdzach nahlas čítali a rokovali o nich. V období jestvovania Nedeľnej školy členovia spolku často prispievali do spomínaných periodík a informovali verejnosť na Slovensku o živote petrovských a vôbec vojvodinských Slovákov.

Foto: Anna Snidová

Foto: Anna Snidová

Nedeľná škola v Báčskom Petrovci vznikla podľa vzoru na podobné súdobé ustanovizne založené na Slovensku, ktoré štúrovská generácia zakladala s cieľom edukovať staršie generácie a tým pozdvihnúť slovenský ľud na vyšší stupeň vzdelania. Zakladateľ Štefan Homola, ktorý sa svojou činnosťou veľmi pričinil k pozdvihnutiu vzdelania a národného povedomia ľudu, pôsobil v Petrovci iba krátky čas, ale v tomto období veľmi vplýval na ďalší rozvoj kultúrneho života osady. Okrem kníh pri príležitosti svojho odchodu z osady koncom septembra roku 1846 (závetom pod názvom „obeť“) venoval knižnici aj svoj dvojmesačný zárobok – 50 zlatých. Žiaľ po Homolovom odchode a najmä počas revolučných rokov 1848/49 Nedeľná škola a tým aj knižnica pôsobiaca pri nej postupne prerušila svoju činnosť.

Väčšina kníh z pôvodného fondu sa stratila počas búrlivých revolučných rokov a najmä po tom ako ich zhabali maďarské vrchnosti (niektoré knihy sa členom Nedeľnej školy podarilo zachrániť a schovať po domácnostiach). Avšak aj po zhabaní knižného majetku vrchnosťami knižný fond sa ďalej doplňoval a jej práca sa prerušila iba dočasne.

V matičných rokoch sa jej činnosť prebudila, keď ju v roku 1863 znovuzaložil kaplán Michal Valach (podľa Ondreja Mráza bola založená niekoľko rokov skorej. Totiž Ondrej Mráz, jeden z dlhodobých členov Nedeľnej školy v roku 1941 písal, že Nedeľnú školu obnovil ešte Juraj Mrva, keď prišiel za kaplána a po jeho zvolení za administrátora, a potom i farára, sa v prednáškach striedali on a Michal Valach, ktorý ho vymenil na mieste kaplána).

Knižnica s prestávkami v rokoch 1874 – 1886 a 1887 – 1894 fungovala do januára roku 1897, kedy datuje posledný písaný dokument, ale práca sa prerušila iba dočasne. Po príchode Jána Čajaka za učiteľa do Báčskeho Petrovca Nedeľná škola (okolo roku 1900) pokračovala v svojej činnosti iba v trochu zmenenej podobe, keďže Čajak neobnovil Nedeľnú školu ako organizovanú právnu ustanovizeň so svojím vedením, pečiatkami, inventárom a pod., ale ako večernú školu, v ktorej po večeroch sám učil. Podobne sa neviedli ani zápisnice. Členovia sa na toto obdobie pamätajú ako na jedno z období s najväčším rozmachom. Schôdze bývali tri razy týždenne vo večerných hodinách, navštevovali ich ako aj predtým muži a ženy, prednášky boli z oblasti poľnohospodárstva, hospodárstva, obchodu, remesiel, ale aj zdravotníctva, dejepisu, zemepisu, psychológie, fyziky, umenia, estetiky, pedagogiky, kultúry jazyka a rozličných iných oblastí, spoločne sa čítali slovenské knihy atď. Z nedeľnej školy sa stala večernou školou pre dospelých, ktorá fungovala pod vedením učiteľov, ktorí obohacovali vedomosti ľudu, podobne sa po vojne transformovala aj na prednášky v remeselníckom združení.

V roku 1932 po založení Matice slovenskej v Juhoslávii, sa knižnica stala súčasťou Matice, ako fungovala po rok 1948, keď Matica slovenská v Juhoslávii zanikla. Iba vtedy sa stala ozajstnou knižnicou s vlastnou miestnosťou organizovanou podľa dobových noriem. Knihovník Ivan Križan dôkladne pracoval na zriadení knižnice a vypracoval kartotéku autorov. V tomto období existovali aj putovné knižnice. Presnejšie knižnica bola podelená na stálu a päť putovných knižníc, ktoré len napr. v zime roku 1947 urobili dve kola po slovenských osadách, v ktorých bol badateľný najväčší nedostatok kníh. Do konca tohto obdobia knižnica vlastnila takmer 11 000 kníh (v roku 1947 mala súhrne registrovaných 10 877 kníh).

Po zániku činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii po roku 1948 knižnica nezanikla, ale pokračovala v svojej činnosti, iba menila názvy a občas aj pôsobiská. Najprv dostala meno Ľudová knižnica, potom roky fungovala ako Slovenská ústredná knižnica v Petrovci, ktorá získala aj vlastnú čitáreň. V roku 1965 sa stala materskou knižnicou pre ostatné knižnice v obci, ktoré k nej pripojili, a bola premenovaná na Obecnú knižnicu Báčsky Petrovec. V tomto období v roku 1966 pri príležitosti 120. výročia trvania knižnica bola vyznamenaná Radom zásluh za národ so striebornými lúčmi za šírenie nacionálnych kultúr prezidentom SFR Juhoslávie. Od roku 1975 sa však dostala pod neblahý patronát Domu kultúry 28. októbra (počas tohto obdobia riaditelia domu kultúry boli aj riaditeľmi knižnice). V dnešných priestoroch knižnica začala pracovať v roku 1988. Vtedy po dlhšom blúdení a sťahovaní sa (z budovy niekdajšieho obecného súdu, bývalého Maršallovho domu, budovy Novosadskej banky, súkromného Dankovho domu atď.) knižnica konečne zakotvila na ulici Ľudovej revolúcie č. 9 v adaptovaných miestnostiach bývalej „štátnej školy“, kde sídli dodnes.

Foto: Jarmila Stojimírovićová

Meno svojho zakladateľa Štefana Homolu dostala knižnica v januári roku 1993, keď vlastnila fond počítajúci viac ako 38-tisíc kníh, keď sa jej plným menom stalo Obecná knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. V roku 1995 sa (Zákonom o knižniciach z roku 1995) splnili podmienky, aby sa knižnica oddelila od Domu kultúry. Ako samostatná ustanovizeň bola knižnica založená a registrovaná koncom roka 1995 pod menom Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci a úradne začala fungovať pod týmto menom od 1. januára 1996, ako pôsobí dodnes. Ku knižnici v roku 1991 pribudla tzv. knižničná (programová) rada, ktorej predsedami boli Dr. Michal Babiak a Dr. Mária Myjavcová.

Knižný fond sa v priebehu rokov rozširoval vďaka knižným darom jednotlivcov a ustanovizní, vďaka viacerým spolkom a združeniam v osade, ktoré po tom ako prerušili svoju činnosť, darovali knižnici svoje knižné fondy (tak sa do ústrednej knižnice dostali fondy knižníc Hospodárskej školy, Slovenského roľníckeho združenia, Priemyselného čítacieho kruhu a mnohých iných združení), ako aj darom a výmenám kníh zo Slovenska.

V súčasnosti Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci vlastní výpožičný knižný fond pozostávajúci z vyše 50-tisíc kníh (odbornej literatúry, beletrie, kníh pre deti a mládež), ako aj z množstva rozličných periodík. V knižnom fonde sa nachádza aj veľké množstvo cenných kníh staršieho dáta a raritných kníh, akými sú napr. knihy zo 17. a 18. storočia písané v latinčine, nemčine, maďarčine, francúzštine, angličtine, češtine, slovenčine a srbčine. Tieto knihy sú zaradené do fondu starej a zriedkavej literatúry a chránené sú v tzv. vzácnej knižnici. Najstarším knižným pokladom je kniha v latinčine Theologiae Moralis Officia Hominis Christiani z roku 1698, ktorá je práve na reštaurácii v Slovenskej národnej knižnici v Martine. Pracuje sa aj na usporiadaní tzv. regionálnej zbierky, ktorá počíta zopár tisíc kníh a veľkého počtu zväzkov periodík v slovenskej reči.

Posledných niekoľko rokov záujem o knihy a počet čitateľov neustále rastie. Svedčí o tom aj počet ročných členských lístkov, ktorý sa pohybuje okolo čísla 600, pričom treba pripomenúť, že ide o rodinné členské lístky, ktoré používajú viacerí členovia domácnosti. V knižnici je vždy rušno, lebo čitatelia majú neustály záujem o rozličné publikácie. Navštevujú ju nielen obyvatelia Petrovca a Báčskopetrovskej obce, ale aj okolitých osád a neraz sa stane, že sem zavítajú aj zahraniční hostia so záujmom o niektorú raritnú knihu.

Foto: Anna Snidová

Foto: Anna Snidová

Pracovníčky knižnice (riaditeľka Jarmila Stojimirovićová, ako aj knihovníčky Mária Beníková, Stanislava Valentíková a najnovšie aj Olina Dorčová) dávajú dôraz na čitateľov, takže sa usilujú vychádzať v ústrety ich požiadavkám. Pri zaobstarávaní nových kníh sa dajú inšpirovať ich návrhmi na nové publikácie, pričom neustále zadovažujú rozličné populárne knihy, ako aj tlač zo Slovenska. Zaobstarávajú najmä knihy z najnovšej produkcie zo Slovenska a zo Srbska, pričom sú najhľadanejšie populárne knihy pre mládež a dospelých a rozličné encyklopédie. Knižnica vlastní aj bohatú ponuku detských kníh a veľké množstvo leporel a videokaziet s hranými a kreslenými filmami v slovenčine pre najmladších, ktorí si ich s radosťou pozerajú na videu v detskom kútiku. S modernizáciou v knižnici odišli o krok ďalej a zariadili aj informačný kútik, teda elektronickú čitáreň vybavenú dvoma súčasnými počítačmi s prístupom na internet.

Foto: Jarmila Stojimírovićová

Knižnica Štefana Homolu v súčasnosti aj naďalej pokračuje v modernizácii. Všetky knihy sú usporiadané podľa medzinárodného desatinného triedenia (tzv. UDK štandardu a v programoch Visis a Virtua robia elektronické spracovanie kníh, čo v značnej miere obľahčí prácu v knižnici a umožní jej automatizovanie, a tým i rýchlejšie a kvalitnejšie služby. Húževnatá práca, cenné kontakty a elektronická podoba knižného fondu knižnici prispejú k tomu, aby sa stala viditeľnou v celom svete. Totiž Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci nadviazala cennú spoluprácu so Slovenskou národnou knižnicou v Martine, vďaka ktorej je fond Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci napojený na server Slovenskej národnej knižnice v Martine, ktorá je zasa napojená na významné svetové portály, takže je knižnica viditeľná nielen na Slovensku, ale prostredníctvom martinskej knižnice aj v celom svete.

Foto: Jarmila Stojimírovićová

Foto: Jarmila Stojimírovićová

Okrem spomínanej práce Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci organizuje aj príležitostné výstavy venované rozličným jubileám básnikov, spisovateľov a iných významných osobností, udalostiam z kultúrno-historického života, literárne večierky, výstavy kníh a materiálov, pričom je ku každému podujatiu pripravený aj plagát a katalóg. Knižnica organizuje aj výstavu Exlibris, na ktorej žiaci základných škôl veku 12 až 15 rokov súťažia o najkrajšie vypracovanú knižnú značku. Autori najvydarenejších výtvarných diel získavajú ako odmenu diplom a knihy a ich práce, ako aj rad prác ďalších zasielajú na Medzinárodnú výtvarnú súťaž Exlibris v Hlohovci v Slovenskej republike. Knižnica od roku 1997 vydáva kvartálne aj svoj časopis Knižničný informátor neskoršie pomenovaný Liber, v ktorom informuje verejnosť o svojej činnosti v uplynulom období.

Foto: Anna Snidová