Knižnica Matice srbskej

Knižnica Matice srbskej je najstaršia srbská knižnica s nacionálnym významom a prvá verejná srbská vedecká knižnica. Vznikla roku 1826 v Pešti zakladaním Matice srbskej. Zakladatelia Matice srbskej, na čele s Jovanom Hadžićom zapísali, že je ich cieľom šírenie literatúry a obrody národa srbského, teda so zámerom aby sa srbské knihy v rukopise vydávali a šírili. Čísla Letopisu Matice srbskej, založeného roku 1824, prvé vydania kníh, dary ktoré Matica dostála z Ruska, a iné publikácie, ktoré nám nie sú známe, tvorili základ Knižnice Matice srbskej. Pre verejnosť bola otvorená 26. augusta roku 1838. Umiestnená bola v Tekelijanume, ústave pre pomoc Srbom na školeniu v Pešti, ktorý založil predseda Matice Sava Tekelija.

Spolu s Maticou roku 1864 Knižnica bola presťahovaná do Nového Sadu, kde pokračovala v úspešnom rozvoji. V tom období Knižnica nepretržite rozvíja svoje zbierky nákupom kníh, predplácaním a predovšetkým výmenou vydaní Matice srbskej za ktoré dostáva publikácie z akadémií vied, univerzít, literárnych a iných spolkov zo všetkých slovanských a väčšiny iných európskych krajín, ako aj odkupovaním a prijímaním do daru súkromných knižníc. Knižnicu v rokoch 1842-1843 odborne zariadil Jovan Subotić, ktorý v Letopise Matice srbskej pripravoval a uverejňoval srbskú bibliografiu (1842-1847).

V databáze Knižnice Matice srbskej sa nachádza až 8807 katalogizačných záznamov publikácii v slovenčine a to: kníh, učebníc, katalógov, zborníkov, časopisov, slovníkov, článkov. Z toho počtu 6002 sú knihy a 2625 články. 180 záznamov sa vzťahuje na špeciálne dokumenty (katalógy, plagáty, pohľadnice). Medzi starými a vzácnymi knihami vynikajú napr. Novem puncta examinis, hungarica, slavica, germanica z 18. storočia, Rasledugice Leporadnosti : wagu zahubene byti; gakozto z 18. storočia, Publikácia Schlowakishe Grammatik – Antona Bernoláka z roku 1817, alebo Verše Ivana Krasku z 1912 a mnohé iné.

Vo fonde Knižnice Matice srbskej sa nachádza viacero titulov slovenských časopisov napr.: Slavica Slovaca (od roku 1966), Slovenské divadlo (od roku 1958), Slovenská numizmatika (od roku 1970), Slovenská reč (od roku 1932) atď. Medzi starými časopismi treba spomenúť: Obrázkový kalendár Priateľ vojakov na rok 1912, pre spoločných regulárnych vojakov, honvédov a žandárov, vydaný v Budapešti, 1912. Novšie slovenské dolnozemské časopisy sú taktiež zastúpené vo fonde tejto knižnice, napr. Rovina, Pazovský kalendár, Evanjelický hlásnik a iné.

V databáze Knižnice Matice srbskej sa nachádza 2356 knižničných zápisov slovenskej vojvodinskej beletristiky: 465 kníh, 1891 článkov. Medzi spracovanými článkami sú i mnohé vzácne články Michala Harpáňa, Miroslava Dudka, Miroslava Demáka, Víťazoslava Hronca,  Milana Krajčoviča, Vladimír Hudeca, a mnohé články z etnografie vojvodinských Slovákov Anny Sečovej, Rista Kovijanvića a iných autorov.

Taktiež sa vo fonde tejto knižnice uschovávajú Katalógy mnohých výstav ako sú napr. Výstava Hmotná kultúra Slovákov vo Vojvodine z roku 1980, Ľudový odev z 1982 atď.

Medzi vzácnymi špeciálnymi dokumentámi sa nachádza rukopisná hudobnina Od severu vietor fúka vydaná v Novom Sade roku 1921, ktorej je autorka Miluška Hudroch, listina Mi Marya Terezya z Bozi Milosti : Rimská Kýsarowna Wdowa... vydaná 1766, Inscriptiones: in spatiis vacuis urbariorum hungaricorum faciendae z 18. storočia a iné cenné dokumenty.

V databáze tejto knižnice sa nachádza 347 katalogizačných záznamov publikácii, ktorých témou sú Slováci. Medzi najstaršími je publikácia Cestopis druhý a paměti za mladišich let života Jana Kollára vydaná v Prahe roku 1863, alebo О кнЬижевной узаймности између различни племена и наречія славянскогЪ народа vydatá v Belehrade roku 1845 ako aj mnohé iné.

Slovenské knihy vydané vo Vojvodine do sa do fondu Knižnice Matice srbskej pravidelne zaraďujú ako záväzný exemplár, ktorý Knižnica Matice srbskej prijíma od vydavateľov.