básnik a lekár
Andrej Ferko
( 22. novembra 1925 - 20. júla 2011 )

Básnik a lekár Dr. Andrej Ferko sa narodil 22. novembra 1925 v Kysáči. Do základnej školy chodil v rodisku (1932 – 1936), päť tried gymnázia vychodil v Báčskom Petrovci (1936 – 1941) a šiestu na srbskom gymnáziu v Novom Sade (1941 – 1942). V Novom Sade sa stal ilegálnym členom národnooslobodzovacieho hnutia, preto bol okupačnými vrchnosťami v novembri 1942 zatknutý a väznený do mája 1943 v Pešti. Jeden rok bol doma, lebo mu okupanti zakázali študovať, zato však pokračoval v ilegálnej práci ako jeden z organizátorov mládežníckeho hnutia v Kysáči. Udržiaval stále styky s Novosadským partizánskym oddielom, ku ktorému sa aj pripojil v lete 1944. V jednej zrážke s maďarskými žandármi bol (v noci z 31. júla na 1. august 1944) zranený, zatknutý a v Segedíne odsúdený na smrť. Tento výrok však podľa maďarských zákonov nemohol byť uskutočnený (lebo Ferko vtedy ešte nebol plnoletý), takže už v apríli 1945 sa náš básnik vracia z koncentračného tábora Szombathely domov. Pokračoval potom v gymnaziálnych štúdiách v Petrovci, kde roku 1946 aj zmaturoval. Medicínu skončil roku 1954 na Belehradskej univerzite. Od roku 1956 až po odchod do dôchodku (1985) pôsobil ako lekár v Petrovci. Zomrel 20. júla 2011.

Vydal tieto knihy:

Poézia

Okovaná krv (1954).

Krídla na zemi (1985). Zostavil Víťazoslav Hronec.

Večný kruh (1985). Dvojjazyková slovensko-srbská bibliofília Do srbčiny preložili Víťazoslav Hronec a Branka Romová.

Vodopád (2005). Zostavil Víťazoslav Hronec.

 

Publicistika

Od prózy k básňam (2010). Zostavil Víťazoslav Hronec.

Bibliografia Andreja Ferku (2010). Zostavil Víťazoslav Hronec

 

Zastúpenosť v antológiách a chrestomatiách

Andrej Fekete: Do nových dní (1950).

Miroslav Antić: Rovina spieva – Raspevana ravnica (1962).

Víťazoslav Hronec: Poézia vojvodinských Slovákov (1974).

Pero Zubac: Romor ravnice (1974).

Vićazoslav Hronjec: Slovo po koži (1975).

Michal Harpáň: Rodisko hmiel (Bratislava 1983).

Víťazoslav Hronec: Mélyföld (1981).

Miroslav Dudok: Lásky bez ohlasu (1983).

Jovan Delić, Janoš Banjai, Mihajlo Harpanj, Julijan Tamaš, Petru

Krdu: Savremena poezija Vojvodine (Bijelo Poljе – Titograd 1984).

Вићазослав Хроњец: Заједничко око (Spoločné oko) (1985).

Peter Andruška: Antológia slovenskej krajanskej poézie (Topoľčianky 2001).

Risto Vasilevski: Svetlosti značenja 2 (2003).

Adam Svetlik: Príliv drene – Plima srži (2003).

Ladislav Čáni, Adam Svetlík, Ondrej Štefanko: Nikam a späť (Bratislava 2005).

Víťazoslav Hronec: Antológia slovenskej vojvodinskej poézie (2007).

Anton Baláž: Medzi dvoma domovmi 1, antológia slovenskej poézie v zahraničí (Bratislava [2008]).

Risto Vasilevski: Trajnik 3 (2009).

Víťazoslav Hronec. Chrestomatia slovenskej vojvodinskej poézie (2010).

 

Roku 1963 dostal Cenu Vydavateľstva Obzor za knihu Okovaná krv, roku 1985 Októbrovú cenu Báčskopetrovskej obce a roku 1995 Cenu Spolku vojvodinských slovakistov „za vynikajúci prínos k rozvoju slovakistickej činnosti“. Bol členom Spolku spisovateľov Vojvodiny a čestným členom Matice slovenskej v Srbku. V rokoch 1969 – 1973 bol poslancom v sociálno zdravotnej rade Zhromaždenia Srbska.

Víťazoslav Hronec