Juraj Ribay

Veršovec, jazykovedec, etnograf a publicista Juraj Ribay sa narodil 27. marca 1754 v Bánovciach nad Bebravou – Dolných Ozorovciach naSlovensku. Jeho otec bol tamojší krajčír a krčmár Pavol Ryba (1719 –1789) a matka Barbora, rod. Fleischerová (zomrela roku 1770), bola domáca. Mal dve sestry. Základnú školu navštevoval v Horných Ozorovciach a (po jej zrušení) v Uhrovci (1763 – 1766). Potom študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici (1766 – 1769) a v Modre (1769– 1771), zatiaľ čo teológiu vyštudoval v Soprone (1773 – 1776), v Erlangene (1779) a v Jene (1780 – 1782).

Pred odchodom do Sopronu bol krátko učiteľom v Nemescsó, potom pôsobil ako súkromný učiteľ na panstve A. Karacsaya v Egyházas Radocz a ako organista a pomocný učiteľ v Modre (1776 – 1779). Počas návratu z Jeny pobudol v Prahe, kde sa zoznámil s viacerými predstaviteľmi českého národného obrodenia. Po návrate do Uhorska bol súkromným učiteľom Ľ. Ostrolúckeho, neskôr pôsobil ako farár v Príbovciach (1783 – 1784) a Bohuniciach (1784 – 1785), kde sa 13. júna 1785 oženil s Máriou Alžbetou Ruprechtovou (dcérou tamojšieho evenjelického kňaza Jána Teoi la Ruprechta), s ktorou mal dvoch synov a jednu dcéru. Neskôr bol farárom v Cinkote (1785 – 1796), potom knihovníkom, korektorom a pracovníkom v antikvariátoch v Pešti (1796 – 1798) a nakoniec – od roku 1798 – farárom v Torži (dnes Savino Selo), kde pôsobil na nemeckej fare.

Zomrel 31. decembra 1812 v Savinom Sele. Už v osemdesiatych rokoch 19. storočia nemohol Félix Kutlík nájsť jeho hrob na tamojšom cintoríne. Rybay vydal básnickú bibliofíliu Lepší vdovec než mládenec (1791), venovanú sobášu Petra Záborského a Rebeky Blažkovičovej; nevieme však, či sú aj jeho latinské bibliofílie z rokov 1780 a 1784 písané vo veršoch. Za života vydal ešte tri brožúry a dva knižné preklady. Po smrti mu knižne vyšla len korešpondencia s Josefom Dobrovským (1913). Jeho rozsiahle slovnikárské dielo zostalo v rukopise a väčšia jeho časť je uschovaná v Széchényiho knižnici v Budapešti.