Matej Ambrózi

Veršovec a evanjelický kňaz Matej Ambrózi sa narodil 13. januára 1797 v Sielnici v Liptove na Slovensku ako syn dedinského kováča. Ľudovú školu zakončil v rodisku a nižšie triedy evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. V Prešove vychodil len rétorickú triedu vyššieho gymnázia a potom odišiel za vychovávateľa k rodine Tomáša Dežői ho do Miskolca. V rokoch 1816 až 1818 vychodil dva ročníky teológie, ale štúdiá dokončil v Soprone, kde zložil aj kandidátsku skúšku. Po štúdiách, roku 1818 prišiel do Nového Sadu za levitu, kde pobudol pol druha roka. Roku 1819 bol v Pešti vysvätený za kňaza a v auguste 1820 prišiel za farára do Bajše. V marci 1825 odišiel do Bečkereku (dnešný Zreňanin), kde zostal celých trinásť rokov. V rokoch 1826 – 1832 bol dekanom dolného Banátu a v rokoch 1836 – 1847 prvým banátskym seniorom. Začiatkom októbra 1837 prišiel za farára do Kovačice.

Zomrel v Kovačici 12. marca 1869. Bol dva razy ženatý: s Esterou, rod. Rakovicovou, aKarolínou, rod Peťkovou, s ktorými mal päť synov a päť dcér. Vydal nasledujúce bibliofílie i knihy veršov: Valedic t io [...] Duo Kanka [...] (1815), Pietatis gratique animi monumentum [...] Joanni Kiss [...] (1917), Epicedium in praematurum obitum [...] Pauli Magda [...] (1818), Jádro náboženství kresťanského (1844, druhé vydanie pod názvom Jádro náboženství kresťanského pro školskou mládež evanjelickou, 1861), Píseň nábožná [...] (1852), Píseň, kterou pri príležitosti kanonické visitácie [...] Jozefa Székáč [...] církev kovačická v svém chráme [...] zpívala (1862).

Vydal aj jednu knihu po maďarsky. Písal aj pod pseudonymom Vojak hraňičjar. Na podnet literárnych snaživcov Martina Zlocha (1970 – 2006) a Anny Severínyovej (1951) v Kovačici bola 6. decembra 1996 založená Literárna družina Mateja Ambróziho, ktorá toho času má viac ako dvadsať členov. Táto družina roku 2002 vydala spoločnú zbierku básní pätnástich svojich členov pod názvom Pozdrav z Banátu Slovákom (podľa troch Ambróziho rovnomenných sonetov uverejnených roku 1846 v Orle Tatránskom).