Michal Godra

Veršovec, lingvista a gymnaziálny profesor Michal Godra sa narodil 25. januára 1801 v Bohuniciach na Slovensku. Jeho otec Michal (1770 – 1815) bol evanjelický kňaz a matka Mária, rod. Marótyová, domáca. Mal osem súrodencov, z ktorých Samuel (1806 – 1873) bol básnik a učiteľ.

Michal základnú školu navštevoval v Bohuniciach a v Banskej Štiavnici, potom študoval v Modre (1817 – 1818) a na evanjelickom lýceu v Bratislave (1821 – 1822). Teológiu ukončil vo Viedni (1825 – 1827).

V rokoch 1828 – 1831 bol vychovávateľom u Tošu Stratimirovića v Kulpíne, v rokoch 1832 – 1834 u grófa Jána Gottlieba Steinleina von Saalenstein v hontianskych Vyšších Semerovciach a v Pešti, v rokoch 1834 – 1836 v Spolku milovníkov literatúry slovenskej v Pešti pomáhal Jánovi Kollárovi a Martinovi Hamuljakovi redigovať almanach Zora, až nakoniec, 27. septembra 1836, sa stal profesorom a riaditeľom seniorálneho slovensko-nemeckého progymnázia v Novom Vrbase, kde pobudol do 2. novembra 1868, keď ho odtiaľ vyštvali.

Spolu s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jurajom Rohoňom roku 1829 založil v Hložanoch čitateľskú spoločnosť Sociatas slavica, ktorá však po Rohoňovej smrti, Godrovom odchode do Pešti a Šafárikovom odchode do Prahy zanikla.

Godra zostal neženatý a posledné roky života strávil na fare u evanjelického kňaza Juraja Mrvu v Báčskom Petrovci, kde 1. marca 1874 zomrel. (Na tom istom poschodí v rokoch 1870 –1874 býval aj prozaik Félix Kutlík, na ktorého Godra značne vplýval.) Godrov hrob bol v šesťdesiatych rokoch minulého storočia na petrovskom cintoríne zničený.

Michalov brat Jozef, učiteľ v Laliti, bol starý otec komeniológa Jána Kvačalu (1862 – 1934) a prastarý otec spisovateľky Marieny Czoczekovej-Eichardtovej (1892 – 1972), zatiaľ čo Michalov synovec, Jozefov syn Bartolomej Godra (1832 – 1874), bol lekár a etnograf.

Michal Godra po latinsky vydal tieto básnické bibliofilské vydania: Ode, qua [...] Danieli Kanka [...] (1819), Ode [...] Samueli Zsigmondy [...] (1821), Vota Dno Danieli Stanislaides [...] (1822) a Carmen Pastoriam [...], zatiaľ čo po česky Znělky Jeho Dvojictíhodnosti a Vysoceučenosti, Jánu Kollárovi [...] (1835). Jeho české a latinské verše sa zachovali v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine.