Viliam Figuš-Bystrý sa narodil 28. februára roku 1875 v Banskej Bystrici. Bol známym hudobným skladateľom a priekopníkom slovenskej národnej hudby. Je autorom prvej slovenskej opery Detvan. Hudobní odborníci ho považujú za reprezentanta novej vývinovej cesty slovenského hudobného umenia. V rokoch 1903 – 1907 pôsobil ako učiteľ v Padine.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1885-1889), na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici (1889-1893) a v roku 1914 absolvoval štátnu skúšku na Hudobnej akadémii v Budapešti. Už počas štúdia v Banskej Štiavnici vystupoval na verejných koncertoch, dirigoval študentský spevácky zbor. Po maturite sa venoval salónnej hudobnej tvorbe, upravoval maďarské ľudové piesne pre spev a klavír, kurucké piesne a balady pre sóla a zbor so sprievodom klavíra.
Pôsobil ako učiteľ v Piliši (Maďarsko), v Ostrej Lúke (1893-1895), vo Zvolenskej Slatine (1895-1902), v Padine (1903-1907) a od roku 1907 pracoval v Banskej Bystrici, kde oživil hudobnú kultúru v meste, založil evanjelický spevokol, pôsobil ako dirigent, korepetítor, komponoval komornú hudbu.. Od roku 1921 sa stal profesorom hudby na Učiteľskom ústave a na Hudobnej škole vo Zvolene. V prostrediach, v ktorých pôsobil zbieral slovenské ľudové piesne, ktoré upravoval a vydával (Slovenské ľudové piesne z Veľkej Slatiny, Pochodové slovenské ľudové piesne, Tisíc slovenských ľudových piesní, Púchovské piesne, Zbojnícke piesne, Ľudové balady...). Jeho skladateľský prínos je hlavne v objavnom spracovaní ľudových piesní, najmä stredoslovenských.
Jeho vlastnú skladateľskú tvorbu ovplyvnila tak ľudová hudba, ako i klasická a ranoromantická hudba. Napísal veľa diel, väčšinou malé hudobné formy: pre klavír rôzne cykly, napr. Lístky do pamätníka (1916-22), Pestré lístky (1921-33), Hudobné miniatúry (1932-33), Slovenská sonáta pre klavír (1935), ďalej tri sonatíny pre husle a klavír, dve sláčikové triá, klavírne triá, klavírne kvarteto, dve orchestrálne suity, umelé piesne, z ktorých vyniká najmä cyklus Sny (1903-20, 1925, 1928, 1933), Mati moja (1929-32), Po poliach a lúkach (1920, 1929-35), Túžby (1926), Žiale a radosti (1934-37). Tiež prísal aj zborové skladby pre mužské a miešané zbory na verše slovenských básnikov. Podobne vznikla aj kantáta Slovenská pieseň (1913) na slová P. O. Hviezdoslava. V rokoch 1922-1924 pracoval na opere Detvan podľa textu A. Sládkoviča, ktorej premiéra sa uskutočnila roku 1928 v SND v Bratislave. Je to prvá slovenská opera.
Viliam Figuš-Bystrý je autorom aj viacerých diel sakrálnej hudby. Svojou prácou rozvíjanl slovenskú piesňovú tvorbu a znáročňoval kompozičnú úroveň organovej tvorby. Bol jedným zo zakladajúcich členov Spolku slovenských umelcov a v roku 1925 aj jeho predsedom.
Zomrel 11. mája 1937 v Banskej Bystrici.