Strednodobé plány práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

Strednodobý plán práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na obdobie 2012 – 2016

I.Úvod

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov je profesionálnou ustanovizňou kultúry, ktorú v roku 2008 založili Zhromaždenie Autonómnej Pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, a to s cieľom chrániť, zveľaďovať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov. Počas štvorročného obdobia sa tento cieľ postupne dosahoval najmä vďaka intenzívnej realizácii projektov a programov, ktoré boli zaradené do týchto jednotiek: informačno-dokumentačnej a komunikačnej jednotky (INDOK), rozvojovo-výskumnej jednotky, do jednotky prezentácie slovenskej vojvodinskej kultúry a do jednotky medzinárodnej spolupráce.

Činnosť ústavu v prvom štvorročnom období charakterizujú atribúty ako odbornosť, afirmatívny prístup, transparentnosť, reprezentatívnosť a dôslednosť.

Odbornosť znamená schopnosť preniknúť do podstaty danej oblasti a využiť pritom doterajšie poznatky získané z kvalitného riešenia úloh a výziev. V práci ústavu sa prejavovala prinajmenšom v dvoch aspektoch. V prvom rade išlo o funkčnú prevádzku ustanovizne, ktorá bola schopná zabezpečiť vhodné a reprezentatívne priestory, ďalej o úplné legislatívne pokrytie jej činnosti ako aj budovanie ľudských zdrojov a rozvíjanie vzťahov s verejnosťou a verejného zastupovania ústavu. Vďaka práci a nasadeniu personálu, ďalej vďaka externým spolupracovníkom ako aj  dodávateľom služieb boli vybudované kvalitné základy ústavu. Odbornosťou sa vyznačovali aj všetky projekty, krátkodobé či dlhodobé, ktoré boli v ústave realizované. Do realizačných tímov boli pozývaní takí odborníci, ktorí spolu s pracovníkmi ústavu permanentne a systematicky zvyšovali kvalitu existujúcich foriem kultúrneho prejavu alebo tvorili úplne nové kultúrne produkty.

Afirmatívny prístup je istou nadstavbou odbornosti, ktorá sa prejavuje vo vysokej miere vnútorného záujmu o veci, ktoré zamestnanec denne rieši, ako aj v entuziazme, ktorý pomáha riešiť úlohy a zdolávať prekážky. Afirmatívny prístup znamená vidieť v určitom jave viac pozitívnych stránok ako negatívnych a vedieť ich prostredníctvom kvalitných projektov sprístupniť čo najširšej verejnosti. Je to presadzovanie tých kvalít, ktoré chceme, aby boli vnímané širšou verejnosťou. Zároveň je to boj proti stereotypom a predsudkom a vytváranie nového imidžu modernej a rozvinutej komunity. Afirmatívny prístup v ústave sa azda najviac prejavil pri príprave publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, keď sa určovali špecifiká tridsiatich štyroch prostredí, v ktorých Slováci mali alebo majú organizovaný kultúrny život, a keď sa vizuálne a obsahovo upútavala pozornosť na podujatia a miesta, ktoré by turisti mali navštíviť. Afirmatívny prístup bol však prítomný aj na všetkých akciách a podujatiach, ktoré sa konali buď priamo v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov alebo v iných prostrediach, kde ústav preberal organizáciu. Spomeňme len niektoré: Dolnozemský jarmok, na ktorom sa v Petrovci v roku 2008 predstavili staré remeslá, gastronomické špeciality a duchovná kultúra Slovákov zo Srbska, Maďarska a Rumunska; 30. a 31. ročník festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči a profesionálna produkcia dvoch cédečiek z oboch ročníkov; cédečko piesní pre deti z festivalu Letí, pieseň letí v Kovačici, ktoré obsahuje výber z dvadsiatich festivalových ročníkov; reprezentatívny otvárací program k 51. slovenským národným slávnostiam pod názvom Otvorená kniha šľachetná a mnohé iné...

Transparentnosť v práci je elementárnou povinnosťou všetkých ustanovizní, ktoré sú financované z verejných rozpočtových zdrojov. Mala by sa dôsledne uplatňovať vo všetkých sférach verejnej činnosti. V dobe elektronických technológií sa dá transparentnosť realizovať prostredníctvom globálnej siete. Vďaka nej môže inštitúcia rýchlo a spoľahlivo informovať o svojej činnosti širokú verejnosť. Ústav v tomto zmysle prevádzkuje už tri roky komplexný portál, ktorý informuje verejnosť o kompletnej infraštruktúre slovenskej vojvodinskej kultúry. Kvalita portálu okrem iného spočíva v tom, že popri slovenčine sa v ňom prezentujú jednotlivé témy aj v srbčine, teda pre väčšinové obyvateľstvo Srbska, a niektoré články sú dostupné aj v angličtine. Zároveň ústav publikoval tri ročenky s názvom Maják, v ktorých komplexne a konkrétne zhodnotil prácu ústavu, respektíve informoval o výsledkoch, programoch či projektoch. Aj tie sú dvojjazykové – v slovenčine a v srbčine.

Reprezentatívnosť v práci garantuje, že sa skúmaná problematika ─ v našom prípade slovenská vojvodinská kultúra ─ ovláda do dôsledkov a že je možné na základe týchto poznatkov vytvárať reprezentatívne formy jej prezentácie. Na začiatku sme vytvorili hierarchickú databázu, ktorá obsahuje štyri základné skupiny: súčasnú tvorbu (produktívnu kultúru), kultúrne dedičstvo, kultúru v médiách a kultúru vo vzťahu k širšej verejnosti. Vďaka početným výskumným a dokumentačným projektom bolo možné usporiadať akcie, na ktorých boli prezentované rôzne osobnosti a udalosti rozhodujúce pre rozvoj kultúry tunajších Slovákov. Reprezentatívnosť je obranou voči nízkym štandardom a kritériám v kultúrnej činnosti ako aj preferovaniu subkultúrnych javov.

Dôslednosť zabezpečuje odhodlanosť vytrvať v plnení úloh a symbolizuje zodpovedný prístup pri vyhľadávaní vhodných riešení. Bez dôslednosti by zostali mnohé dobré myšlienky iba doménou imaginácie. V prípade menšinových komunít je každá nevyužitá príležitosť nenávratnou stratou. Odkladať problémy na „lepšie časy“ znamená riziko, že ich možno nebude mať kto riešiť. Pri realizácii úloh bol preto ústav dôsledný a prejavilo sa to na mnohých konferenciách, snemovaniach, literárnych večierkoch, výstavách, debatách, kastingoch, školeniach, tréningoch, súbehoch, festivaloch, manifestáciách, prezentáciách miestneho, regionálneho a medzinárodného charakteru. To všetko svedčí o schopnosti organizovať, o sile a vitalite kultúry tunajších Slovákov.

Aj keď ide tu o istý introspektívny pohľad, respektíve o hodnotenie štvorročnej činnosti zvnútra, každé z týchto tvrdení môže byť predmetom verejnej analýzy a debaty. Všetko s cieľom dosiahnuť pozitívnu zmenu. To, čo bolo pred štyrmi rokmi stanovené ako ciele, plány a predstavy, má sa po štyroch rokoch menovať úspešnou realizáciou so všestrannými výsledkami. Tento úvod ako aj návrh strednodobého plánu je formulovaný tak, aby bolo možné vytýčiť na aktuálnom stave reálne plány, ktorých naplnenie sa očakáva o štyri roky. Iba skutočnosť, že roky neubehli nadarmo, lebo sa počas nich vyriešil rad problémov a nastavil sa udržateľný systém, a to, že zveľadenie možno vidieť v každom zmysle slova, dáva človeku istotu, že jeho práca mala zmysel a že zanecháva za sebou viditeľné stopy. A ak boli podmienky sťažené, o to vzácnejšie a hodnotnejšie sú dosiahnuté výsledky.

II.Predpoklady na realizáciu plánu

Podstata činnosti ÚKVS v nadchádzajúcom štvorročnom období by mala spočívať v preberaní ingerencií nad väčšími, komplexnejšími a náročnejšími projektmi zachovávania, zveľaďovania a rozvoja kultúry vojvodinských Slovákov. Na dobre vybudovaných základoch prvého funkčného obdobia je potrebné naplno propagovať doteraz urobenú prácu, udržiavať dosiahnuté štandardy a podujať sa na prezentáciu a afirmáciu kultúrnych hodnôt v širších medzinárodných rámcoch.

Aby sa fungovanie kultúrneho života mohlo označiť ako progresívne a rozvojové, treba trvať:

na budovaní stabilného systému kultúrnych ustanovizní, ktorý predpokladá stabilné legislatívne zázemie, stabilné finančné zdroje a odbornú činnosť v súlade so štandardmi predpísanými v danej kultúrnej oblasti, ktorá dokáže zabezpečiť jeho udržateľnosť;

na implementácii predpisov a kritérií definujúcich fungovanie kultúrneho systému (osobitne toho, ktorý má atribút: medzinárodný, celomenšinový, regionálny a miestny pre rôzny typy kultúrnych podujatí, získavanie označenia ustanovizne ako inštitúcie osobitného významu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ale aj mnohých ďalších opatrení a odporúčaní, na ktorých sa uzniesol Výbor pre kultúru NRSNM) ;

na plnej synergii v zmysle súčinnosti a spolupráce všetkých kultúrnych subjektov, ktoré sa na jej stvárnení podieľajú. To znamená vyššiu medziodborovú spoluprácu, ktorá má vyústiť do zvyšovania kvality kultúrnych produktov;

Zároveň sú rozhodujúce pre úspešnosť ďalšieho kultúrneho rozvoja veľké investičné projekty, ktoré sú v procese adaptácie a v tom zmysle sa treba zasadzovať o ukončenie kapitálovej investície, akou je Slovenské vojvodinské múzeum, vďaka ktorému by boli utvorené vhodné podmienky na zbieranie, ochranu, umiestnenie, dokumentovanie a prezentovanie mnohých artefaktov z minulosti nášho etnika. V tomto zmysle treba trvať na založení dokumentačného centra, ktorý by fungoval ako odborné pracovisko ústavu.

V takomto širšom spoločensko-kultúrnom kontexte bude aj činnosť ÚKVS prospešná. Kultúrnym ustanovizniam bude ústav vhodným partnerom pri:

príprave programov dokumentácie, reštaurácie, revitalizácie a ochrany kultúrneho dedičstva;

príprave programov kvalitnej prezentácie slovenskej vojvodinskej kultúry na národnej a medzinárodnej úrovni;

poskytovaní logistickej podpory rozvoja kultúrnej produkcie na lokálnej úrovni (podpora divadelnej činnosti, pestovanie hudobno-tanečných žánrov, vzdelávanie a školenie v oblasti kultúrnej tvorivosti);

poskytovaní logistickej podpory a zvyšovaní kvality prezentačnej činnosti súčasnej tvorby na festivaloch a podujatiach celomenšinového charakteru;

pri všestrannej výskumnej činnosti, ktorá vyústi do výstavnej, publikačnej a inej realizácie.

III. Platforma na realizáciu plánu

V súlade s článkom 10 Stanov ÚKVS vykonáva ústav činnosti, ktoré zahrňujú prezentáciu, podporu, ochraňovanie, rozvíjanie a organizovanie kultúry, vedy a slovenského jazyka národnostného spoločenstva v AP Vojvodina; vrcholnej tvorivosti slovenského národnostného spoločenstva v AP Vojvodina; multikultúrnosť a interkultúrnosť na území AP Vojvodina; spolupráce s ustanovizňami a organizáciami kultúry, vedy a umenia v Republiky Srbsko; nadväzovanie kontaktov a spolupráce medzi štátnymi, súkromnými a občianskymi iniciatívami v oblasti kultúry a umenia; sledovanie normatívnej činnosti v oblasti kultúry a umenia a zosúlaďovanie s európskymi normami; trhovú orientáciu s cieľom zabezpečenia pracovných podmienok a činnosti kultúrnych subjektov; ochotníctva slovenského národnostného spoločenstva v AP Vojvodine; umeleckej tvorivosti mladých talentov; odborného zdokonaľovania a vzdelávania, organizáciu seminárov, dielní a kempov; rozvoja turistiky v kultúre a informačno-dokumentačnú činnosť v oblasti kultúry a umenia.

Ústav v tomto zmysle vykonáva činnosť na základe vlastných programov a plánov, rozhodnutí a záverov všetkých foriem činnosti (orgánov, pracovných telies, odborov), organizuje fóra a zapája do práce všetkých kompetentných a záujmové organizácie a ustanovizne, predstaviteľov republikových, pokrajinských a obecných orgánov a jednotlivcov z kultúry, osvety a vzdelávania, umenia a tvorivosti.

Do kompetencií ústavu patrí aj vypracúvanie rozvojových projektov v oblasti vedy, kultúry a umenia vojvodinských Slovákov pre potreby pokrajinského orgánu pre kultúrnu činnosť, taktiež pre potreby vlády, Zhromaždenia AP Vojvodiny a Národnostnej rady.

Na splnenie týchto cieľov sú v ústave nasledovné organizačné oddelenia, ktoré navzájom spolupracujú:

rozvojovo-výskumné oddelenie,

informačno-dokumentačné a komunikačné oddelenie (INDOK),

oddelenie pre kultúrno-umelecké podujatia, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a umení slovenského národného spoločenstva.

Významným aspektom práce týchto oddelení je aj ich medzinárodný rozmer.

III. 1. Rozvojovo-výskumné oddelenie

Rozvojovo-výskumné oddelenie sa zaoberá vedeckým a odborným výskumom menšinového života, kultúry a umenia slovenského národného spoločenstva v AP Vojvodina v najširšom zmysle slova. Zameriava sa najmä na analýzu kultúrnej infraštruktúry a na vyhľadávanie modelov zlepšovania jej fungovania. Kultúrna infraštruktúra vojvodinských Slovákov je veľmi rozvetvená čo do rôznorodosti obsahov ako aj úrovne, na ktorej sa uskutočňujú jednotlivé programy. Jej fungovanie zaručujú legislatívne, inštitucionálne a odborné rámce ako aj subjekty v oblasti kultúry. Práve preto by sa mal ústav v nastávajúcom štvorročnom období sústrediť najmä na to, čím sme sa ako komunita doteraz nezaoberali, resp. čomu sme sa venovali iba fragmentárne. Treba skúmať „nepreskúmané“ a výsledky uverejňovať v kvalitných knižných vydaniach.

ÚKVS už v prvom funkčnom období predstavil knižné dielo založené na modeli prezentácie tridsiatich štyroch prostredí, v ktorých existujú rozličné formy slovenskej kultúry v Srbsku. Potvrdil tak celomenšinové zameranie našich programov. Aj v nastávajúcom období treba podľa tohto modelu spracovať témy z oblasti hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva

(architektúra, ľudová kultúra, zvyky a obrady a pod.), ako aj témy späté s produktívnou kultúrou (hudba, výtvarníctvo, divadelníctvo a pod.). Išlo by o diela, ktoré obsahovo aj vizuálne nadväzujú na východiskové knižné dielo Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, avšak tieto výstupy by mali hlbšie načrieť do jednotlivých tém a stať sa tak významným dokumentom doby.

Knižné dielo Slováci v Srbsku z aspektu kultúry vyvolalo veľkú pozornosť a podľa výskumov verejnej mienky treba túto reprezentatívnu knihu vydať aj v srbskej a v anglickej jazykovej mutácii. Počíta sa aj s reedíciou prvého vydania, ktoré bude doplnené o vzácne fotografické a obsahové prílohy.

S cieľom získavať čo najväčší počet relevantných informácií bude ústav aj v nastávajúcom období usporadúvať literárne snemovania, muzikologické konferencie a tiež sa aktívne zapojí do organizovania výtvarníckeho snemovania. Tak ako aj doteraz bude tiež usporadúvať semináre, okrúhle stoly a rôzne druhy školení v oblasti kultúry a umenia. Stalo sa tradíciou, že texty prednesené na literárnom snemovaní, sa uverejňujú v mesačníku pre vedu a kultúru Nový život. Ústav prebral nad týmto významným a prestížnym periodikom v roku 2012 záštitu a financuje ho. Zaradil sa tak k podporovateľom aj elitných prejavov našej kultúry. Výsledkom muzikologických konferencií sú aj zborníky prác z muzikologických konferencií, ktoré ústav pripravuje a vydáva od svojho založenia, resp. od roku 2008, keď prevzal na seba organizovanie týchto konferencií a publikovanie zborníkov. Podobne treba postupovať aj v prípade výtvarníckych snemovaní a odborné príspevky z nich publikovať v zborníkoch. 

Okrem týchto tematicky zameraných výskumov by ústav aj naďalej skúmal a analyzoval sieť kultúrnych ustanovizní, organizácií a kultúrnych združení vojvodinských Slovákov a ich potreby a fungovanie. Tiež by dohliadal na normatívnu činnosť v menšinovej kultúre a skúmal finančnú politiku a ekonomiku kultúry, ako i zdroje financovania. Všetky výskumy tohto typu by sa tak ako doteraz uverejňovali v ročenke Maják, ktorú vydáva ústav od prvého roka existencie. Maják je špecifickým informátorom o tom, čím sme sa v ústave zaoberali a zároveň odzrkadľuje kvalitatívny posun, ktorý sme urobili v rámci dlhoročného plánovania v konkrétnom roku. Transparentnosť je dôležitá aj pre akúsi „autoevaluáciu“, lebo sebakriticky môžeme hodnotiť klady a zápory realizovaných projektov a na ich základe účelnejšie definovať budúce plány.

Aj v budúcich rokoch treba podporovať prácu výskumného tímu z Katedry manažmentu kultúry Filozofickej fakulty v Nitre. Ich činnosť vyústila do odborných monografií o Erdevíku, Pivnici, Boľovciach a najnovšie sa pripravuje s podporou ústavu etnografická monografia o Silbaši. Treba umožniť tímu pobyt a publikovanie takýchto monografií najmä o dedinách, ktoré nemajú dostatočné kapacity na vlastné uverejňovanie. Vďaka ochote a zanietenosti tohto odborného tímu získava aj ústav početné dokumentačné materiály, najmä z cirkevných a súkromných archívov jednotlivých dedín.

S cieľom podporiť vydavateľskú činnosť bude ústav aj naďalej podporovať vydania publikácií, ktoré patria do edícií založených spoločne so Slovenským vydavateľským centrom – Doktorské dizertácie a Bibliografie. Ústav tiež podľa svojich možností podporí vydavateľskú činnosť Slovenského vydavateľského centra a to najmä tie vydania, ktoré súvisia s poslaním ústavu.

V súlade s prioritami súvisiacimi s podporou hudobných a divadelných projektov, ktoré budú vytýčené v jednoročných plánoch, bude aj ústav vydávať hudobné CD či DVD platne s kvalitnou hudobnou alebo dokumentárnou produkciou.

III. 2. Informačno-dokumentačné a komunikačné oddelenie

Informačno-dokumentačné oddelenie a oddelenie komunikácie (INDOK) má za cieľ zhromažďovať dokumentačný materiál zo všetkých oblastí života, kultúry a umenia vojvodinských Slovákov klasickým spôsobom a elektronicky – digitalizáciou. Ústav už realizuje dva projekty súvisiace s digitálnym spracovaním dokladov, ich uchovávaním a prezentovaním. Ide o Portál kultúry vojvodinských Slovákov (www.slovackizavod.org.rs) a Databázu kultúry vojvodinských Slovákov (má interný charakter).

Portál sa počas troch rokov aktívnej prevádzky na globálnej sieti stal médiom, ktoré informuje širokú verejnosť o mnohých aspektoch kultúry vojvodinských Slovákov. Obsahuje dynamické a statické časti, ktoré, súc poprepájané a dokladované textovými, fotografickými, zvukovými a videovými materiálmi, svedčia o kultúrnom dedičstve a súčasných formách kultúrnej tvorivosti vojvodinských Slovákov. Frekvencia návštevnosti portálu podčiarkuje jeho opodstatnenosť a preto treba tento vydarený projekt ďalej zdokonaľovať a rozvíjať. Portál je prevádzkovaný v slovenskom, srbskom a čiastočne aj v anglíckom jazyku a v tomto smere je potrebné ho sústavne a dôsledne vylepšovať.

Databáza kultúry vojvodinských Slovákov, ktorá sa buduje od roku 2010, uchováva dnes početné fotografie, zvukové záznamy, videové materiály, skenovanie dobovej tlače a rôzne iné dokumenty. Je výnimočným miestom, na ktorom sa zhromažďujú elektronické svedectvá o kultúrnom dedičstve a súčasnej kultúrnej tvorbe tunajších Slovákov. Databáza je jedinečná a nemá obdobu na žiadnych iných odborných pracoviskách ani u nás a ani v zahraničí. Údaje z databázy dennodenne využíva ústav na rôzne účely: jednak na výskumné projekty, jednak na príležitostné prezentácie, prípravu brožúrok a iných tlačených materiálov, pre potreby portálu a pod. Ide o dlhodobý projekt, ktorého výsledky budú naplno viditeľné až neskôr a v súlade s tým, ako sa databáza bude navrstvovať a rozvíjať. V nastávajúcom období treba digitalizovať a do databázy pridať početné vzácne materiály ako najstaršie dokumenty z cirkevných a súkromných archívov, ľudové kalendáre od najstarších vydaní, Dolnozemský Slovák (obdobie 1902 – 1919), skenovanie najstarších fotografií, videové a zvukové materiály po dohode s Rádio-televíziou Vojvodiny a inými médiami a rad ďalších vzácnych dokladov z našej kultúrnej minulosti.

Ústav by mal pokračovať v budovaní príručnej knižnice, ktorá má dnes vyše tri tisíc jednotiek (kníh, časopisov, katalógov, brožúr a pod.). Podľa typológie je špeciálnou knižnicou, ktorej cieľom je zabezpečiť pramene pre potreby zamestnancov ústavu, kultúrnych dejateľov, ktorých poľom pôsobnosti je pestovanie kultúry vojvodinských Slovákov, ako aj vedeckých pracovníkov, zaoberajúcich sa výskumom života a kultúry Slovákov vo Vojvodine. Okrem toho táto špeciálna knižnica má za cieľ ochraňovať, spracúvať a uchovávať na jednom mieste všetky relevantné písané zdroje i iné nositele informácií, týkajúcich sa vojvodinských Slovákov. Početný stav knižnice treba zvyšovať kvalitnými tlačenými vydaniami.

V oblasti informačno-dokumentačnej je nevyhnutné aj v budúcom štvorročnom období nadväzovať spoluprácu s podobnými výskumnými, vzdelávacími, informačnými a dokumentačnými strediskami v našej krajine a v zahraničí, najmä s ustanovizňami v Slovenskej republike a v susedných krajinách. Všetko s cieľom výmeny kníh, brožúrok, časopisov a iných mediálnych foriem kultúrnej politiky, ďalej informácií o manažmente a turistike v kultúre, ako aj o kultúrnej produkcii doma a zahraničí, najmä v Slovenskej republike.

Vďaka týmto programom sa bude môcť hovoriť o funkčnom elektronickom archíve a databanke, ktoré uchovávajú informácie o ustanovizniach z oblasti kultúry a umenia, o kultúrnych programoch, festivaloch, prehliadkach a spomienkových oslavách, kultúrno-umeleckých spolkoch a združeniach, cenách, bibliografických údajoch o eminentných odborníkoch v jednotlivých oblastiach kultúry a umenia, o vydavateľstvách a knižniciach, o natáčaní filmov, distribúcii a premietaní umeleckých a dokumentárnych filmov, o profesionálnych a ochotníckych divadlách, hudobných súboroch a orchestroch, galériách, výtvarnej tvorbe a výstavách, umeleckých kolóniách, o nehnuteľných kultúrnych hodnotách a ich ochraňovaní, o archívoch a múzeách a o medzinárodnej spolupráci v kultúre a umení.

III. 3. Oddelenie pre kultúrno-umelecké programy, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a umení

Oddelenie pre kultúrno-umelecké programy, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a umení má za cieľ podporovať, koordinovať a realizovať programy a aktivity najdôležitejších podujatí, ktoré prispievajú k rozvoju kultúry a umenia vojvodinských Slovákov, spolupracuje pritom s predstaviteľmi obcí, Národnostnej rady a Výkonnej rady APV. V tom zmysle hovoríme o podujatiach, ktoré NRSNM v súlade s kritériami označila ako akcie, ktoré majú osobitný význam pre našu menšinu. Je ich dnes jedenásť: Slovenské národné slávnosti – sviatok Slovákov v Srbsku, Festival slovenských tradičných piesní Stretnutie v pivnickom poli, Prehliadka slovenských divadelných súborov Divadelný vavrín 2011, Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA, Folklórny festival Tancuj, tancuj..., Detský folklórny festival Zlatá brána, Festival slovenských lyrických piesní, Festival slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč, Detská divadelná prehliadka 3xĎ, Detský festival slovenských zábavných piesní Letí pieseň, letí, Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. V súlade s kultúrnou politikou NRSNM aj naďalej treba pokračovať v logistickom a finančnom podporovaní jednotlivých podujatí a nastaviť tak úroveň, pod ktorú by sa nemalo klesnúť. Ústav sa rôznymi spôsobmi zúčastňoval na príprave týchto podujatí, osobitne sa však výsledky ukazovali v obsahu podujatí – v hudobnej a divadelnej produkcii ako aj v kvalite propagačného materiálu, organizácie a celkovej vizuálnej stránky podujatí.

S ohľadom na to, že naše podujatia majú prezentačný ráz a sú zamerané na to, aby verejnosti predstavili novú tvorbu v divadelníctve, hudbe, výtvarnom umení a literárnej tvorbe, treba zvýšiť dôraz aj na samú produkciu. Prax ukazuje, že pomoc potrebujú najmä menšie spoločenstvá a preto treba trvať na zabezpečení odbornej inštruktáže a pomoci najmä divadelnej a hudobnej produkcii. Ústav by mal externe angažovať spolupracovníkov, ktorí oživia v jednotlivých prostrediach spomínané ochotnícke činnosti.

ÚKVS sa podieľa aj na podujatiach, ktoré sú venované jubileám a výročiam. Pri takýchto príležitostiach sa inštalujú pamätné tabule, organizuje sa pritom program a ústav pôsobí aj všade tam, kde je odborná pomoc pri zveľaďovaní našej kultúry vítaná a nevyhnutná. V týchto tendenciách bude činnosť ústavu pokračovať aj v nastávajúcom období, keď si tunajší Slováci takisto pripomenú početné výročia a jubileá. Mnohé z nich budú zorganizované práve v ústave, kde možno predstaviť verejnosti výstavy diel našich jubilantov, usporadúvať pre nich literárne večierky a prezentácie všetkých foriem umeleckej tvorby.

III. 4. Oddelenie pre medzinárodnú spoluprácu

Zatiaľ čo sa doterajšia medzinárodná spolupráca sústredila na vytváranie stabilných kontaktov z kultúrnymi ustanovizňami a subjektmi zo Slovenskej republiky, tiež z regiónu (Maďarsko, Rumunsko, Česko a Chorvátsko), v druhom funkčnom období sa priam žiada usmerniť spoluprácu na inštitúcie Európskej únie, ktoré sídlia v Bruseli. Tento cieľ je nevyhnutný pre väčšie zviditeľňovanie osobitostí a špecifík našej slovenskej vojvodinskej kultúry a tým aj pre utváranie ciest pre jej podporu a financovanie z fondov európskej únie. S ohľadom na to, že náš zakladateľ AP Vojvodina už podnikla rázne kroky na vytvorenie intenzívnejšej spolupráce s inštitúciami EÚ otvorením Fondu pre európske práce ako aj Kancelárie AP Vojvodiny, ktorá sídli v Bruseli, je priam žiaduce využiť doteraz vybudované kapacity a finančné nástroje.

Spolupráca s Fondom pre európske práce by sa mala rozvíjať aj smerom dovnútra, čiže od európskych inštitúcií k našim kultúrnym subjektom, a to usporadúvaním takých konferencií a sústredení, ktoré by nám ukázali, aké sú možnosti čerpania a využitia prostriedkov z EÚ. Preto treba zaangažovať aj kultúrne subjekty zo Slovenska, ktoré už majú skúsenosti a už úspešne realizovali viaceré kultúrne projekty za finančnej podpory európskych fondov. Na takejto konferencii by sa mali zúčastniť delegáti z materských krajín štyroch ústavov kultúry založených AP Vojvodinou (Maďarsko, Rumunsko, Chorvátsko a Slovensko), aby sme dosiahli väčšiu podporu a získali odvahu na realizáciu väčších európskych grantov, ktoré sú dôležitým zdrojom financovania kultúrnych aktivít aj menšinových spoločenstiev v budúcnosti.

Do tretice netreba zabudnúť ani na to, že hlavným mestom európskej kultúry v roku 2013 budú Košice v Slovenskej republike. Tam sa naskytne veľká možnosť spropagovať našu vojvodinskú slovenskú kultúru aj v rámci veľkých medzinárodných podujatí, ktoré sú vždy príležitosťou na nové kontakty a ešte dôležitejšie projekty. Tak Košice ako aj iné mestá na Slovensku a v Európe treba využiť na prezentáciu našej publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorú plánujeme v budúcom štvorročnom období vytlačiť aj v anglickej mutácii.

IV.Záverom

Naša krajina – Republika Srbsko – podpísala veľa medzinárodných dokumentov, ktoré sa vzťahujú na ochranu ľudských práv v oblasti uskutočňovania kultúrnych rozličností. Srbsko v tom zmysle podpísalo Univerzálnu deklaráciu UNESCO o kultúrnej rozličnosti (2001), Konvenciu o ochrane a promócii rôznorodosti kultúrnych prejavov (2005), Rámcovú konvenciu Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (2005), Rámcovú konvenciu o ochrane menšinových práv (2001) či Európsku chartu o regionálnych a menšinových jazykoch (2006). Naša krajina zároveň podpísala aj bilaterálne dohody o spolupráci na poli kultúry a vzdelávania okrem iného aj so Slovenskou republikou.

Srbsko zároveň prijalo aj rad vlastných zákonných predpisov, ktoré zaručujú práva príslušníkom národnostných menšín v oblasti kultúry. Spomeňme aspoň tie najdôležitejšie: Zákon o ochrane práv a slobôd národnostných menšín (2002), Zákon o národnostných radách (2009), Zákon o kultúre (2009) ako aj rad ďalších podzákonných aktov a predpisov. V súlade s týmito zákonnými predpismi pôsobí aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (2003), najvyššia zastupiteľská legálna a legitímna inštitúcia tunajších Slovákov, ktorá je jedným zo zakladateľov nášho ústavu.

Ústavy kultúry piatich národnostných menšín v Srbsku – Maďarov, Chorvátov, Rumunov, Rusínov a Slovákov (2008) sú výdobytkom mnohých snáh a procesov, ktoré sa od roku 2000 v našej krajine udiali. Štát nám dal legislatívne, inštitucionálne a finančné rámce na to, aby sme si chránili, zveľaďovali a rozvíjali našu kultúru, a preto sú o to väčšie povinnosti tých, ktorí tieto možnosti majú zúročovať.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov je dnes lídrom medzi menšinovými ústavmi a našu prácu vďaka nejednému programu dnes poznajú v Srbsku, na Slovensku aj v zahraničí. Teraz, keď sa už vybudovali pevné základy, treba latku nastavovať čoraz vyššie a prekonávať aj tie ciele, o ktorých sme si mysleli, že ich nedosiahneme. Kvalitnou, reprezentatívnou a prospešnou prácou ukazujeme nielen svoju silu a vitalitu našej menšiny, ale podčiarkujeme aj výdobytky demokracie u nás, akými sú tolerancia a vzájomné rešpektovanie rozličných národov a kultúr. Našou kvalitnou prácou sa tak môže pýšiť aj náš región AP Vojvodina, vláda ktorého nás založila, naša krajina – Republika Srbsko, ktorá nás prostredníctvom rozpočtu AP Vojvodiny financuje, naša materská krajina – Slovenská republika, ktorá nás tiež morálne a prostredníctvom grantového systému podporuje. Najviac sa však s kvalitným a úspešným počinom ústavu môže pýšiť každý príslušník slovenskej menšiny v Srbsku, lebo prvky jeho kultúry naplno stelesňujeme, propagujeme a zviditeľňujeme, a to aj na počesť tých, ktorí tu dávno pred nami položili základy svojou neľahkou prácou. Otvárame však aj cesty do budúcnosti pre tých, ktoré ešte len prídu.

Milina Sklabinská

riaditeľka

Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (2008-2016)

Strednodobý plán práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na obdobie 2016 – 2019

1. permanentná spolupráca s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny, čiže s Výborom pre kultúru

Na základe rozhodnutia NRSNM o festivaloch celomenšinového významu a rozhodnutia NRSNM o poverení ÚKVS organizačným zabezpečením podujatí osobitného významu, v súlade s pravidlami festivalov a podpísanými zmluvami, ÚKVS organizačne zabezpečuje a finančne podporuje festivaly celomenšinového významu:

1. folklórny festival Tancuj, tancuj...

2. prehliadku detskej divadelnej tvorivosti – 3xĎ

3. detský folklórny festival Zlatá brána

4. festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč

5. prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby – Divadelný vavrín

6. festival autentickej slovenskej piesne Stretnutie v pivnickom poli

7. festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň

Ústav bude operacionalizovať stratégiu NRSNM a spolu s Výborom pre kultúru a všetkými komisiami výboru podporovať profesionalizáciu týchto siedmich festivalov. Systémovo treba zabezpečiť nielen pevnú organizačnú a finančnú štruktúru, ale aj zvyšovanie ich kvality. Ústav sa v koordinácii s NRSNM v nadchádzajúcom období zapojí do vypracovania návrhu strategického dokumentu v oblasti kultúry, ktorým sa definuje rozvoj kultúry Slovákov v Srbsku. Ústav bude plánovať a realizovať zaplánované aktivity v súlade vypracovaným strategickým dokumentom.

Festivaly bude ústav organizovať spolu s podpisovateľmi zmlúv, teda so spolkami, lokálnymi samosprávami a NRSNM. Po ukončení festivalu a evaluácii, treba sa venovať prípravám ďalšieho ročníka festivalu.

Potrebné je zamestnať odborného spolupracovníka, ktorý v spolupráci so všetkými organizátormi, organizačno – správnou radou a programovou radou bude zabezpečovať realizáciu festivalov celomenšinového významu.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Výbor pre kultúru NRSNM majú rovnaký cieľ: zachovávanie, zveľaďovanie a zviditeľnenie tradičnej a súčasnej kultúry vojvodinských Slovákov. Spoločným plánovaním, ale aj spoločnou realizáciou ako krátkodobých, strednodobých, tak dlhodobých plánov s inštitúciami osobitného významu: Slovenským vydavateľským centrom, Múzeom vojvodinských Slovákov s galériou Zuzky Medveďovej, Slovenským vojvodinským divadlom, Galériou insitného umenia s Pamätným domom Martina Jónaša v Kovačici, Knižnicou Štefana Homolu v Petrovci,. Obecnou knižnicou v Kovačici, knižnicou Dositeja Obradovića v St. Pazove Maticou slovenskou v Srbsku určite jednoduchšie dosiahneme želané výsledky. Spolupráca ústavu so všetkými komisiami v rámci Výboru pre kultúru je predpokladom, že sa vyhneme favorizácii, čiže ignorovaniu jednotlivých zložiek kultúry a umenia.

Ústav bude podporovať a vyvíjať literárnu, hudobno-folklórnu, vydavateľskú, divadelnú, audiovizuálnu, knižničnú a výtvarnú tvorivosť a v rámci uvedeného podporovať rozvoj súčasných foriem kultúrnej tvorby Slovákov v Srbsku.

Organizácia a podpora hudobných festivalov:

festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč

festival autentickej slovenskej piesne Stretnutie v pivnickom poli

festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň

folklórnych festivalov:

Tancuj, tancuj a Zlatá brána a

divadelných festivalov: pre deti - 3XĎ a pre dospelých – Divadený vavrín. Podpora hudobnej, folklórnej a divadelnej produkcie. Pre deti a dospelých. Organizovanie seminárov a okrúhlych stolov.

Do každej akcii sa zapojí ústav a kontinuitne bude sledovať, skúmať, zaznamenávať, dokumentovať, archivovať nielen v ročenke Maják a na portály, ale sústavnou prácou priprávať materiály pre obsiahlejšie projekty, ako je napríklad nahrávanie dokumentárnych filmov o hudobnej, literárnej, výtvarnej, folklórnej, divadelnej tvorbe Slovákov v Srbsku.

V roku 2016 zaznamenávame 150 výročie divadelnej tvorby v B. Petrovci, vo Vojvodine.

Ústav sa postupne zapojil do usporadúvania literárnych snemovaní. Spolu so Slovenským vydavateľským centrom založil edície – Doktorské dizertácie a Bibliografie. Ďalej, samostatne založené edície: Bibliofílie a Slovart. Je to príkladom dobrej spolupráce, a dobrej praxe.

S bežnými, zachodenými aktivitami treba pokračovať:

- usporadúvanie muzikologických konferencií, a vydanie zborníka,

- podporovanie organizovania výtvarníckeho snemovania,

- usporadúvanie seminárov, okrúhlych stolov a rôznych druhov školení v oblasti kultúry a umenia,

- uverejňovanie mesačníka pre vedu a kultúru Nový život, ročenky Maják - informátor o aktivitach ústavu v konkrétnom roku

- zveľaďovanie inštitúcií osobitného významu pre slovenskú menšinu v Srbsku

- zaznamenávanie jubileí našich významných osobností, inštitúcií, spolkov a združení

- knižné dielo Slováci v Srbsku z aspektu kultúry podľa zverejnených plánov a výskumov verejnej mienky treba vydať aj v srbskej a v anglickej jazykovej mutácii. Tiež, na základe informácií z portálu ,počíta sa aj s reedíciou prvého vydania, ktoré bude doplnené o vzácne fotografické a obsahové prílohy, čo tiež treba zrealizovať.

2. zintenzívniť a prehĺbiť komunikáciu so všetkými subjektmi kultúry (jednotlivcami, spolkami, ustanovizňami kultúry, združeniami) a vôbec prostrediami kde žijú Slováci a zapájať ich do činnosti ÚPKVS

Pomôcť prostrediam, v ktorých cítiť úpadok,čiže nedostatok kultúrnej činnosti. Nielen prostredníctvom súbehov, zabezpečením jednorázových prostriedkov na jednu sezónu, jednu choreografiu, jeden projekt.

Každé prostredie je potrebné navštíviť. Na tvári miesta sa o aktuálnej situácii zmieniť a na základe toho vyhľadávať riešenie. Treba hľadať odpovede na otázky, ako aktivovať mladých ľudí, záujemcov v teréne? Zvlášť ak sú pasívni, bez iniciatívy.

Treba zabezpečiť interaktívnu komunikáciu, plánovanie a spoluprácu:

- zabezpečiť komunikáciu medzi spolkami, ich vzájomnú, ale aj komunikáciu so zodpovedajúcimi orgánmi národnostnej rady,

- všetkých zapojiť do projektov odborného zdokonaľovania a vzdelávania v oblasti kultúry a umenia, edukovať na tému aplikovania na súbehy – zabezpečovania prostriedkov na činnosť, ale aj na investičné aktivity, u nás a v rámci EU,

- plánovať a organizovať spoločné akcie, mobilného rázu, zastrešované ústavom a ponúknuté každému prostrediu,

- podporovať rozvoj kultúrnej produkcie v menších prostrediach, ale produkciu menších prostredí prezentovať aj v ústave.

- zintenzívniť komunikáciu s podobnými výskumnými, vzdelávacími, informačnými a dokumentačnými strediskami: Ústavom pre kultúru Vojvodiny a ústavmi všetkých národnostných menšín, tiež s Oddelením slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, múzeami, archívmi.

Na základe uvedeného potrebné je, v tejto zložke činnosti ústavu, zamestnať dvoch, najmenej jedného odborného spolupracovníka, ktorý sa venuje tejto problematike.

3. komunikácia so zahraničnými subjektmi kultúry (jednotlivcami, spolkami, združeniami, ustanovizňami…), medzinárodná a regionálna spolupráca

Ústav bude komunikovať a spolupracovať so subjektmi kultúry (tvorcami artefaktov, organizátormi a financiérmi kultúrnych podujatí) zo Slovenskej republiky, tiež z regiónu Maďarsko, Rumunsko, Česko a Chorvátsko.

Komunikovať, znamená:

- robiť výskumy všetkých druhov,

- získavať informácie a transfer informácií,

- navrhovať a participovať v spoločných projektoch na medzinárodnej úrovni

Fond “Európske práce” AP Vojvodiny organizuje rozličné semináre a okrúhle stoly na tému zvýšenia kvality a prípravu projektov na súbeh programu Kreatívna Európa. Základným cieľom je zvýšenie programovo – organizačných kapacít ustanovizní a združení zo Srbska, podpora komunikácie, spolupráce a výmena informácií medzi subjektmi kultúry. Treba sledovať termíny seminárov, sprostredkovať informácie a zúčastňovať sa na týchto a podobných akciách.

Na základe uvedeného potrebné je, v tejto zložke činnosti ústavu, zamestnať dvoch, najmenej jedného odborného spolupracovníka, ktorý sa venuje tejto problematike.

4.  rozvojovo – výskumná činnosť a informačno - dokumentačná a komunikačná činnosť

sú organizačné oddelenia ústavu, ktoré sa na dobre vybudovaných základoch úspešne zaoberajú vedeckým a odborným výskumom menšinového života, kultúry a umenia slovenského národného spoločenstva v AP Vojvodine.

a) Rozvojovo-výskumné oddelenie sa dôsledne a zodpovedne zaoberá vedeckým a odborným výskumom menšinového života, kultúry a umenia slovenského národného spoločenstva v Srbsku. Skúma a analyzuje sieť kultúrnych ustanovizní, organizácií a kultúrnych združení vojvodinských Slovákov a ich potreby a fungovanie; sleduje normatívnu činnosť v menšinovej kultúre; skúma finančnú politiku a ekonomiku kultúry, ako i zdroje financovania (rozpočtové financovanie, donácie, sponzorovanie a pod.) Analyzujúc kultúrnu infraštruktúru vyhľadáva modely na zlepšenie jej fungovania. Kultúrna infraštruktúra vojvodinských Slovákov je veľmi rozvetvená čo do rôznorodosti obsahov ako aj úrovne, na ktorej sa uskutočňujú jednotlivé programy. Ústav v nastávajúcom štvorročnom období sústrediť najmä na to, čím sme sa ako komunita doteraz nezaoberali, resp. čomu sme sa venovali iba fragmentárne. Treba skúmať „nepreskúmané“ a výsledky uverejňovať v kvalitných knižných vydaniach.

b) Informačno-dokumentačné oddelenie a oddelenie komunikácie (INDOK) má za cieľ zhromažďovať dokumentačný materiál zo všetkých oblastí života, kultúry a umenia vojvodinských Slovákov klasickým spôsobom a elektronicky – digitalizáciou. Ústav už realizuje dva projekty súvisiace s digitálnym spracovaním dokladov, ich uchovávaním a prezentovaním. Ide o Portál kultúry vojvodinských Slovákov (www.slovackizavod.org.rs) a Databázu kultúry vojvodinských Slovákov (má interný charakter). Spolupracuje s miestnymi samosprávami a ustanovizňami kultúry, s vedeckými ustanovizňami a združeniami občanov v oblasti kultúry, ako i s jednotlivcami v krajine a zahraničí; skúma ich kultúrny rozvoj, zvlášť rozvoj kultúrnych ustanovizní vo Vojvodine. Vydáva knihy, brožúry, časopisy, noviny, kompaktdisky a iné publikácie.

V oblasti rozvojovo – výskumnej a informačno - dokumentačnej a komunikačnej činnosti ústavu je tiež potrebné zamestnať dvoch, najmenej jedného odborného spolupracovníka.

Permanentnou spoluprácou, interaktívnou komunikáciou, plánovaním a realizáciou určite ľahšie dosiahneme stanovené ciele a nevystanú ani výsledky.

Potrebné je urobiť program práce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov január – december 2016, spolu so spolupracovníkmi.

Anna Chrťanová Leskovac

riaditeľka

Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (2016)