Už više jedného storočia vojvodinskí Slováci si úspešne pestujú a zachovávajú divadelnú tradíciu. Ochotnícku divadelnú odbočku má takmer každá slovenská osada. Založením prvého profesionálneho divadla Slovákov vo Vojvodine, Slovenského vojvodinského divadla (ďalej v texte SVD), ukázala sa potreba za herecky vzdelaným kádrom. Keďže v Srbsku ešte nie je možnosť edukovať budúcich hercov v slovenskom jazyku, v rámci SVD a za pomoci Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Ministerstva vzdelávania Republiky Srbsko a vlády AP Vojvodiny, bolo roku 2005 založené Štúdio hereckej tvorby (ďalej v texte ŠHT).
ŠHT bola dvojročná škola herectva, ktorá svojim adeptom umožnila získať základnú orientáciu v hereckom umení a v postupoch tvorivej hereckej činnosti. V ŠHT sa dôraz kládol predovšetkým na získanie praktických skúseností prehĺbených teoretickými poznatkami. Stredisko uskutočňovania sa bolo múzeum Vojvodiny v Kulpíne, kde šiesti študenti mali učebňu a miestnosti pre oddych a na spanie. Tam trávili počas štyroch semestroch edukácie každý víkend. Tiež každé nepracovné dní využívali na stretnutie sa v Kulpíne a skúšanie. Okrem miestnostiach múzea, kreatívne využívali aj krásny park v okolí, v ktorom nacvičovali divadelné predstavenia. Program ŠHT obsahoval úplný program základného vysokoškolského štúdia herectva podľa Bolonskej konvencie. V prvom semestri (október – december 2005) študenti získali vedomosti týkajúce sa základného správania sa na javisku, formovania postavy, základoch javiskového pohybu, vzťahu a deja v zadanej situácii. Po ukončení prvého semestra študenti mali verejnú prezentáciu svojej činnosti vo forme šiestich krátkych etud. Druhý semester (február – jún 2006) bol zameraný na prehĺbenie základných vedomostí, ktoré študenti získali v prvom semestri, typológiu postáv, psychológiu osobnosti, synchronizáciu fyzického a verbálneho konania a vrátenie sa k pouličnému divadlu, commedii dell’arte. Inscenáciou dvoch textov Angela Beolca Ruzanteho Muška a Bilora, ŠHT ukončilo prvý ročník svojej práce. Premiéra divadelného predstavenia Ruzante ne ceste sa konala 1. júla 2006 v Báčskom Petrovci. Prvé predstavenie ŠHT bolo zároveň siedmou premiérou SVD. Predstavenie Ruzante na ceste malo više dvadsať repríz a videla ho takmer každá slovenská a rusínska osada vo Vojvodine. V ďalšom období (október – december 2006) práca v ŠHT bola orientovaná na veršované divadlo, analýzu a prednes rôznych druhov verša v divadle, javiskovú reč, techniku hlasu a základného rozdielu medzi typom a charakterom dramatických postáv. Na konci tretieho semestra študenti predniesli svoje vedomosti na úryvkoch z textu J. Racina - Faidra a J. B. Moliera - Škola žien. Verejná ukážka bola v učebni ŠHT v Kulpínskom múzeu. Predmet štúdia vo štvrtom semestri (február – jún 2007) bolo súčasné psychologicko – realistické divadlo, analýza žánru, analýza dramatického textu, podtext, dramatická a javisková postava, vytváranie charakteru a študenti sa prejavili aj ako dramaturgovia. Z piatich poviedok a štyroch básni Charlesa Bukovského, ktoré si vyvolili študenti, dramatizovali a napísali scenár, 16. júna 2007 v Kulpíne bola premiéra diplomového predstavenia študentov ŠHT, Literárne posedenie s Ch. B. Toho istého roku toto predstavenie bolo hrané više pätnásťkrát a s malými premenami žije do dnes.
Vedúcim ŠHT bol režisér Ján Makan a odborný spolupracovník herec Miroslav Fábry. Na edukácii určitých segmentov sa zúčastnili režiséri Ján Čáni, Ľuboslav Majera, Miroslav Benka a režisér a dramaturg Vladislava Fekete. Edukáciu podpomohli herec Dušan Jamrich, Dr. Živko Popović, baletka Maja Grňová, novinárka Milina Florianová, akademický maliar Đula Šanta a iní. Po štyroch semestroch program ŠHT úspešne si osvojili Danka Hriešiková z Kovačice, Ján Jambrich z Kysáča, Ana Kovárová zo Starej Pazovy, Aleksandra Lenđerová z Vrbasu, Igor Piskla z Bingule a Andrej Vereský z Kovačice.
ŠHT pokračovalo vo svojej práci už v októbri toho istého roku, keď sa niektorým absolvovaným hercom pripojili noví mladí záujemcovia o herectvo. Práca pokračovala v miestnostiach Kultúrno informačného strediska v Kysáči. Novým adeptom Jaroslave Hriešikovej, Ivete Maďarovej a Jasmine Kováčovej za pomoci starších kolegov Jána Jambricha, Igora Pisklu a Any Kovárovej sa úspešne podarilo inscenovať hru Svadobná noc. Na vyučovaní nových hercov sa zúčastnili okrem bývalých študentov ŠHT, Miroslav Fábry a Ján Makan. Na realizácii projektu sa aktívne zúčasnil aj akademický maliar Đula Šanta. Svadobná noc bola hraná aj za pomoci milovníkov divadla, občanov Kysáča, ktorí im umožnili aby sa predstavenie predviedlo na povale jedného starého domu v Kysáči.
ŠHT umožnilo, aby sa divadelníctvo vojvodinských Slovákov pozdvihlo na vyššiu úroveň. Adepti ŠHT dnes už dokážu paralelne hrať s hercami iných profesionálnych divadiel, vymieňaju si tak skúsenosti a nadobúdajú nové vedomosti a pritom sú vždy naladení na spoluprácu so začiatočníkmi, ktorým prenášajú svoje vedomosti a tak sa snažia o prehĺbenie a rozšírenie divadelníctva a vôbec kultúry Slovákov v Srbsku.
Po ukončení edukácie Štúdia hereckej tvorby vznikla idea o založení novej divadelnej skupiny pod názvom Štúdio. S cieľom zapojiť slovenských hercov do nových divadelných sfér a s cieľom zachovávať slovenský jazyk a kultúru netradičným spôsobom, v septembri roku 2007 bolo založené Združenie občanov pod názvom Divadelná skupina Štúdio. Dnes Štúdio zoskupuje umelcov rôznych národností z rôznych druhov umenia. Zaoberá sa výskumom a edukáciou v oblasti nekonvencionálneho v audiovizuálnych umeniach. V súčasnosti na repertoári má štyri divadelné predstavenia: Literárne posedenie s Ch. B., Rad, Snilec snil o dverách a Metamorfózy.
Po založení, Štúdio začalo spoluprácu s Akademickým kultúrno-umeleckým spolkom Sonja Marinković z Nového Sadu. Touto spoluprácou vzniklo divadelné predstavenie Rad, ktoré je výsledkom a ukážkou činnosti prvej fázy edukačného projektu Multietnické a multimediálne štúdio herectva, podporené Výkonnou radou AP Vojvodiny. Réžiu a adaptáciu textu mal na starosti Milan Pletel, produkciu Ján Makan, choreografiu a spev Agota Vitkay Kucsera, dikciu Vesna Ždrnja, kostým a scenografiu Đula Šanta a Jana Vierg. V predstavení Rad herci komunikujú v troch jazykoch, po slovenský, po srbský a po rusínsky. Rad predstavuje zmes rôznych ľudí s rozlišnými životnými osudmi, ktorých nepriaznivá realita privedie k spoločnej situácii vyčkávania v rade. Že sa v takomto zoskupení môžu udiať zázračné veci až stretnúť i mýtické osobnosti, členovia Divadelnej skupiny Štúdio a AKUS Sonja Marinković bezpochybne v to presvedčili. Predstavenie zažilo vyše desať repríz a zúčastnilo sa aj na XII Festivale akademických divadiel Srbska, kde získalo až sedem cien.
Projekt Multietnické a multimediálne štúdio herectva pokračoval predstavením Snilec snil o dverách v koprodukcii Divadelnej skupiny Štúdio a Art kliniky z Nového Sadu. Snilec snil o dverách je výsledkom výskumu tvarov a možnosti pohybovej scénickej predovšetkým hereckej komunikácie, neoddeľujúc pritom verbálnu komunikáciu. Tematický predstavenie čerpá námety a motívy dvoch hier Eugena Ionesca, Žak alebo pokora a Všetko o vajciach. Dialógy sú realizované až v štyroch jazykoch, v slovenčine, v srbčine, v rusínčine a v maďarčine. Snilec snil o dverách je ambientné predstavenie, ktoré sa hralo takmer každý víkend od decembra 2008 do mája 2009 v priestore Art klinike, v Novom Sade.
Dňa 18. januára 2009 herci Divadelnej skupiny Štúdio Aleksandra Lenđer, Ján Jambrich a Igor Piskla spolu so speváčkou Agotou Vitkay Kucsera a choreografom Sašom Krgom, sa zúčastnili v umeleckej časti otváracieho programu pri príležitosti otvárania Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Pre túto príležitosť Štúdio prichystalo performanciu na potklade skladby M. Kmeťa a básni Jesenná krajina J. Labátha.
Štúdio pokračovalo v práci ďalším edukačným projektom pod názvom Metamorfózy. Základným cieľom projektu bol praktický výskum súčasného scénického vyjadrovania, predovšetkým herecko-tanečným na multimediálnom a multietnickom základe. Práca bola založená vo forme umeleckej dielne otvorenej pre verejnosť, každý víkend od februára do mája 2009, v priestoroch Art klinike v Novom Sade. Program umeleckej dielne Metamorfózy bol zostavený z dvoch metodologických celkov: herec–jeho telo a myšlienka–pohyb–emócia–hlas. Vedúcimi projektu Metamorfózy boli Saša Krga a Ana Kovárová. Spolupracovníci na projekte boli Ján Makan a Aleksandra Ilić Pleskonjić. 26. apríla 2009 bola verejná ukážka finálnej práce dielne vo forme divadelnej herecko–tanečnej miniatúry.
V auguste 2009 Divadelná skupina Štúdio začala spolupracovať s Divadlom mladých z Nového Sadu. Najmä, ide o koprodukciu divadelného predstavenia Alegória. Réžiu a úpravu textu podpisujú Aleksandra Ilić Pleskonjić a Ján Makan. Za finančnej podpory Mestskej správy pre kultúru mesta Nový Sad a Ministerstva pre ľudské a menšinové práva republiky Srbsko, Štúdio si dalo za úlohu prezentovať multinárodnostné divadlo po celom Srbsku.