Slovenské divadlo VHV
ikeď ochotnícke, dávno presahuje hranice ochotníctva v umeleckom
zmysle. Vzorom tohto divadla je staropazovský rodák a významný
dramatický spisovateľ Vladimír
Hurban Vladimírov –
VHV, ktorý so svojím otcom a sestrou Ľudmilou
toto divadlo aj založil a v ňom dlhé roky pôsobil ako herec,
organizátor, autor divadelných predstavení a režisér. Prví
herci, po vystúpení jednoaktovky Testiná do domu, spokojnosť
von z domu sa zaprisahali že hrávať budú každý rok. Od
roku 1903 divadelný život v Starej Pazove je sústavný a
rozmanitý.
 |
Fotografiu poskytla Katarína Verešová |
V
Slovenskom
divadle VHV sa od prvého dňa
prihliadalo na kvalitu prednesu, na správnu výslovnosť, na
patričné kostýmy, zvláštnu scénografiu a nadovšetko na jasný
poučný odkaz. Občas náznakovo prorocky, inokedy nadčasovo –
univerzálne. Od roku 1929 sa tvorili smelé projekty, slovenských,
srbských a svetových autorov. Najviac predlôh sa hralo z pera
domácich autorov VHV, taktiež Ľudmily
Hurbanovej, Ferdinanda Klátika,
neskôr Miroslava
Demáka, slovenských dramatikov
Ferka
Urbánka a Ivana
Stodolu, srbských autorov – najmä
Branislava
Nušića, z pera svetových autorov,
najviac A.P.Čechova
a boli zastúpení aj Moliére,
Wilde, Shakespeare... Keď nebolo
adekvátnych slovenských predlôh, staropazovskí divadelníci si
sami prekladali: Michal
Litavský, Ján Takáč, Zuzana Filipová...
Keď ani to umeleckému prednesu nestačilo, robili dramatické
úpravy noviel, poém, alebo viacero diel spájali do jedného celku
a vytvorili nové diela. Zvláštne stelesnenie ducha a tela v
ustavičnom dramatickom boji v snivých obrazoch nonverbálneho
divadla stvárňovali herci pod dozorom režiséra Miroslava
Benku v autorskom projekte S.O.S....
Významné
režisérske mená boli: Vladimír
Hurban, Vladimír Ječmen, Andrej Litavský, Michal Litavský, Ján
Chalupka, Ján Molnár, Ján Forgáč, Ján Šipický, Peter Lazár,
Juraj Ondrík, Pavel Holič, Mira Brková, Miroslav Benka, Alexander
Bako, Zdenko Kožík...
V
Starej Pazove sa pravidelne pestovalo aj detské divadlo. Okrem
výbere predlôh často sa stávalo že sa poémy alebo báje
dramatizovali alebo autorsky podpisovali. Učitelia a pri tom
spolkári sa často podpisovali aj ako režiséri:
Ferdinand
Klátik, Štefánka a Vladimír Ječmenovci, Ján Takáč, Katarína
Majová, Nada Takáčová, Anna Kováčová, Vlasta Kardelisová...
 |
Foto: Katarína Verešová |
Slovenské
divadlo VHV, ktoré istý čas
činilo jednu z troch scén Ochotníckeho
divadla VHV, zaznamenávalo
pozoruhodné úspechy na pokrajinských, republikových, zväzových
a zahraničných festivaloch – na Slovensku, Slovinsku, Bosne,
Nórsku a Fínsku.