Meno Juraja Súdiho a jeho účinkovanie na hudobnom javisku nielen v slovenskej Vojvodine, Srbsku, v Slovinsku, na Slovensku a inde za hranicami štátu je pre našinca dávno známe. Sledovali sme jeho nezištnú lásku k hudbe, jeho obetavú prácu a záľubu vo všetkých žánroch hudobného umenia a poznali ho ako entuziastu. Píše skladby pre deti, angažované skladby, lyrické, tanečné a národné skladby. Práve táto vedecká monografia je výsledkom autorovho dlhoročného aktívneho účinkovania na poli hudby medzi vojvodinskými Slovákmi. Publikácia Činnosť slovenskej zborovej kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine po prvý raz synteticky sumarizuje tvorbu a činnosť Juraja Súdiho na poli zborovej hudby v rôznych hudobných žánroch a v rozvoji interkulturality v multietnickom spoločenstve.

Monografia je rozdelená do 10 častí a sleduje obdobie činnosti v rokoch 1993 – 2011. Úvodom autor stručne predstavuje slovenskú enklávu vo Vojvodine, migrácie na Dolnú zem a zachovanie ľudových piesní, ktoré si naši predkovia priniesli so sebou a ktoré sa spievajú až podnes. Kniha reflektuje otázku interkultúrnosti a multikultúrnosti, čo sa prejavilo konkrétne v mnohých aktivitách v multietnickej Vojvodine a v multikultúrnych aktivitách i v širšom rámci. Tieto pojmy autor ozrejmuje na konkrétnych príkladoch zo svojej hudobnej činnosti. Analyzuje celkový rozvoj vokálnej interpretácie od slovenskej ľudovej piesne až po zborovú hudbu. Cez dejiny činnosti Komorného zboru Zvony, ktorý založil roku 1993 a s ktorým dosiahol najvyššie ocenenia doma a za hranicami štátu, Juraj Súdi predstavil do detailov v časti monografie, ktorá je najobsiahlejšia, všetky cesty a ocenenia, ktoré Zvony získali doma a za hranicami štátu. Báseň Otcova roľa Ivana Krasku sa stala symbolom Zvonov a symbolizuje práve multikultúrnosť pri prelínaní sa textu predstaviteľa slovenskej moderny zo Slovenska v zhudobnenej podobe vojvodinského Slováka Juraja Súdiho. Za osemnásť rokov Zvony vystupujú až v ôsmych európskych štátoch. Samozrejme, že na Slovensku vystupujú najčastejšie, a to, či už v kostoloch, domoch kultúry, alebo na otvorenom javisku. Nebyť autorovho detailného zapisovania všetkých vystúpení, hosťovaní, dokonca cestovania, návštev a novovzniknutých priateľstiev, kniha by nebola úplná, a práve multikultúrnosť sa prejavila aj takýmto spôsobom. Interaktívna multikultúrnosť sa podľa autora prejavila aj na koncertoch pri rozličnom repertoári tohto zboru. Interkultúrnosť zboru sa prezentuje aj pri spolupráci, spoločnom repertoári, pri spoločných vystúpeniach, koncertoch, akciách, súťažiach a spoločných hosťovaniach s Mestským zborom Neven z Báča. Autor poukazuje na to, že spoločné koncerty týchto dvoch zborov, slovenského a srbského, prispeli k vplyvu zborovej kultúry na rozširovanie interkultúrnosti vo Vojvodine.

Monografia obsahuje vzácnu časť Prílohy. Chronológia vystupovania Komorného zboru Zvony a Združenia chórov Zvony a Neven. Spolu 452 vystúpení doma a v zahraničí realizoval samotný autor monografie. Tak je teoretická časť o interkultúrnosti do detailov dokumentovaná a dokonca je aj štatisticky spracovaná. Všetko to bolo realizované vďaka Komornému zboru Zvony. Zvony sú most, ktorý spája národy, rôzne vierovyznania, jazyky a kultúry. Na základe výskumu autora Zvony sú hybnou silou interkultúrnosti medzi slovenskými vojvodinskými snaživcami.

Vedecká monografia vychádzajúca z doktorskej dizertácie Juraja Súdiho predstavuje veľký prínos k dejinám hudby vo vojvodinskom priestore, ale predovšetkým v širšom rámci kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine, Srbsku a za hranicami štátu.

Dr. Jarmila Hodoličová, riadna profesorka

– Univerzita v Novom Sade, Filozofická fakulta