Portrét národného dejateľa Ľudovíta Miloša Mičátka z pera Pavla Popa

Na zhotovenie portrétu finančne prispel Ústav pre kultúru vojvodinskýh Slovákov z vlastných zdrojov a do svojej kolekcie zaradil portrét ďalšej významnej osobnosti našich Slovákov.

Ľudovít Miloš Mičátek bol tretím a posledným zo žijúcich bratov - „troch sokolov“, ako ich nazývala ich sestra Eržika, mal iba 4 roky, keď sa stal sirotu. Narodil sa v roku 1874. V škole bol vynikajúcim žiakom. Aby si privyrobil na živobyie, doučoval slabších žiakov. Výborne zmaturoval a rovnako skončil aj právnické štúdium na univerzite v Budapešti. Roku 1902 si v Novom Sade otvoril advokátsku kanceláciu. Ako advokát bránil a chránil v národnostných otázkach všetkých Slovákov i príslušníkov iných národností, brániacich svoju slobodu pri útlaku. Roku 1912 sa Ľudovít Miloš Mičátek oženil s pazovskou učiteľkou Štefániou Michalcovou, pochádzajúcou zo starého trenčianskeho rodu. Jej otec Karol Michalec bol vlastným bratrancom Ľudovíta Štúra.

Ľudovít Miloš Mičátek bol predsedom Československého zväzu v Juhoslávii, bol tiež aktívny v hospodársko-finančných ustanovizniach, reperezentačných, v cirkvi, v Dolnozemskom Slováku – prvom dolnozemskom časopise… Jeho manželka Štefánia v Novom Sade nacvičovala divadlá pre rôzne príležitosti. Niektorých ochotníkov musela učiť čítať po slovensky. Ľudovít Miloš Mičátek zomrel 6. júla 1928 vo Viedni. Po smrti Ľudovíta Mičátka manželka Štefánia zostala sama so siedmimi deťmi. Vrátila sa do Trenčína ku matke a pri výchove detí jej pomáhala nevydatá sestra Emília Michalcová. 

Kolekciu tvoria portréty Karola Miloslava Lehotského, Michala Milana Harminca, Vladimíra Hurbana Vladimírova, Paľa Bohuša, Zuzky Medveďovej, Michala Babinku, Jozefa Podhradského, Jána Branislava Mičátka, Leopolda Branislava Abafiho, Alberta Martiša, Félixa Kutlíka, Juraja Tušiaka, Jána Kmeťa a najnovšie Ľudovíta Miloša Mičátka. Ich autormi sú Pavel Pop a Pavel Čáni.

Týmto projektom ÚKVS chce na jednej strane umelecky oživiť a posvietiť na významné osobnosti z dejín vojvodinských Slovákov a na starne druhej podporiť súčasných akademických maliarov a portretistov. S projektom sa plánuje pokračovať aj v budúcnosti. 

O rodine Mičátkovej

Prvým známym predkom Mičátkovcov bol ovčiar Martin Mičátek starší, narodený v prvej polovici 18. storočia v Trenčianskej stolici. On i jeho manželka boli Slováci, evanjelici. Nevedno koľko mali detí. Známy je len ich syn Martin Mičátek mladší, ktorý sa narodil v roku 1748 a umrel 10. mája 1825. Býval v Trenčíne a zaoberal sa kušniarstvom. Ženil sa trikrát. Prvá manželka umrela bezdetná a druhá manželka mu porodila dcéru Zuzanu, ktorá sa neskôr vydala do známej rodiny Lehotských. Po smrti druhej manželky sa Martin Mičátek ml. oženil s Máriou Teréziou Mišutovou a spolu mali 5 detí. Najstarší syn Martina Mičátka ml. - Matej bol gombíkarsky majster. S manželkou Vilhelmírou mali tri deti. Známy je ich syn Ľudevít Kvetoslav Mičátek, ktorý bol neskôr známym lexikografom. Ľudevít Kvetoslav Mičátek sa po rozpustení revúckeho gymnázia odobral do Ruska, kde si zmenil meno na Ľudevít Alexander Mičátek.

Profesor Ľudevít Kvetoslav Mičátek mal dve sestry. Ústnym podaním sa zachovalo, že profesor Mičátek ovládal 14 rečí a že sa v Rusku oženil s generálovou dcérou pobaltského baróna, ktorá sa pomiatla, keď na vlastné oči videla, ako sa pestúnke jej synček vyšmykol z rúk a vypadol z okna. Skončila svoj život v sanatóriu. Lexikograf Ľudevít Kvetoslav Mičátek sa viac neoženil a táto vetva vymrela.

Pokračovateľov Mičátkovcov mal iba mladší syn Martina Mičátka – Peter, učiteľ v Malých Stankovciach. Oženil sa s Máriou Teréziou Lehotskou, o ktorej sa môžeme dočítať, že bola na tú dobu vzdelaná a ovládala aj latinský jazyk. S Máriou Teréziou mal Peter Mičátek 5 synov. Štyria z nich zomreli čoskoro po narodení. Nažive ostal len Ján Branislav Mičátek, narodený 1837 v Malých Stankovciach. Na Dolnú zem prišiel roku 1857. Bol povolaný za učiteľa do Kysáča. Ako 26-ročný kysáčsky učiteľ sa oženil s Alžbetou Maršalovou, sestrou Gustáva Maršala Petrovského. Pochádzala z remeselníckeho domu v Petrovci.

Ján Branislav a Alžbeta sa sobášili v roku 1863 a za 14 rokov sa v ich manželstve narodilo 9 detí. Dvaja synovia zomreli v rannom veku a aj ona sama zomrela mladá, 38-ročná. Vychoval ich otec sám. Zomrel 24. januára 1905 v Kysáči. Po sebe zanechal troch synov – najstarší syn Ján Svätopluk (1864) bol evanjelickým kňazom, zomrel ako 55-ročný v roku 1914 v Kysáči, druhý Vladimír (1871) neskôr bol učiteľom v Kysáči, zomrel ako 51-ročný a Ľudovít Miloš (1874) bol advokátom a národným dejateľom, zomrel ako 54-ročný. Ich sestra Terka od svojch 13. rokov súrodencom nahrádzala matku, mladšia sestra Oľga zomrela ako 15-ročná, najmladšia Milka bola od malička chorľavá. Jedine sestra Eržika, narodená v roku 1872, osvetová a kultúrna pracovníčka, publicistka a prekladateľka sa dožila 78 rokov.