Štyria velikáni v ÚKVS

Idea usporiadať výstavu štyroch velikánov kovačickej insity vznikla vďaka Združeniu Naiva Art Kult, ktorého predsedom je Boško Nedeljkov. Boško na vernisáži zdôraznil, že výstava sa realizovala vďaka Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a poďakoval sa zároveň aj hostiteľovi, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. 

Insita Art Kult je občianske a maliarske združenie založené s cieľom zachovávania a rozvíjania kultúry a umenia, ako aj maltikulturálnosti v nej. Osobitný dôraz sa kladie insitnému maliarstvu. Na našich priestoroch organizujú medzinárodnú výtvarnú kolóniu NAK, výtvarné dielne, prednášky, školu maľby, výstavy tak mladých, ako aj osvedčených autorov.

Odbore sa o vystavených obrazoch zmienila historička umenia Jarmila Ćendićová. Predovšetkým vyzdvihla, že námet na realizáciu tejto výstavy podala NRSNM. Výstavu otvorila slovami Goetheho: „Umenie nie je preto, aby sa o ňom rozprávalo, ale preto, aby sa na neho pozeralo.“ 

Zaujímavosťou týchto obrazov, ktorých tematika nie je novinkou v galérii ÚKVS je to, že tieto obrazy ešte nikdy neboli vystavované a obecenstvo ich v ústave malo možnosť vidieť po prvýkrát. Títo štyria velikáni kovačickej isity zveľadili insitné umenie vojvodinských Slovákov a boli predovšetkým jeho zakladateľmi. „Každý z nich je jedinečný, každý z nich je osobitný, každý z nich má svoj výtvarný rukopis, rozpoznateľný a rozličný, tak jeden od druhého, ako aj od všetkých insitárov v kovačickej galérii.“ - podotkla Ćendićová. 

Zuzana Chalupová (1925-2001, Kovačica). Výtvarným umením sa začala zaoberať v roku 1964, teda najneskôr zo všetkých maliarov, čo bolo príznačné pre ženy. Zuzana bola najväčšou maliarkou kovačického insitného umenia, lebo práve ona bola vo svete insity na všetkých meridiánoch sveta, namaľovala na tisíce obrazov. Motívom a inšpiráciou jej tvorby boli deti. Nie div, že ju volali mama Zuzana. Zaujímavosťou je, že vlastné deti nemala, takže tú svoju lásku k deťom prejavovala na obrazoch. Dôraz kládla aj na slovenský ľudový kroj.

Martin Jonáš (1924-1996, Kovačica) v roku 1952 prvýkrát vystavoval svoju tvorbu. Nakreslil prvý insitný obraz Žatva v Banáte, a preto je významný. Dovtedy maľoval rurálne prostredie, a to najmä krajinky. Neskoršie vytvoril skutočnú maliarsku filozofiu a to tak, že bytostiam zveličoval ruky a nohy, lebo pokladal, že pre sedliakov, ktorých najčastejšie znázorňoval, sú ruky a nohy najdôležitejšie, lebo vďaka nim môžu prežiť. Jeho lajtmotívom bola kukurica. Bol tiež zberateľom starožitností. Za sebou nechal svoj dom so 156 olejomaľbami a kresbami, a vďaka slovenskej vláde a NRSNM dnes jeho dom patrí vsetkým Slovákom.

Ján Kňazovic (1925-1985, Kovačica) maľovať začal v roku 1952. Kňazovic je význaný po tom, že bez toho, aby poznal výtvarné elementy samoiniciatívne na plátno prenášal komplementárnosť farieb. Na jeho obrazoch nejestvujú folklórne prvky. Ilustruje rastliny, živočíchy a jeho celkovú tvorbu možno podeliť na dva typy: tvorba tmavej faby a jasnej farby. Kňazovicovými stopami pokračovali aj jeho dcéra a vnučka.

Ján Husárik (1942 – 2017, Padina). Malovať začal v 60. rokoch minulého storočia. Husárik tiež nemaľoval folklórne prvky. Maľoval slovenský národ, najmä Padinčanov. Známy je po tom, že používal najmä farby prírody. Vo svojich dejinách prešiel cez dve obdobia. Najprv to bola tematika smädu, lebo, keď Padinčania prišli do dediny nebolo vody. Na jeho obrazoch vidno krčahy, džbány, vidno ľudí ako stoja pri studni, ľudia ako kopú, aby prišli po vodu... a neskoršie ho zaujala tematika gréckej mytológie, presnejšie Troja. 

Výstava bude milovníkom insitného umenia k dispozícii do 6. augusta.