POÉZIA VO FÓKUSE Dvojčíslo 7-8 / 2018 Nového života

V rubrike Rozkoš z textu píše Michal Babiak o Poézii Pavla Mučajiho medzi apolónskym a dionýzovským pólom. Babiak si všíma, že „Apolónsky princíp v Mučajiho lyrike sa javí ako východiskový. U viacerých literárnych kritikov, ktorí reflektovali Mučajiho tvorbu, je zastúpená téza o prítomnosti programových estetických postupov a prvkov, charakteristických práve pre tento princíp: lyricky vyvážená miera, snaha po harmónii, priezračná jasnosť.” Na druhej strane “Dionýzovský princíp v Mučajiho poézii má v konfrontácii s apolónskym princípom variantnú podobu, no jeho prítomnosť je trvalým znakom Mučajiho básnickej estetiky.” 

Rozhovorom S novými silami za holý život a pôvodnú tvorbu s Michalom Ďugom, ktorý bol šéfredaktorom Nového života v rokoch 1994-1997, pokračujeme v seriále rozhovorov a sprítomňovaní minulosti nášho časopisu pri príležitosti jeho 70. ročníka. Michal Ďuga si spomína na ťažké roky, ktoré poznačila hlavne nepriaznivá ekonomická situácia a boj o holý život časopisu.

Sonet o krvi venovaný Pavlovi Országovi Hviezdoslavovi z pera Miroslava Bielika uvádzame na začiatku rubliky Pulzovanie literatúry. Po úvodnom sonete venujeme sa slovenskej vojvodinskej pôvodnej tvorbe poviedkou Miroslava Kaňu Zlodej kníh. Po nej nasleduje básnický cyklus slovenského básnika Borisa Brendzu Biely vlk v starej tme, za ktorým uvádzame poviedku Severný akvarel Anny Đurićovej, hložianskej rodáčky, ktorá žije v Edinburgu. 26 časťou Denníka Víťazoslava Hronca sa znovu vrátime do Vojvodiny a v pokračovaní si sprítomníme súčasnú čiernohorskú literatúru (Andrija Radulović, Štyri básne, v preklade Michala Ďugu) a slovinskú literatúru (Cvetka Bevcová, Nebojím sa lietať, v preklade Martina Prebudilu). Pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ktoré sa udialo 21. augusta 1968, uverejňujeme úryvok z románu Alexander Dubček – Rok dlhší ako storočie Ľuboša Juríka.

V rubrike Texty a kontexty sa venujeme imagológii a srbsko-slovenským kultúrnym a literárnym stykom v texte Srbi pri konštituovaní slovenského národa, v ktorom sa píše o obraze Srbov v diele Ľudovíta Štúra Zdenky Valentovej-Belićovej, v ktorej je tento jav kontextualizovaný a ozrejmený vplyv Herderovej a Heglovej filozofie, srbskej epickej národnej poézie, európska literárna móda 19. storočia, spoločenské dobové podmienky na vznik tohto obrazu.

V rámci rubriky 62. Literárne snemovanie uverejňujeme príspevok nedávno zosnulého Ota Filipa, v ktorom písal o cestopisoch Miroslava Demáka. Text uverejňujeme pod názvom Sondy do hlbín dejín. Oto Filip píše: “Dívajúc sa skôr do minulosti ako do súčasnosti či budúcnosti, Demák nás priam núti dobrovoľne sa pristaviť pri dejinných prelomoch a zamyslieť sa nad tým, čo všetko sme od tých čias prežili, ako sme ich sami vnímali, odkedy, odkiaľ a kam kráčame. Nie náhodou ide o takmer niečo medzi nami a dejinami. Alebo aj súčasnosťou a možnou budúcnosťou. Alebo skôr ide o mnohé, pekné a objavné, čo nám z dejín vydoloval a úprimne podal tak, že sa na ne ani ľahko, ani nikdy nezabúda. A už aj to bohato stačí, aby sme boli naplnení dobrým pocitom, že po všetkých tých úskaliach a peripetiách histórie na tomto svete dnes predsa sme.”

V rubrike Recenzie uvádzame text Jasny Uhlárikovej Svedectvo o slovnej zásobe slovenčiny na prelome 18. a 19. storočia, v ktorom písal o knihe Miroslava Dudka Ribayov Idiotikon, ktorú vydalo SVC na sklonku roka 2017. Marína Šimáková-Speváková písala o Antológii slovenskej poézie, ktorú zostavil Víťazoslav Hronec a vydalo SVC v roku 2016 a Dagmar Mária Anoca v texte Prepojenosť človeka a prírody písala o knihe Panónske haiku Viery Benkovej.

Na záver Vladimír Valentík píše o samostatnej výstave Trash Talk Zdenky Márie Madackej, ktorá sa uskutočnila v Novom Sade 6.-17. augusta. Dvojčíslo 7-8 je ilustrované reprodukciami Viery Fajndovićovej-Sudiovej.

Čitateľom prajeme príjemné a nerušené čítanie.