Hravý svet Miroslava Hraška

29. marca 2021
V ÚKVS bola v piatok 26. marca slávnostne otvorená výstava insitného maliara Miroslava Hraška z Hajdušice.

Vernisáž sa pre pretrvávajúcu pandémiu choroby COVID-19 musela konať v obmedzenej forme iba pre zástupcov médií. V mene organizátorov výstavy sa prítomným prihovorili riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty a zakladateľ a majiteľ galérie Babka Pavel Babka. O diele mladého a talentovaného umelca Miroslava Hraška hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý okrem iného povedal: „Je to rýdzi insitný prejav, aj v zmysle farebnosti aj v zmysle formy, čiže figúry a kompozície obrazu. Je to blízke tvorbe Zuzany Chalupovej... Podstata umenie je znázornenie podstaty nášho života, podstatu nášho sveta. Umelec si to nemusí uvedomovať, ale stačí aby to cítil a podal to v podobe slova, hudby, alebo obrazu. Mirko Hraško trafil podstatu nášho sveta a nášho života v rámci svojej poetiky hneď na začiatku. Náš svet pozostáva z mnohých detailov. Detaily odpudzujú pozornosť a zakrývajú podstatu a Miroslav Hraško vo svojej výtvarnej tvorbe eliminoval všetky zbytočné detaily v znázorňovaní života a nechal to podstatné. A podstatná je zem, po ktorej chodíme, podstatné je nebo nad nami a podstatní sme my, ktorí sa v tomto svete hemžíme.“

Miroslav Hraško reprezentuje mladšiu generáciu naivných umelcov z radov vojvodinských Slovákov. Narodil sa v roku 1990 vo Vršci, žije v Hajdušici a živí sa včelárstvom. Výtvarným umením sa zaoberá desať rokov a vďaka agilnému galeristovi Pavlovi Babkovi jeho obrazy sa postupne dostávajú do povedomia milovníkov insitného umenia doma i za hranicami.

Insitné umenie sa v druhej polovici 20. storočia stalo akýmsi erbovým znakom kultúry vojvodinských Slovákov a dnes je známe prakticky v celom svete. Prví insitní umelci v Kovačici začali tvoriť už v tridsiatych rokoch minulého storočia a formálne sa prvýkrát zoskupili v roku 1951 v rámci Kultúrno-osvetového spolku Pokrok. Odvtedy sa na našej insitnej výtvarnej scéne vystriedali mnohé generácie umelcov, z ktorých sa jednotlivým maliarom podarilo získať celosvetové uznanie a k tým najznámejším bezpochyby patria Martin Jonáš a Zuzana Chalupová.

Dielo Miroslava Hraška reprezentuje to najlepšie z tradície takzvanej kovačickej školy insitného umenia. Sú to čistý a prostoduchý, priam detský pohľad na svet a jeho intuitívne naivné výtvarné znázornenie. V diele Miroslava Hraška akoby sa kĺbili poetiky dvoch významných kovačických maliarov – Jána Kňazovica a Zuzany Chalupovej. Dielo Jána Kňazovica patrí k tým najoriginálnejším prejavom tunajšej insity. Jeho plošne maľované krajinky podávané prevažne tmavou paletou ultramarínových odtieňov sú kulisou pre čudesný svet pozostávajúci z lineárne usporiadaných motívov domov, stromov, kvetov a samozrejme ľudí. Takáto štylizácia a dôsledný insitný minimalizmus je príznačný aj pre obrazy Miroslava Hraška až na ten rozdiel, že je jeho paleta je plná jasných, pastelových farieb a na jeho obrazoch, najmä tých z posledného tvorivého obdobia, dominujú modrá, zelená a žltá. Kompozičné usporiadanie samotnej krajinky, ktorú maliar podáva v podobe čistých farebných plôch, v mnohom pripomína abstraktný prejav. Tento, v podstate dvojrozmerný priestor obrazu, je dejiskom kúzelného a hravého detského sveta, ktorý sa hmýri drobnými šantivými postavičkami a obmedzená figurácia pozostávajúca z domčekov, stromov prípadné iných motívov je kompozične usporiadaná tak, aby pripomínala ľudový ornament. A v tomto Hraško akoby nadväzoval na poetiku Zuzany Chalupovej, ktorá celosvetovú slávu získala práve svojimi obrazmi, ktoré znázorňujú svet detí a detstva. A pohľad na svet Miroslava Hraška je detinsky prostoduchý, čistý, nefalšovaný a plný pokory a to cítiť aj na jeho obrazoch. Táto paralela medzi Hraškoma na strane jednej a Kňazovicom a Chalupovou na strane druhej však v žiadnom prípade nechce sugerovať, že tu ide o nejaké epigónstvo. Práve naopak, chceme tým podčiarknuť skutočnosť, že sú v Hraškovom diele prítomné fundamentálne hodnoty naivného výtvarného prejavu, ktoré on vďaka svojmu prirodzenému inštinktu dokáže vyjadriť autentickým výtvarným jazykom.

Výstava Mirosava Hraška v ÚKVS v Novom Sade je začiatkom akéhosi výstavného turné, lebo v máji bude otvorená v Kovačici a potom poputuje aj do sveta a to v októbri do Brusselu, v novembri do Moskvy a v decembri bude otvorená aj pre milovníkov umenia v Bratislave.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 11. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce školský život vojvodinských Slovákov v minulosti.
Vo Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zrenjaninu, vo štvrtok 4. februára 2021 otvorili 32. samostatnú výstavu Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča.
V pondelok 8. februára bola v galérii ULUV v Novom Sade otvorená výstava Aleny Klátikovej a Jozefa Klátika pomenovaná 1 + 1 Náznaky.
Po takmer jednoročnej prestávke v oblasti kultúry, zapríčinenej pretrvávajúcou pandémiou koronavírusu, v Starej Pazove sa v krátkej dobe uskutočnili hneď tri udalosti.
Petrovské Divadlo VHV na záver koronaroka (2020) predsa pripravilo a zinscenovalo na svojej Malej scéne divadelné predstavenie 26. decembra 2020.
Svetlo sveta uzrela nová monografická publikácia venovaná kameramanovi Jozefovi Maďarovi.
Tohto roku uplynulo 10 rokov od založenia nového výtvarníckeho podujatia, ktoré si dalo za úlohu mapovať a predstavovať tvorbu slovenských výtvarníkov, ktorí sa výtvarnému umeniu venujú zo záľuby.
Premiéra Pazovského kalendára na rok 2021 sa uskutočnila, ako sa to už stalo tradíciou, 13. decembra, teda na Luciu.
Projekt pod názvom Slovenská ľudová ornamentika v architektúre bol realizovaný v dňoch 20. až 22. novembra 2020 v Kysáči, v bývalom Ferkovom dome, ktorý je dnes pod ochranou štátu.
V ÚKVS sa vo štvrtok 18. novembra 2020 uskutočnilo vyhodnotenie X. ročníka fotografického súbehu.