Vyšlo najnovšie číslo Dolnozemského Slováka

Hneď na úvode, členka redakčnej rady časopisu Anna Ištvánová pozornosť venuje vzniku Dolnozemského Slováka a historickým poznatkom, ktoré sa týkajú tak existencie ako samotného obnovenia časopisu. Dôraz sa kladie na Dohodu o spolupráci medzi Zväzom Slovákov v Maďarsku, Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku a Maticou slovenskou v Srbsku, ktorú si záujemci môžu prečítať v plnom znení hneď na prvej strane časopisu Dolnozemský Slovák.

Rok 2011 je bohatý na spoločné dolnozemské projekty, ktorých je úhrne vyše dvadsať o čom sa detailnejšie dozviete tiež v novom čísle časopisu. Určitý priestor je venovaný literárnej tvorbe dolnozemských Slovákov, ktorej sa venuje Ivan Miroslav Ambruš a literárnemu prínosu Adama Svetlíka a Michala Babiaka, o čom sa zmienil autor Michal Harpáň. Kondačova hrboľatá cesta je titulok textu Kataríny Maruzsovej Šebovej, a v ňom je priestor venovaný spisovateľovi a publicistovi slovenskej literatúry v Maďarsku Pavlovi Kondačovi, ktorý sa dožíva okrúhleho životného jubilea. Ďalším jubilantom na stranách Dolnozemského Slováka je Štefan Dováľ z Rumunska, ktorého životnú tvorbu priblížila Dagmar Mária Anoca a v pokračovaní si čitatelia môžu prečítať niečo z najnovšej tvorby autora.

Jazykové podoby a jazykové menšiny v Európe, je článok venovaný jazykovej tematike a jeho autorom je Eszter Szábo Gilinger, kým preklad vykonal Csaba Lampert. Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku sa zaoberá mnohostranným vedeckým skúmaním slovenskej menšiny, o jeho kulturologickom, historickom a etnografickom programe informuje Anna Kováčová. Autorka Viera Boldocká priblížila miesto Asociácie slovenských pedagógov v slovenskom menšinovom školstve vo Vojvodine. Najvýznamnejším spolkom Čechov a Slovákov žijúcich v Rumunsku bol Československý zväz - týmito slovami autor Pavol Bujtár čitateľov uvádza do dejín Československého zväzu.

Prvé číslo XVI. ročníka časopisu Dolnozemský Slovák neobišlo ani bez recenzií O. Kníchala a Dagmar Márie Anoca, a to na novú básnickú zbierku Ivana Miroslava Ambruša, ktorá je pod názvom Kým báseň nevykríkne.

Na záver časopisu si čitatelia môžu prečítať i  recenziu Chrestomatie sovenskej vojvodinskej poézie Víťazoslava Hronca, kde podľa slov autorky Dagmar Márie Anoca možno uzavrieť, že Víťazoslav Hronec potvrdil aj touto knihou svoju sčítanosť, rozhľadenosť, ustálenosť hodnotových kritérií a nekompromisnosť v axiologickom i taxonomickom prístupe k literárnemu fenoménu. Vydavateľmi knihy sú Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Nový Sad 2010.

Číslo je ilustrované fotografiami Štefana Sýkoru z Nadlaku.