Deň zahraničných Slovákov 2011

Ľudí hlásiacich sa k slovenskej národnosti za hranicami materskej krajiny je chválihodný počet. Na upevnenie a zveľaďovanie vzťahov medzi zahraničnými Slovákmi a Slovenskou republikou, Národná rada Slovenskej republiky rozhodla venovať deň, ktorý by bol pamätným pre Slovenskú republiku. Je to 5. júl, ktorý je súčasne i sviatkom sv. Cyrila a Metoda a štátnym sviatkom Slovenskej republiky, kedy sa koná najväčšia prezentácia kultúry a života Slovákov žijúcich v zahraničí.

Bežhého roka si občania Slovenska, ale aj všetci záujemcovia mohli pozrieť a navštíviť rozmanité kultúrne podujatia. Tohtoročné podujatie sa realizovalo pod záštitou predsedníčky vlády Slovenskej republiky Ivety Radičovej.

V prvý deň osláv presnejšie 4. júla, sa vo foyeri novej budovy Úradu vlády Slovenskej republiky konala vernisáž výstavy obrazov akademického maliara Pavla Čániho, ktorý patrí medzi poprednejších maliarov Vojvodiny. O diele autora sa zmienil podpredseda Vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel  predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák a samotnú výstavu predstavil výtvarný kritik Vladimír Valentík, otvorenie spríjemnil hudobný prednes kvarteta, ktorý sa predstavil v zložení: Ján Brtka, Michal Harin, Filip Štrauch a Juraj Tomka.

Nasledujúci deň sa pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa uskutočnilo Slávnostné stretnutie s kultúrnym krajanským programom ako i ofociálnymi príležitostnými príhovormi. Súčasťou obsahu Dňa zahraničných Slovákov bol i IV. ročník Stretnutia dolnozemských Slovákov – Na jarmoku.

Stretnutie Dolnozemských Slovákov – Na jarmoku 2011 bolo 5. júla, tentoraz v Starej tržnici na Námestí SNP v Bratislave. Dolnozemský jarmok sa po prvý raz uskutočnil na Slovensku, kde si mnohopočetní návštevníci mohli pozrieť krásu dolnozemských ľudových krojov, zručnosti ľudovoumeleckých výrobcov, insitných maliarov a remeselníkov. Okrem toho návštevníci mali príležitosť i vychutnať si tradičné slovenské gastronomické špeciality z Dolnej zeme.

Keď ide o účastníkov zo Srbska, na jarmoku sa zúčastnili predstavitelia z Báčke, Banátu a Sriemu presnejšie z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Aradáča, Starej Pazovy, Hložian, Kovačice, Bieleho Blata, Selenče, Pivnice, Vojlovice a Nového Sadu. Návštevníci mali príležitosť vidieť priadky, pierkarky, metliarov, šúpoliarov, tokárov, výrobcov huslí, vinárov, atď. Pokým sa z vojvodinských špecialít Bratislavčanom ponúkali petrovskie klbásy, kysácka sárma, pirohe, rezance, opekance, šušťovníke, ťufty, rejteša, makový koláč, pampúche, lepňa, herouke, trutule a mnohé iné dobroty slovenských kuchárov a gazdiniek zo Srbska. Na javisku na dobrú náladu vyhrávali Aradáčske meškárky, orchester Rosička a so scénickým prejavom sa predstavili členovia SKOS-u Detvan z Vojlovice a KUS-u Jednota z Hložian. Vtipné a pútave scénky zo sedliackeho života vojvodinských Slovákov predviedli herci Zuzana Tárnociová a Ondrej Brna.

V rámci Dňa zahraničných Slovákov sa realizovala aj výstava fotografií pod názvom ženy na dedine, ktorá vznikla na základe spolupráci profesorov a študentov na Akadémii umenia v Novom Sade. Výstavu možno pomenovať i putovnou, lebo bola realizovaná vyše desaťkrát v rôznych mestách Srbska. Cieľom týchto fotografií je poukázať na bohatú tvorbu dedinských žien.

Okrem toho pod vedením Čabianskej organizácie Slovákov v Maďarsku a Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, na Dolnozemskom jarmoku sa predstavil i FS Salašan, spevokol Čabianska ružička, citaristky, ako aj rôzni majstri ľudových remesiel a slovenské jedlá z Maďarska a Rumunska.

Ústredným organizátorom IV. ročníka Stretnutia dolnozemských Slovákov bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Partnerom v projekte zo Srbska je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov bol spoluorganizátorom podujatia Na jarmoku 2011 a návštevníkom zabezpečil účastníkov z Vojvodiny, ktorí svojími bohatými obsahmi zabávali, ale aj predstavili ľudovú kultúru Slovákov žijúcich na území Srbska vyše 250 rokov.

Riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská sa k realizácii a priebehu podujatia Na jarmoku 2011, prostredníctvom interview, vyjadrila nasledovne:

Tohtoročný Dolnozemský jarmok je štvrtým v poradí, ktorého je ÚKVS spoluorganizátorom, ako ste spokojná s jeho realizáciou?

Vzhľadom na to, že ide o masové podujatie, k jeho príprave sme pristúpili veľmi zodpovedne a vložili sme veľké úsilie, na základe ktorého sme potom mali aj veľké očakávania. Môžem povedať, že základný dojem, ktorý si nesiem z podujatia je veľký počet návštevníkov, a ich mimoriadny záujem o tradičnú kultúru dolnozemských Slovákov. Prišlo trikrát toľko ľudí ako boli naše odhady a to je vlastne najpodstatnejšie. Verím, že ústredný organizátor, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, bude zvažovať ďalšie možnosti poriadania podobných podujatí v Bratislave a vôbec na Slovensku, a že pripravíme ešte mnoho podobných akcií, ktoré umožnia tunajším Slovákom afirmovať svoje výrobky v najširšom slova zmysle.

Čo bolo cieľom tohto projektu?

Pôvodnú myšlienku prezentovania dolnozemskej kultúry ako jednotného celku v zložkách ako sú gastronómia, tradičné remeslá a prejavy duchovnej kultúry ešte pred štyrmi rokmi navrhla Anna Ištvánová z Maďarska a odvtedy sa dolnozemský jarmok konal v Maďarsku, Srbsku a Rumunsku. Jeho zámerom bolo predstaviť dolnozemskú slovenskú kultúru tým, s ktorými Slováci spolunažívajú, teda v Maďarsku - Maďarom, v Srbsku - Srbom, v Rumusku - Rumunom a prirodzene na Slovensku - Slovákom. Práve toto bolo niečo nové čo prináša náš jarmok, v porovnaní s inými podobnými etno gastro podujatiami - predstaviť našu kultúru iným. Náš Ústav bol spoluorganizátorom tohto podujatia už tri ročníky a to čo teraz vidím ako silu a ako potenciál podujatia sú spoločné základy na ktorých stavajú tieto tri komunity ale aj ich odlišnosti, ktoré sú prirodzene danné kontextom v ktorom svoju kultúru rozvíjajú už takmer tri storočia. Práve tieto styčné body ale aj osobitosti a špecifiká slovenských komunít v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku dávajú tomuto podujatiu perspektívu.

Podujatie Na jarmoku 2011 ponúklo návštevníkom i nejaké novinky?

Najväčšou novinkou bolo azda to, že sme sa v porovnaní s doterajšími ročníkmi predstavili publiku v hlavnom meste Slovenska. Na rozdiel od doterajších skúseností, kedy sme akciu robili v prostrediach, ktoré poznáme, sme si vyskúšali jarmok aj v urbánnom prostredí. Záujem Bratislavčanov ma skutočne potešil, je to jednoznačne dobré rozhodnutie. V čase keď sme ovplyvnení globalizačnými procesmi a svojráznou unifikáciou, je veľmi žiadúce spomenúť si aj na niekdajšie spôsoby života a v mnohom sa aj poučiť od nich. Napríklad, jedlá, ktoré sa ponúkali sú tradičné, prevažne robené z málo ingrediencií, z toho čo kedysi bolo k dispozícii a ako vidíme sú to chutné, zdravé a lacné jedlá. Paralelu možno najsť aj v tradičných remeslách a nehovoriac o pestovaní tradičných foriem kultúry, ktoré sú základom vlastného národného cítenia.

Ste spokojná s navštívenosťou jarmoku?

Tak s navštívenosťou som mimoriadne spokojná. Ľúto mi je, že naše zásoby petrovskej klbási, kysáčskej sármy, a mnohých iných slaných a sladkých jedál, vína a pálenky nestačili pre všetkých. To čo však nechýbalo bola dobrá nálada a početné stretnutia, ktoré tento deň urobili nezabudnuteľným.

Plánujú sa realizovať akcie tohto druhu i do budúcna?

Podujatie Na jarmoku verím bude pokračovať svojim tempom, tak ako fungovalo aj doteraz. Avšak budeme sa zasadzovať o to, aby sa aj v Bratislave konali podobné podujatia aj v budúcnosti, veď naši Slováci tam ukázali iba štipku toho čo máme k dispozícii. Je dobre, aby sa vytvárali podmienky na takúto logistickú podporu všetkých našich spolkov, združení a jednotlivcov lebo viem, že majú čo ponúknuť. Zároveň, takáto sebarealizácia ich môže urobiť menej závislými na grantoch, poskytnúť vyššiu samostatnosť a rozvoj. Inými slovami, na rozdiel od jednorázovej podpory sa takou systematickou podporou môžu dopracovať k samoudržateľnosti, čo v konečnom dôsledku patrí aj k našim cieľom.