Nové číslo časopisu pre dolnozemských Slovákov

28. decembra 2011
Tretie číslo časopisu Dolnozemský Slovák tento raz čitateľom ponúka obsahy prevažne orientované na významné osobnosti – ženy, ktoré počas svojho pôsobenia nármane poznačili priebeh udalostí.

Úvodným textom pod názvom Prejavy slovenskosti Dolnozemcov hlavný a zodpovendý redaktor Ivan Miroslav Ambruš čitateľov uvádza do spracovanej tematiky nasledovne ...na pretrvaní Slovákov na Dolnej zemi majú najväčší podiel naše ženy.

Osobnosti nežnejšieho pohlavia, o ktorých sa početní autori zmieňujú a popisujú ich úspechy na stranách časopisu sú Anna Ištvánová významná dejateľka pre slovenskú menšinu v Maďarsku, o ktorej činnosti sa viacej môžete dozvedieť z príspevku Dcéra Dolnej zeme, autorky Márie Kataríny Hrkľovej. Taktiež bližšie informácie o jednej z prvých pedagógov slovenskej strednej školy v Nadlaku Olgy Ureche písomne podala Anna Rău – Lehotská.

Neúnavná lobistika o záujmy slovenskej menšiny v Srbsku je titulok rozhovoru autorky Anny Jaškovej, ktorý uskutočnila so silnou osobnosťou z radov vojvodinských Slovákov, a to podpredsedníčkou Vlády AP Vojvodiny a predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Annou Tomanovou Makanovou. Číslo je obohatené i príspevkami jazykovedkyne, zostavovateľky učebníc, novinárky, prekladateľky Márie Myjavcovej, ktorá sa svojou vytrvalou prácou do slovenskej vojvodinskej kultúry zapísala ako neopakovateľná a významná osobnosť.

Autorka Alžbeta Hollerová – Račková a Ján Fúzik svoj príspevok venovali Márii Jakabovej slovenske žijúcej v Maďarsku s bohatým profesionálnym životopisom, kým Anna Kondačová riadky dedikovala portrétu evanjelickej farárke Alžbete Nobikovej – šíriteľke slovenskosti v náboženskom živote. Judita Tomková bola žena, ktorá ako autorka Marianna Melegová Bajczerová hovorí...svojou osobnosťou nebadane ľudí usmerňovala, aby si všimli krásy svojho života, aby cítili blaho, keď počujú svoju krásnu materčinu.

Niekoľko poznámok na margo rodovej témy v živote Slovákov v Rumunsku popísala Dagmar Mária Anoca. Okrem tém zaoberajúcich sa portrétami významných dolnzemských žien čitatelia si v časopise môžu najsť aj text Ženské ruky v záhonoch národa role dedičnej autora Samuela Boldockého. Niekoľko slov Ivan Miroslav Ambruš venoval Dolnozemskému jarmoku, ktorý sa bežného roku uskutočnil v Bratislave.

Na záver si čitatelia môžu nalistovať dve recenzie. Prvou je recenzia knihy na počesť Anny Divičanovej pod názvom Kontexty identity, vypracovaná Annou Chişa, kým dielo Histografia dolnozemských Slovákov v 19. storočí autora Miroslava Kmeťa zhodnotil Pavel Husárik.

Na poslednej strane časopisu sa nachádza resumé v srbskom, anglickom, rumunskom a maďarskom jazyku. Číslo je ilustrované fotografiami z Dolnozemského jarmoka v Bratislave, ktorých autorkou je Anna Rău – Lehotská.

 

Anna Struhárová
V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola vo štvrtok 12. novembra otvorené netradičná výstava insitného umenia.
V Starej Pazove bola 2. novembra otvorená výstava prác výtvarných umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku.
Vo štvrtok 29. októbra 2020 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa konala XVI. muzikologická konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine.
V Ústave pre kultúru vojv. Slovákov sa v pondelok 02. novembra 2020 uskutočnila prezentácia novej knižnej publikácie Pavel Chrťan – Master Chef Carving.
Tradičný edukačný seminár na podporu vokálneho umenia a populárneho hudobného žánru sa uskutočnil 23. 10. 2020 v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
V sobotu 24. októbra 2020 sa vo foyeri Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci uskutočnilo stretnutie popredných slovenských a srbských básnikov.
V rodnom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove je otvorená etnologická výstava pod názvom 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy.
Do galérie portrétov Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov pribudol ďalší obraz - portrét Miry Brtkovej.
V piatok 9. októbra bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov slávnostne otvorená výstava obrazov Miry Brtkovej.
V Starej Pazove si 5. októbra zaspomínali na nedožité 90. narodeniny významnej umelkyne Miry Brtkovej.