Obrazy dávno zabudnutých predkov aj v Maďarsku

29. februára 2012
V Slovenskom inštitúte v Budapešti bude do 8. marca 2012 otvorená výstava umeleckých fotografií pod názvom Obrazy dávno zabudnutých predkov autora Miroslava Benku.

Vernisáž bola 1. febrára a v rámci nej Miroslav Benka prezentoval obrazy - fotografie, ktoré narežíroval na základe minulosti a reálneho bytia vojvodinských Slovákov v danom období, čiže súčasné fotografie z rokov 2010 a 2011, ktoré odrážajú život v minulosti.

Z jeho diel vyžaruje pokoj, teplo prostredia a ľudskosť. Výraz a náladu „zabudnutých predkov“ vidí subjektívne a pozitívne – v tom je čaro jeho diel.









M. Benka sa narodil 22. apríla 1956 v Ašani. Režíroval viac ako 60 inscenácií klasického a súčasného dramatického repertoáru; režijne sa podpísal aj pod dokumentárny film, televízne vysielania, hudobné klipy, rozhlasové hry a multimédiá – akým bol napríklad projekt Lux in tenebris v prostredí Bojnického zámku. Jeho inscenácie boli zaradené do programu popredných divadelných festivalov, akými sú belehradský BITEF (Belgrade International Theatre Festival), Sterijovo pozorje v Novom Sade, divadelný festival MESS v Sarajeve, EX PONTO v Ľubľane, záhrebský festival Týždeň tanca, Juhoslovanský divadelný festival v Užici, Festival inscenácií slovenských hier v Prešove, Divadelná Nitra v Nitre, ako aj ďalších festivalov v Rakúsku, Egypte, Fínsku, Iráne, Rumunsku, na Slovensku, v Juhoslávii atď.

Výrazným znakom jeho poetiky je fyzické divadlo (S.O.S., Mäkké sny – Soft Dreams, Panem et Circenses – Chlieb a hry) – v týchto inscenáciách sa prejavil aj ako autor výtvarného riešenia. Predstavil sa aj na Svetovej výstave scénického výtvarníctva na Quadrienalle v Prahe. Okrem toho vystavoval v galérii Ours v Prahe, Galéri Progres v Belehrade, Yustat – Bienále scénického dizajnu, v Múzeu umenia a remesiel v Belehrade a na Trienále divadelnej scénografie a kostýmov v Novom Sade.









Tvorba autora, scenáristu, režiséra, herca a dizajnéra M. Benku je uznávaná nielen v Srbsku, na Slovensku a v Maďarsku, je aj laureátom cien z mimoeurópskych divadelných festivalov. Miroslav Benka s hlbokým citom pracuje s každým svojim divadelným predstavením a podpisuje nielen réžiu, lež aj totál – dizajn. Postará sa o bulletin k predstaveniu, ktorý je spravidla, predovšetkým technicky, na veľmi vysokej úrovni a kvalitný. Fotografie v ňom bývajú silne asociatívne a symbolistické a majú vysokú umeleckú hodnotu . Preto sa priam žiadalo sprístupniť ich širšej verejnosti v ich plnej kráse a veľkosti.

Téma na mega fotografie pod názvom Obrazy dávno zabudnutých predkov vznikla v roku Interkultúrneho dialógu a symbolizuje výskum zrodu základnej komunikácie a pokus o vytváranie dialógu na princípe etnických, vizuálnych a jazykových hodnôt malých národnostných spoločenstiev. V prvej etape realizácie projektu sa o jeho uskutočnenie sa pričinil i Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Cieľom je formou mega panelových fotografií znázorňujúcich motívy slovenských vojvodinských tradícií vytvoriť jedinečnú komunikáciu v umelecko-etnologickom zmysle a umožniť jej vystavovanie v galériách a kultúrnych strediskách, ako aj v masovokomunikačných prostriedkoch tak v Srbsku, ako aj v zahraničí. Umelecké fotografie vznikli v produkcii Art strediska Chlieb a hry za spolupráce umeleckých fotografov Miralema Čauševića a Branislava Pokorackého. Autorom námetu, ambientu a styling projektu je režisér Miroslav Benka, ktorý bol inšpirovaný mýtami, mravmi a legendami Vojvodiny.

Podľa slov režiséra fotografia je dokument jednej doby, udalostí a ľudí v nej. Ľudia sa veľmi radi postavia pred objektív v slávnostnom obleku, v sviatočnej póze - s úmyslom predstaviť sa v najkrajšom svetle, v reprezentačnom vydaní. Sú si vedomí, že budú zvečnení, že sa stanú známi a na ten spôsob získajú výstavný charakter, stanú sa verejným pokladom, svedkami a spoločníkmi svojho času. Organony, ktorým autor afirmuje svoje myšlienky, udalostí a život ľudí. To, čo je hodné vizuálneho všimnutia. Spoločenské a kultúrne súhrnné jestvovanie. Fotografia má aj tú možnosť, aby afirmovala outsiderov, ľudí z marginálie. Fotografia je niečo medzi rodením, životom a smrťou. Súčasne je i elegické umenie súmraku, obhajoba tiesne. Fotografia nám umožňuje spomienky na prežité chvíle a trvanie medzičasom. Predĺžiť si život aj po svojom živote. Fotografované sa stane spoločensko-významným historickým dokumentom.

Kurátorkou výstavy v Slovenskom inštitúte, ktorá potrvá do 8. 3. 2012, je Mirjana Žakulová.

ef
Referencie: 
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 11. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú dobové fotografie znázorňujúce školský život vojvodinských Slovákov v minulosti.
Vo Výstavnom salóne Kultúrneho centra Zrenjaninu, vo štvrtok 4. februára 2021 otvorili 32. samostatnú výstavu Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča.
V pondelok 8. februára bola v galérii ULUV v Novom Sade otvorená výstava Aleny Klátikovej a Jozefa Klátika pomenovaná 1 + 1 Náznaky.
Po takmer jednoročnej prestávke v oblasti kultúry, zapríčinenej pretrvávajúcou pandémiou koronavírusu, v Starej Pazove sa v krátkej dobe uskutočnili hneď tri udalosti.
Petrovské Divadlo VHV na záver koronaroka (2020) predsa pripravilo a zinscenovalo na svojej Malej scéne divadelné predstavenie 26. decembra 2020.
Svetlo sveta uzrela nová monografická publikácia venovaná kameramanovi Jozefovi Maďarovi.
Tohto roku uplynulo 10 rokov od založenia nového výtvarníckeho podujatia, ktoré si dalo za úlohu mapovať a predstavovať tvorbu slovenských výtvarníkov, ktorí sa výtvarnému umeniu venujú zo záľuby.
Premiéra Pazovského kalendára na rok 2021 sa uskutočnila, ako sa to už stalo tradíciou, 13. decembra, teda na Luciu.
Projekt pod názvom Slovenská ľudová ornamentika v architektúre bol realizovaný v dňoch 20. až 22. novembra 2020 v Kysáči, v bývalom Ferkovom dome, ktorý je dnes pod ochranou štátu.
V ÚKVS sa vo štvrtok 18. novembra 2020 uskutočnilo vyhodnotenie X. ročníka fotografického súbehu.