Zborník z terénneho výskumu v Dabaši-Šáre

O výsledkoch vedeckovýskumnej činnosti sa usiluje priebežne informovať odbornú i širokú verejnosť doma i v zahraničí na rôznych konferenciách, odborných programoch i vydávaním zborníkov. V týchto dňoch uzrela svetlo sveta v poradí päťdesiata publikácia ústavu.

Jubilejný zborník vyšiel pod titulom Materiálové príspevky ku kultúre a spôsobu života v Dabaši-Šáre a obsahuje materiály, dokumentujúce výsledky národopisného tábora, ktorý sa uskutočnil vlani v lete v Dabaši – Šáre. V knižnej forme vyšiel vďaka grantu Fondu Sándora Wekerleho.

.

Publikácia obsahuje dvadsať materiálových príspevkov. Sú do nej zaradené aj úvodné prednášky, ktoré odzneli pri slávnostnom otvorení národopisného tábora.

Príspevky sú tematicky rôznorodé. Časť sa venuje tradičnej ľudovej kultúre, iné sú zamerané na ľudový cirkevný život a niektoré predstavujú spoločenské zvyky a formy stretávania sa obyvateľov.

Príspevok autorskej dvojice Magdaléna Paríková a Jana Kerekretyová je zameraný na problematiku vysťahovania a reemigrácie obyvateľov hlásiacich sa k šáranským Slovákom. Katarína Balleková vo svojom príspevku predstavuje časť svojho materiálu. Ťažiskom jej práce sú tematicky usporiadané frazeologické jednotky v nárečovej forme a ukážky krátkych slovesných žánrov.

Etnomuzikologička Eva Krekovičová skúmala ľudové a sakrálne piesne Šáranov. Alžbeta Uhrinová Hornoková, Tünde Tušková a Miroslav Kazík sa sústredili na skúmanie živých a neoficiálnych mien obyvateľstva v Šáre a na prezývky. Realizovali výskum neúradného pomenúvania. Ťažiskom tohto príspevku je materiál živých mien.

Výskumníci z Katedry manažmentu kultúry a turizmu Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre sa venovali interlokálnym kontaktom a etnickému vedomiu Slovákov v obci (Jaroslav Čukan). Ladislav Lenovský skúmal vedomie príslušnosti a kolektívnu pamäť. Príspevok Borisa Michalíka sa zaoberá analýzou akulturačných a asimilačných faktorov pôsobiacich na slovenskú minoritu v Šáre. Peter Chrastina prezentoval historický a kultúrnogeografický pohľad na krajinu slovenskej enklávy Šára. Katarína Királyová sa zamerala na obsahovú a funkcionálnu stránku tanečnej tradície Šáranov.

Viera Sedláková skúmala rodinné výročné zvyky Šáranov v širšom spoločenskom kontexte a Rozália Kustárová sa venovala zemepisným názvom. V centre záujmu Zity Škovierovej boli sociálne vzťahy a tradičný spôsob života Slovákov v obci Šára a Anna Kováčová sa zamerala na spoločenské príležitosti stretávania sa miestnych obyvateľov a pracovné možnosti v kontexte stykov s hlavným mestom. Do zborníka sme vložili aj štúdiu Ferenca Vörösa, ktorý analyzoval slovenské priezviská Dabašanov-Šáranov. Výsledky jeho bádania sú spracované modernou počítačovou metódou. Študent Peter Pečeňa skúmal výučbu slovenského jazyka v miestnej základnej škole.

Chceme vysloviť presvedčenie, že prostredníctvom zborníka sa slovenská odborná verejnosť, ako aj obyvatelia mesta oboznámia so špecifikami etnokultúrneho vývoja lokality. Veríme, že najnovšia - jubilejná - publikácia Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku si nájde svojich čitateľov a svojím obsahom v značnej miere prispeje k rozšíreniu poznatkov o Dabaši-Šáre, k spoznaniu bohatej duchovnej kultúry Šáranov, k poznaniu minulosti a súčasnosti, tradícií a kultúry skúmanej lokality.