Malé jubileum veľkého dolnozemského podujatia

Ide o svojrázne stretnutie dolnozemských Slovákov, ktoré má putovný chrakter. Založené bolo v roku 2008 ako projekt Anny Ištvánovej, riaditeľky Čabianskej organizácie Slovákov v Maďarsku, s cieľom prezentovať slovenskú tradičnú kultúru z Dolnej zeme. O rok neskôr cestovalo do Srbska, na Slovenské národné slávnosti do Báčskeho Petrovca, potom do rumunského Nadlaku a vlani svoj prvý úspešný cyklus uzavrelo v centre Bratislavy na Slovensku.

Aj keď tohtoročný Dolnozemský jarmok mal menej návštevníkov a účastníkov ako vlani v Bratislave, predsa však do svojich dejín zapísal ešte jeden kvalitný ročník. Pod organizáciu sa tentokrát podpísala Čabianská organizácia Slovákov – Dom slovenskej kultúry, ktorá podujatiu dala podtitul Národnostný festival v Pokoji a mieri.

V programe jarmoka sa ukázali tanečné a hudobné predstavenia, výstavy, ukážky remesiel, jarmok ľudového umenia, ľudové herne, divadelné predstavenia, národnostné publikácie, gastronomické pochúťky z kuchýň starých mám a iné zaujímavosti.

Z vojvodinských Slovákov na jarmoku účinkovali členovia Združenia Zlaté remeslá z Báčskeho Petrovca, Klub kreatonika z Kovačice, insitná maliarka Zuzana Holúbeková z Kovačice a Slovenské kultúrne centrum P. J. Šafárika z Nového Sadu, ktoré tu malo dve skupiny – divadelný súbor a ľudový orchester. Divadelníci zo Šafárika vedení Rastislavom Zorňanom predviedli monodrámu Jána Salčáka Báči Pišta ze sálaša, pokým sa ľudový orchester v zložení Leonóra Súdiová (vedúca orchestra, husle a sólo), Alexandra Majtánová (druhé husle), Ivan Slávik (cimbal a sólo), Emil Nemček (viola), Miroslav Lepšanović (kontrabas), Dušan Janković (tamburica), Rastislav Dvornický (harmonika), Katarína Mosnáková a Anna Zorňanová (sólo) predstavil venčekmi piesní z Banátu, Báčky a Sriemu.

Žiaľ tohto roku na Dolnozemskom jarmoku chýbali pochúťky z Vojvodiny, a tak pravidelní návštevníci tohto podujatia zostali bez svojich obľúbených jedál akou je petrovská klbása, aradácke herovke či kysácka sárma. Na druhej strane remeselníci, insitní maliari a výrobcovia ľudovoumeleckých predmetov boli spokoní s predajom svojich výrobkov a folkoristi zasa s jarmočnou zábavou, ktorá sa tu spontánne roztočila.

V prípade, že si jarmok udrží svoj pôvodný putovný cieľ, na budúci rok sa naň budeme môcť tešiť aj u nás v Srbsku.