Z Nadlaku do Vojvodiny dve prvé ceny

Najznámejšie folklórne podujatie Slovákov v Rumunsku – festival Cez Nadlak je... do svojich dejín zapísalo už 14. ročník a ešte raz zoskupilo milovníkov ľudovej hudby z Maďarska, Rumunska a Srbska. Návštevníci festivalu si aj tento rok mali možnosť vypočuť početné autentické dolnozemské piesne, kochať sa v kráse slovenského kroja a užiť si dobrú festivalovú náladu.

Účastníci sú navyše bohatší o nové skúsenosti, priateľstvá a niektorí z nich aj o významné ocenenia. Tým sa neušlo ani spevákom zo Srbska, ktorým boli tohto roku udelené až dve prvé ceny – v kategórii 13. až 18. rokov prvú cenu odbornej poroty získala Anita Petráková z Kovačice a v kategórii dospelých Renata Lovásová z Hložian. Z najmladších interpretov slovenskej ľudovej piesne na porotu najviac zapôsobila osemročná Andrea Irena Fábriová z Nadlaku, ktorá si tiež vyspievala prvú cenu.

Okrem toho spevákom zo Srbska sa do rúk dostali aj ďalšie ceny odbornej poroty: Zlatko Klinovský zo Selenče získal 3. cenu v detskej kategórii, pokým si v kategórii do 18. rokov Michaela Marková z Kovačice si vyspievala 3. a Anna Berediová zo Selenče (predstaviteľka Gymnázia Jána Kollára z Báčskeho Petrovca) 2. cenu. Špeciálnu cenu odbornej poroty udelili Kataríne Mosnákovej z Jánošíka. Ján Francisty z Kysáča dostal uznanie za najstaršieho súťažiaceho a Ivan Slávik z Nového Sadu sa ovenčil cenou poslanca Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.

O nič menej kvalitnejší prejav mali aj ďalší predstavitelia nášho štátu, a to Margarita Benková (Gymnázium Jána Kollára z Báčskeho Petrovca), Silvia Grňová a Vladimíra Sabová z Báčskeho Petrovca, Silvester Kolár z Lugu, Daniela Đukićová z Kysáča, Vladimír a Jaroslav Kriška z Hložian, Maja Miloševićová z Jánošíka, Marián Častvan zo Selenče a Daniela Greksová z Dobanoviec.

Navyše neďeľný večer návštevníkom festivalu spríjemnil Folklórny súbor Klasy zo Starej Pazovy, ktorý sa tu predstavil tanečným a speváckym repertoárom prevažne z vlastného prostredia.

Teda, ako vidno záujem našich ochotníkov o prehliadku Cez Nadlak je... je z roka na rok čoraz väčší. Tento fakt neprekvapuje, keďže ide o podujatie, ktoré sa neustále zveľaďuje a naberá na kvalite. Pripomenieme iba, že ide o prehliadku, ktorá v roku 1999 vznikla podľa vzoru na náš tradičný festival Stretnutie v pivnickom poli v Pivnici (založený v roku 1966) a ktorú z toho dôvodu častokrát nazývame aj mladšou sestrou pivnickeho festivalu. Mladšou sestrou, od ktorej by sa však organizátori Stretnutia v pivnickom poli mohli veľa toho naučiť. Zvlášť v tom prepájaní tradičného a súčasného.

Tak napr. novinkou prehliadky Cez Nadlak je... je webová stránka, ktorá používateľom internetu umožňuje získať úžitočné informácie o festivale a sprístupňuje foto a video materiál z jednotlivých edícií. To ďalej znamená, že sa hudobný materiál prehliadky ihneď digitalizuje, spracúva, archivuje a postupne tak pripravuje na niektoré nové projekty viazané za prehliadku Cez Nadlak je....

Už roky rozpoznateľnou zložkou prehliadky je kvalitný festivalový orchester, ktorý pracuje pod vedením dirigenta Jozefa Vladimíra Zifčáka. Vystúpeniu vždy predchádzajú dôkladné skúšky so spevákmi, ktorým sa venuje veľká pozornosť. Pochvalyhodná je aj samotná organizácia festivalu, nad ktorou dozor má riaditeľ prehliadky Ondrej Kresan a Organizačný výbor na čele s predsedom Pavelom Hlásnikom.

Neustály rozvoj prehliadky Cez Nadlak je... je možný aj pretože má od začiatku pevne stanovenú koncepciu, štatút a pravidlá. Samozrejme má aj snaživý organizačný tím a pravdepodobne aj väčšiu finančnú podporu než náš pivnický festival. To však neznamená, že by sa ešte nedal vylepšovať. Tak napr. divné je, že členovia odbornej poroty môžu byť zároveň aj školiteľmi súťažiacich, alebo že sa organizujú hodnotiace posedenia s porotou, o ktoré je minimálny záujem zo strany účastníkov. Naše vojvodinské festivaly na šťastie toto ešte stále nepripúšťajú a nakoľko je to v menšinovej praxi možné, vyhýbajú sa konfliktu záujmov.

Najlepšie by asi bolo aby sme sa pri organizácii takýchto festivalov učili jedny od druhých a aby sme tie dobré skutky vedeli uplatniť na domácej pôde. Veď všetci spoločne máme, alebo by sme mali mať, jeden a ten istý cieľ – zachovávať si vlastnú kultúru a identitu a pestovať budúcich nositeľov slovenskej kultúry aj prostredníctvom takýchto kvalitných a reprezentačných podujatí.

Foto: Milan Kelo