Vyšla ročenka ÚKVS Maják 2012

Milí čitatelia,

pred vami je najnovšie číslo ročenky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Maják 2012, v ktorom vám do pozornosti dávame kultúrne témy, realizované v roku 2012. Okrem textov a fotografií z konkrétnych udalostí si môžete v tejto ročenke prečítať aj rad recenzií a príspevkov, ktoré tak ako aj v minulých ročníkoch približujú kultúrne akcie a udalosti. Roku 2012 sa naplnilo prvé mandátne obdobie ÚKVS a preto boli naše aktivity sústredené na finalizáciu strednodobých projektov a programov v oblastiach ochrany, zveľaďovania a rozvoja našej slovenskej kultúry vo Vojvodine v Srbsku.

Ako sme uviedli aj vo výročnej správe za rok 2012, túto činnosť charakterizovali prívlastky ako odbornosť, afirmatívny prístup, transparentnosť, reprezentatívnosť a dôslednosť. Aj keď môže ísť o introspektívny pohľad, odbornosťou sme sa snažili preniknúť do podstaty súčasnej kultúry. Využívali sme pritom poznatky z kvalitného riešenia úloh a výziev. Odbornosť sa práci ústavu prejavovala v rôznych aspektoch (funkčná prevádzka ustanovizne a reprezentatívnosť miestností, dôsledné legislatívne krytie činnosti, budovanie ľudských zdrojov, rozvíjanie vzťahov s verejnosťou, verejné zastupovanie ústavu a pod.). Odbornosť projektov zaručovali realizačné tímy zložené z kvalifikovaných odborníkov, ktorí spolu s pracovníkmi ústavu permanentne a systematicky zvyšovali kvalitu existujúcich foriem kultúrneho prejavu alebo tvorili úplne nové kultúrne produkty.

Afirmatívny prístup bol chápaný ako istá nadstavba odbornosti, ktorou sa vo vysokej miere prejavuje vnútorný záujem o veci, spojený s entuziazmom, pomáhajúcim riešiť úlohy a zdolávať prekážky. Afirmatívny prístup nám umožnil vidieť viac pozitívnych stránok než negatívnych a sprístupniť takýto postoj čo najširšej verejnosti. Presadzovali sme nový imidž modernej a rozvinutej komunity a bojovali proti stereotypom a predsudkom. Afirmatívny prístup v ústave sa azda najviac prejavil pri príprave publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, keď sa určovali špecifiká tridsiatich štyroch prostredí, v ktorých Slováci mali alebo majú organizovaný kultúrny život, a keď sa vizuálne a obsahovo upútavala pozornosť na podujatia a miesta, ktoré by turisti mali navštíviť. Afirmatívny prístup bol však prítomný aj na všetkých akciách a podujatiach, ktoré sa konali buď priamo v ústave alebo v iných prostrediach, kde bol ústav organizátorom alebo sa na organizácii podieľal.

Transparentnosť práce je elementárnou povinnosťou všetkých ustanovizní, financovaných z verejných rozpočtových zdrojov. Mala by sa dôsledne uplatňovať vo všetkých sférach verejnej činnosti. V dobe elektronických technológií sa transparentnosť dá realizovať prostredníctvom globálnej siete. Vďaka nej môže inštitúcia rýchlo a spoľahlivo informovať o svojej činnosti širokú verejnosť. Ústav v tomto zmysle prevádzkuje už tri roky komplexný portál, ktorý informuje verejnosť o celkovej infraštruktúre slovenskej vojvodinskej kultúry (www.slovackizavod.org.rs). Kvalita portálu okrem iného spočíva v tom, že popri slovenčine sa jednotlivé témy prezentujú aj v srbčine, sú teda prístupné väčšinovému obyvateľstvu Srbska, a niektoré články sú aj v angličtine.

Reprezentatívnosť práce zaručuje, že problematiku – v našom prípade slovenskú vojvodinskú kultúru – skúmame do dôsledkov a že na základe hĺbkových poznatkov môžeme vytvárať reprezentatívne formy jej prezentácie. Na začiatku sme vytvorili hierarchickú databázu, ktorá obsahuje štyri základné skupiny: súčasnú tvorbu (produktívnu kultúru), kultúrne dedičstvo, kultúru v médiách a kultúru vo vzťahu k širšej verejnosti. Vďaka početným výskumným a dokumentačným projektom bolo možné usporiadať akcie, na ktorých boli prezentované rôzne osobnosti a udalosti majúce rozhodujúci význam pre rozvoj kultúry tunajších Slovákov. Reprezentatívnosť je obranou pred nízkym kritériami v kultúrnej činnosti, ako aj pred preferovaním subkultúrnych javov.

Dôslednosť zabezpečuje odhodlanosť vytrvať v plnení úloh a symbolizuje zodpovedný prístup pri vyhľadávaní vhodných riešení. Bez dôslednosti by mnohé dobré myšlienky zostali iba vo sfére imaginácie. V našich menšinových komunitách je každá nevyužitá príležitosť nenávratnou stratou. Odkladať problémy na „lepšie časy“ znamená riziko, že ich možno nebude mať kto riešiť. Pri realizácii úloh bol preto ústav dôsledný. Prejavilo sa to na mnohých konferenciách, snemovaniach, literárnych večierkoch, výstavách, debatách, kastingoch, školeniach, tréningoch, súbehoch, festivaloch, manifestáciách, prezentáciách miestneho, regionálneho a medzinárodného charakteru.

Aj vďaka spomenutým atribútom sme po skončení prvého mandátneho obdobia mohli skonštatovať, že ciele a úlohy stanovené pri založení ustanovizne sme v najväčšej miere aj realizovali. Kultúrny systém vojvodinských Slovákov je rozvinutý, rozsiahly a nadovšetko komplexný. Aby bol funkčný, nevyhnutné sú legislatívne, inštitucionálne a finančné mechanizmy, ktoré ho budú posúvať do novej kvalitatívnej roviny príznačnej pre 21. storočie. Avšak tento mechanizmus napriek všetkým iným výhodám nebude fungovať bez rozhodujúcej súčasti a tou sme my sami – Slováci vo Vojvodine, Slováci v Srbsku. Práve preto sme sa rozhodli, že v novom mandátnom období v rovnakom zložení udržíme stanovený kurz a budeme presadzovať súdržnosť a vzájomnosť v realizovaní programov slovenskej kultúry. Vzhľadom na ambiciózne plány sústredíme všetok tvorivý potenciál a popasujeme sa s výzvami, ktoré na nás v oblasti kultúry ešte len čakajú.

Riaditeľka

Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

Milina Sklabinská