Michal Ďurovka sa narodil 4. októbra 1972 v Novom Sade. Základnú školu Ľudovíta Štúra skončil v Kysáči a Gymnázium Jána Kollára, osvetový smer v Báčskom Petrovci. Vyštudoval maliarstvo na Akadémii umení v Novom Sade, v študijnej skupine profesorov Halila Tikvešu a Jovana Rakidžića. Je členom SULUV (Zväzu združenia výtvarných umelcov Vojvodiny). Vystavoval na 16 samostatných a 69 kolektívnych výstavách, doma a v zahraničí. Je profesorom výtvarnej kultúry na Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči. Zaoberá sa aj novinárstvom ...

Lesy a roviny Michala Ďurovku

Michal Ďurovka sa po dôkladnom vlastnom tvorivom prieskume abstraktného prejavu zakladajúceho sa predovšetkým na kompozícii rôznofarebných plôch, rozhodol byť trochu konkrétnejší, čiže rozhodol sa vo svojich maliarskych výjavoch byť bližšie k nášmu empirickému svetu. Pritom však vlastné nadobudnuté maliarske skúsenosti sa snažil adekvátne aplikovať na dva nové cykly obrazov, ktoré jasne môžeme vnímať ako les, alebo asociačne ako rovinu.

Po skúsenostiach kompozičného konfrontovania farebných plôch najčastejšie nepravidelných tvarov Michal Ďurovka v najnovšie predstavených cykloch obrazov svojou istotou v narábaní s farebnými hodnotami využil vo voľnejšom prelínaní rôznych odtieňov základných, alebo vyvodených farieb v horizontálnej polohe. Vďaka jasne definovanému horizontu naša recepcia týchto Ďurovkových obrazov nám jednoznačne pripomína rovinu. Tieto rovinné výjavy Michala Ďurovku majú ale veľmi silnú citovú podfarbenosť. Číre farby ako nositeľky emócií nám na každom obraze vytvárajú nové ovzdušie, či pocit zo stretnutia s rovinou. Každý nový obraz roviny Michala Ďurovku je novým zviditeľnením vnútorného zážitku umelca. Ako celok uvedený cyklus malieb náznakovo znázorňujúcich rovinu môžeme vďaka citovým hodnotám použitých farieb vnímať ako jedinečnú hudbu roviny, ktorá nám umožňuje umelecky ju zažiť a preniknúť do jej podstaty.

Druhý cyklus malieb Michala Ďurovku, pomocou ktorého sa tiež chcel odpútať od svojej abstraktnej umeleckej skúsenosti, sa zakladá na skúsenostiach, ktoré nadobudol pri maľovaní rovinných výjavov. Keď k dominantným horizontálnym pohybom štetca, ktoré jednoznačne výtvarne definujú rovinný výjav, pridáme vertikálne definované plochy, významovo sa presúvame z roviny do lesa. Taká bola vlastne výtvarná cesta Michala Ďurovku „z roviny do lesa“. Hrou základných výtvarných prvkov a postupov Michal Ďurovka prišiel k výjavom lesa, ktorý je tiež jednoznačne definovaný na základe citových hodnôt jednotlivých farieb a ich bohatého farebného odstupňovania a konfrontácie. Tak nám priniesol znovu bohaté umelecké spektrum formálne takmer rovnako definovaného motívu lesa pomocou vertikálnych a horizontálnych tvarov. Vďaka však nevyčerpateľným možnostiam farebných obmien uvedeného motívu dostávame možnosť jedinečného zážitku pri zavítaní do nespočetných lesov Michala Ďurovku.

Portréty Michala Ďurovku

Akademický maliar Michal Ďurovka má za sebou už početné samostatné a kolektívne výstavy. Širšia verejnosť ho pozná predovšetkým ako maliara abstraktných kompozícií pozostávajúcich z pestrofarebných plôch. Novšie skúšal svoj výtvarný prejav čiastočne konkretizovať a zaoberal sa farebnými výjavmi roviny a ešte v konkrétnejšom tvare - lesov. Bolo to malé prekvapenie pre naše výtvarné obecenstvo a milovníkov výtvarného umenia.

Počas rokov v jeho ateliéri sa nahromadil veľký počet portrétov jeho príbuzných, priateľov, známych a tiež aj modelov z akadémie, ktorí profesionálne ponúkajú svoju tvár na umelecké stvárnenie. Výstava portrétov Michala Ďurovku v Kovačici nám približuje predovšetkým jeho kresliarsku zručnosť pri znázorňovaní početných individuálnych, jedinečných osobností a sprostredkuje nám ich neraz zložitý psychologický stav na dvojrozmere papiera. V tom všetkom, akoby bola skrytá svojrázna mágia umeleckého povolania a zručnosti.

Na Ďurovkovej výstave perokresieb, kresieb uhľom, ceruzou, alebo kombináciou techník (uhoľ, pastel a lavírovaný tuš) stretáme sa s početnými, jedinečnými ľudskými podobizňami. Na základe použitej techniky pri ich stvárňovaní závažne vyplynulo ovzdušie, v ktorom ten portrét pokračuje svoj život na papieri. Ešte viac však psychologizujúci efekt na znázornenej osobnosti závisí od použitia čiary. Niektoré podobizne sú znázornené iba kontúrovou čiarou a iné zase pomocou tak husto navrstvených čiar, že na nich bielobu papiera takmer nevidieť. Práve spôsob používania a využívania čiary v podstatnej miere ovplyvňuje naše pocity a spôsob na aký budeme znázornenú osobu vnímať.