Prvý akademický sochár z radov vojvodinských Slovákov Ján Stupavský sa narodil 26. augusta 1947 v Starej Pazove. Svoje nadanie výtvarne sa prejaviť trojrozmerne verejne predstavil už roku 1969, keď zo snehu svojim spoluobčanom pripravil svojrázny zimný happening – šesť skulptúr. Potom nasledovali ďalšie samostatné sochárske prezentácie z pevnejších materiálov. V rokoch 1973 – 1977 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Štúdium ukončil na Fakulte úžitkových umení v Belehrade v roku 1979.

Pre sochárske práce Jána Stupavského je charakteristická materiálna stálosť a pevnosť, ako aj jednoduchý, elegantný a čistý tvar. Jeho sochárska tvorba je bez nápadného modelačného gesta a dosahuje disciplinované a nežné tvary. Okrem jednoduchej formy a hladkého čistého povrchu krásu jeho prác dopĺňa ladné, pravidelné, hranaté členenie rytmicky modelovaných detailov.

Fotografiu sochy poskytol Vladimír Valentík

Sochárske cítenie Jána Stupavského je v podstate monumentálne. Nasvedčuje tomu niekoľko pomníkov a skulptúr, postavených na verejných miestach v Starej Pazove a okolí (Pamätník na mieste založenia Podunajského partizánskeho oddielu roku 1981, Pamätník obetiam fašistického teroru v Krnješevciach roku 1982, prvá fáza pamiatkového komplexu venovaného revolúcii v Novej Pazove roku 1982, šesť súsoší na pazovských zelených plochách v rámci akcie Zlepšiť spoločný priestor roku 1971, Kompozícia robotníkov pred továrňou Lifam v Starej Pazove roku 1973 a Tlačiarenský stroj pred tlačiarňou Jednota v Starej Pazove, roku 1978). Ján Stupavský však nechal za sebou i trvalú stopu v krajine svojich predkov na Slovensku.

V roku 1992 v Prešove vypracoval monumentálnu sochársku kompozíciu Pučanie, postavenú v Záhrade umenia, a v roku 2006 ako účastník sochárskeho sympózia v Terchovej vypracoval v javorovom dreve súsošie Cyrila a Metoda, vysoké 3,5 metra. Svoju výstavnú činnosť zintenzívnil v rokoch 2006 a 2007 samostatými prezentáciami svojej tvorby v Trenčíne, Žiline a v Banskej Bystrici. V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci roku 2007 samostatnou výstavou počas Slovenských národných slávností oslávil svoje šesťdesiatiny.

Fotografiu sochy poskytol Vladimír Valentík

Umelec hľadá v sebe vlastnú umeleckú pravdu – rukopis ako najmorálnejší čin čistého srdca. Všetko si tvorca musí odoprieť-zriecť sa v živote, no nikdy nie toho, čo je väčšie od neho – života a sily tvoriť čosi nové. Lebo nový deň a čas nezastaviteľne plynie, ale duch a sila autora zostáva večne v soche, aby vládla. Stráži tajomstvo, ktoré po sebe nechávajú v nadčasovej úlohe a syntéze univerzálneho, vo významnej a hlbokej stope pomysleného, citového a subtílneho. Ako teplé slovo, ktorému rozumieme a ktoré cítime, zvuk a znak gesta rytmu prírody a života v najskrytejšej hĺbke duše.

Ján Stupavský pôsobí v Starej Pazove ako výtvarný pedagóg. Je členom Združenia výtvarníkov Vojvodiny, Srbska, a členom Združenia výtvarníkov Čiech, Moravy a Sliezska, Združenia výtvarníkov Slovenska a Výtvarného spolku KOPA Prešov.