Pavel Čáni sa narodil 19. júna 1953 v Kačareve v učiteľskej rodine. Výtvarné nadanie zdedil od svojho otca Pavla. Štúdium na gymnáziu ukončil v Báčskom Petrovci v roku 1972. V roku 1974 začal študovať výtvarné umenie na Akadémii v Novom Sade u profesora Halila Tikvešu. V tom istom roku zaznamenal aj svoju prvú spoločnú výstavu na Výtvarnom salóne „Sriem 74“ v Sriemskej Mitrovici. V roku 1980 v Splite usporiadal svoju prvú samostatnú výstavu. Vo svojom umeleckom zdokonaľovaní ďalej pokračoval na Fakulte výtvarných umení v Belehrade u profesora Marka Krsmanovića. Počas štúdia usporiadal dve samostatné výstavy v Novom Sade a v Hložanoch a získal niekoľko ocenení: Cenu Galérie Lazara Vozarevića 1978, Cenu Výtvarného salónu v Sriemskej Mitrovici (v rokoch 1979, 1980 a 1982) a Cenu Galérie Grafický kolektív v Belehrade (1981).

V tomto období Čáni odhaľuje podmanivý výrazový potenciál v motívoch striech a škridly, ktoré sa stávajú poznávacím znamením jeho grafickej tvorby.

Neskôr svoje výtvarno-estetické skúsenosti, ktoré mu umožnila línia, uplatňuje pri vyhľadávaní lineárnych štruktúr povaly a vydláždenej cesty. Na základe skúsenosti z racionálno-konštruktivistického prístupu k téme stvárňuje grafické výjavy s urbánnou a vidieckou architektonickou tematikou.

Fotografiu diela poskytol Vladimír Valentík

V roku 1986 na siedmej samostatnej výstave v Novom Sade Pavel Čáni prezentuje svoju tvorivú umeleckú paletu od jednoduchých monochromatických foriem k zložitejším, komplexnejším výtvarným témam, figurálnym vzťahom a exteriérom. V tomto období sa jeho tvorba približuje maliarstvu. Farby sa stali nositeľkami výtvarnej hodnoty. Monochromatizmus grafických listov s motívmi škridiel vystriedal polychromatizmus a objem-ovosť prebrala prevahu nad čiernou z predošlého obdobia. Jedinečná lyrická nálada týchto Čániho grafík bez farby by vlastne ani nemohla existovať.

Na svojej umeleckej ceste Čáni akoby už o rok neskôr začal syntetizovať nadobudnuté skúsenosti. Roku 1987 na grafických listoch Výlet, Emancipácia a Stretnutie začína prejavovať záujem o alegorické témy, opúšťa farby a viacej pozonosti venuje hodnotám čiary. Zvýšená narácia, zapojenie fantázie a imaginácie do tvorivého procesu majú za následok zdôraznený poeticko-meditatívny tón prítomný v grafickej tvorbe Pavla Čániho aj v súčasnosti.

K úplnej syntéze Čániho tvorivých skúseností prichádza v roku 1989 pri realizácii cyklu grafických listov Hranica, v ktorom hľadá návrat k polychromatizmu, čiže farbám. V tomto cykle Čáni sa pokúsil na výtvarno-alegorický spôsob demystifikovať a detabuizovať erotiku. Na stanovenom výtvarno-estetickom koncepte zotrval aj pri vytváraní cyklu grafík pod názvom Železné vtáky v roku 1991. Tým železným vtákom sa dalo nazrieť dovnútra, kde bol uložený zložitý mechanizmus stroja chladný a hroziaci. V tomto cykle môžeme znovu odhaliť podstatnú charakteristiku Čániho novšej umeleckej tvorby, ktorá reflektuje vo fantastickosti výjavov a vo vytváraní neobvyklých súvislostí.

Fotografiu diela poskytol Vladimír Valentík

Od roku 1994 Pavel Čáni začína tvoriť nový cyklus grafických listov, v ktorom relativizuje konečný tvar odtlačku voľného grafického listu. Jednotlivé grafické listy z toho cyklu pozostávajú z odtlačených početných okrúhlych tvarov pripomínajúcich staré mince. Ich obsah je rozličný: od starobylých symbolov, autocitácií z Čániho starších grafík až po citácie zo súčasnej svetovej masovej kultúry. Čániho grafické pseudo-mince na grafickom liste vytvárajú rôzne štruktúry, v čom bolo badať kvalitatívne nový návrat ku skúsenostiam z prvého autorovho tvorivého obdobia. Na základe citácií zo starobylých kultúr a autocitácií detailov môžeme konštatovať uplatnenie postmoderných postupov.

V druhej polovici deväťdesiatych rokov Čáni svojou tvorbou po druhýkrát samostatne vystavoval na Slovensku. V tomto období Čáni i naďalej zostáva verný hĺbkotlačovým technikám. Vypracúva početné grafiky menších dimenzií a kombinuje ich na spoločnom grafickom liste. Väčšina kombinácií grafických miniatúr je neopakovateľná. Táto novinka v jeho tvorbe v grafickom cykle Orbis Pictus nasvedčuje o pestovaní metaúrovne autorovho vzťahu ku grafickému médiu. Bohatá meditatívna narácia na úrovni samostatného grafického listu je najnovšie iba jedným zo segmentov na estetické zváženie. Na samostatnej výstave v Kultúrnom centre v Novom Sade použil svoje grafické listy ako materiál pre koláže a umelecké objekty a na 6. bienále slovenských výtvarníkov v Petrovci použil svoje grafické listy ako materiál pre umeleckú nástennú inštaláciu, v čom badať nové postupy postmodernistického podania a ďalšie navrstvovanie možných rovín estetickej recepcie Čániho umeleckej tvorby.

Fotografiu diela poskytol Vladimír Valentík