Ľubka Ergová sa narodila 10. mája 1978 v Novom Sade. V roku 2003 absolvovala štúdium grafického dizajnu u profesora Branislava Dobanovačkého na Akadémii výtvarných umení v Novom Sade. Je členom SULUV (Zväz združení výtvarných umelcov Srbska). Venuje sa maľbe a nástenným maľbám, pracuje ako učiteľka výtvarného umenia na základnej škole Svätého Savu v Rumenke.

Vystavovala na skupinových výstavách v Novom Sade, Gornjom Milanovaci, Majdanpeku, Belehrade, Kysáči, Báčskom Petrovci Petrovci, Niše a v Starej Pazove. Doteraz mala štyri samostatné výstavy, dve v Novom Sade, jednu v Rume a Kysáči.

Jej diela sú v súkromných zbierkach v Slovinsku, Maďarsku, na Slovensku, v Nemecku, Taliansku, Kanade a Austrálii.

Vibrácie života

Vnímanie reality je pre každého človeka individuálne. To, čo často prežívajú, ľudia najčastejšie ukladajú do nekonečného priestoru vedomia a podvedomia a nepripisujú význam neustálemu prísunu nových informácií zo svojho prostredia. Na druhej strane existujú ľudia, ktorí svoje skúsenosti premietajú do fyzickej formy tvorbou umeleckých diel. Títo často dovoľujú, aby ich fantázia zasahovala do tvorivého procesu, aby sa aj to, čo v skutočnosti nebolo zažité, stalo hmatateľným, zažitým a skutočným.

Ľubka Ergová, grafická dizajnérka a maliarka, dovolila aby predstavivosť potlačiť realitu do pozadia každého jednotlivého obrazu. Aj keď na jej obrazoch rozoznávame znázornené formy, tieto patria do štylizovaného vesmíru, v čom priestore sú predmety statické, a napriek tomu dýchajú, vlnia sa, pulzujú a blikajú pred očami pozorovateľa. Formy vychádzajú z komplexnej siete tmavých kontúr, ktoré rozdeľujú kompozíciu na nespočetné malé bunky. Každá vo svojej vlastnej nádhernej farbe a spolu vytvárajú živý organizmus obrazu.

Maliarka motívy zvyčajne hľadá v prírode. Vtáky, kvety, stromy a neskutočné krajiny sú nositeľmi jedinečného príbehu, ktorý je na prvý pohľad ľahko interpretovateľný, ale plný symboliky a skrytého významu. Kvety pripomínajú horúce ohnivé gule, ktoré vyrastajú z hlbín mora, zatiaľ čo vetvy stromov v stromoradí sa prelínajú a spájajú sa do jedného.

Autorka sa tiež zaujíma o tému ženského portrétu. Ženy, ktoré reprezentuje, sú plodom jej fantázie a sú inšpirované slovenskou ľudovou kultúrou a byzantskou ikonografiou. Zároveň zosobňujú snahu maliara bojovať za svoje miesto, mier a slobodu vo svojom vlastnom mikrokozme.

Útek z reality a každodenného života, spojenie s prírodou, zvedavosť na rodinné korene, tradícia a história sú faktory, ktoré budovali fantáziu Ľubky Ergovej. Akceptujúc vizuálny stimul, ktorý prinášajú jej diela, všetko, zostáva nám už iba skúmať všetky jednotlivé detaily a zažiť ich vlastným spôsobom.

Márta Gyarmati

historička umenia