Akademická maliarka Saňa Stvorcová Končeková sa narodila roku 1992 v Pančeve. Základnú školu a gymnázium absolvovala v Kovačici. Štúdium maľby začala v roku 2011 na Akadémii umení v Novom Sade v triede prof. Dragana Matića. Po akadémii absolvovala master štúdium kreslenia a maľby. Svoje práce vystavovala na deviatich samostatných a tridsiatich kolektívnych výstavách. Od roku 2015 pracuje ako výtvarný pedagóg na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici.

O výtvarnej tvorbe Sane Stvorcovej

Akademická maliarka Saňa Stvorcová (1992) z Kovačice patrí medzi najmladšie výtvarníčky z radov vojvodinských Slovákov. Koniec jej umeleckého školenia poznačili nové počítačové technológie stvárňovania výtvarného diela, ktoré veľmi trefne a funkčne využila pri spracovaní dvoch dominantných motívov vzbudzujúcich jej záujem. Sú to vlasy v rámci prvého cyklu prác a prehodnocovanie národopisných prvkov, najčastejšie v tvare starých rodinných fotografií – v rámci druhého cyklu prác tvoriacich samostatnú prezentáciu výtvarnej tvorby v Galérii Zuzky Medveďovej.

Vlasy majú tradične bohatý symboliku v mýtoch a bájach rôznych národov, ale vďaka svojmu výzoru môžu zaujať umelca ako také. Vlasy redukované na ich vizuálny prvok sú v podstate bohatou štruktúrou nespočetných čiar. Tie čiary sa pridávaním svetla stávajú transparentnejšie, či zreteľnejšie, a jeho odoberaním sa strácajú v čiernom pozadí obrazu. Odhaľovaním výtvarnej hodnoty vlasov ako štruktúry nespočetných čiar, čiže ako základných výtvarných prvkov, Saňa Stvorcová tvorí abstraktné obrazy v technike digitálnej tlače. Tieto jej obrazy sú vlastne definované na dva spôsoby. Z jednej strany Saňa Stvorcová nám odhaľuje ich amorfnosť, hoci čiara ako táká predovšetkým slúži na definovanie tvaru, a z druhej strany nám odhaľuje možnosti ich konečnosti vo vizuálnom podaní.

Saňa Stvorcová v tomto cykle prác na vynikajúci spôsob odhalila takmer nekonečný umelecký potenciál navonom všedného motívu, akým sú ľudské vlasy.

K druhému cyklu obrazov Stvorcová pristúpila aktualizačne a nie iba výtvarne. Východiskom tohto cyklu obrazov sú staré krojované rodinné fotografie a ich časté podanie v podobe koláže na ručne tkanom plátne s ľudovým ornamentom. Vďaka týmto obrazom samostatná výstava Sane Stvorcovej v Galérii Zuzky Medveďovej má aj svoju historickú dimenziu. Totiž národopisné motívy vo výtvarnej tvorbe vojvodinských Slovákov (a nie iba vojvodinských Slovákov) sú od samotných začiatkov, teda od K. M. Lehotského, Zuzky Medveďovej až po súčasnosť, najmä v tvorbe kovačických insitných maliarov, podané tak, aby ich obdivovali a velebili. Vo výtvarnej tvorbe Sane Stvocovej tradičný hodnotiaci postoj k ľudovej tradícii je radikálne narušený. Saňa Stvorcová vo svojom zrkadle, či spätnom pohľade na minulosť nenachádza obdiv, ale iróniu.

V pretvárňovaní starých fotografií používa neodadaistické alebo neosurrealistické postupy. Figúram dokresľuje na nohy struny, dokresľuje na fotky tvár alebo fúzy, ako to robia deti a vôbec jej spätný pohľad do minulosti je detský, hravý a humorný. Pri stvárňovaní týchto obrazov ručne dopisuje o veršíky ľudových piesní a tak ešte viac zosilňuje ironický postoj k tradícii. Okrem týchto obrazov s aktualizačnou črtou prehodnocovania nášho vzťahu k ľudovej tradícii Saňa Stvorcová vypracovala aj cykly obrazov realizovaných v technike digitálnej tlače, pri ktorých nie je hodnotiaci angažovaná, ale ľudové krojované postav z fotografií používa jednoducho ako materiál v postmodernom digitálnom stvárňovaní, pri ktorom sú priestor obrazu a čas úplne relativizované.

Vladimír Valentík

(Text z katalógu samostatnej výstavy Sane Stvorcovej, ktorá sa uskutočnila v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci od 19. do 31. 05. 2018)