Akademický maliar Martin Kizúr sa narodil 1. februára 1957 v Kovačici. Vyštudoval grafiku na Fakulte výtvarných umení v Belehrade v triede B. Karanovića roku 1981. V Belehrade absolvoval aj postgraduálne štúdium roku 1985. Ako vynikajúci študent bol laureátom Ceny za kresbu Fakulty výtvarných umení a Univerzitnej ceny Univerzity umení v Belehrade. Po návrate do rodiska pôsobil ako výtvarný pedagóg na Gymnáziu Mihajla Pupina a ako kustód Galérie insitného umenia, pre ktorú vypracoval i ochrannú značku. V rokoch 1979 – 1989 uskutočnil študijné cesty do Francúzska, Talianska, Nemecka, Dánska, Belgicka, Maďarska a na Slovensko. Zaoberal sa i ilustráciou. Ilustrácie poskytoval pre časopis pre deti Pionieri, respektíve Zornička. Jeho grafické listy sa nachádzajú od roku 1989 i v stálej expozícii súčasného slovenského výtvarného umenia v Srbsku v Galérii K. M. Lehotského na petrovskom gymnáziu.

V novembri 1991 sa Martin Kizúr s rodinou (manželka Miluška a syn Karl) vysťahoval do Austrálie. V Melbourne našiel nový domov a pokračoval v štúdiu nových umeleckých technológií. Roku 1993 na Royal Melbourne Institut of Technology sa vyškolil v počítačovom grafickom dizajne. Zapojil sa do umeleckého života Austrálie a stal sa členom Združenia výtvarných umelcov Austrálie. Začal vystavovať aj na spoločných výstavách a už roku 1992 mal prvú samostatnú výstavu v Austrálii – v Gabriel Gallery v Melbourne. Bola to jeho deviata samostatná výstava po ôsmich v Juhoslávii (Kovačica – 3, Belehrad, – 3, Skopje – 1, Báčsky Petrovec – 1). Desiatu a jedenástu samostatnú výstavu realizoval tiež v Melbourne roku 1997 v Kingstron Arts Centre, Moorabbin a v Spencer Fine Art, Patterson Lakes. Martin Kizúr sa roku 1998 s rodinou presťahoval z Victorie do tropického pásma na North Qeensland do mesta Townsville, kde má svoje štúdio a prednáša grafický dizajn a multimédiá na James Cook University. Jeho internetovú galériu môžete navštíviť na: www.ozemail-.com.au/-kizur/martin. Hoci žije a pôsobí na najvzdialenejšom kontinente, pravidelne účinkuje na Bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii, respektíve v Srbsku, ktoré od roku 1991 organizuje Galéria Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci.

Výtvarnú tvorbu Martina Kizúra môžeme rozdeliť do dvoch, prípadne troch období, hlavne na obdobie pred odchodom do Austrálie a po jeho odchode. Prvé obdobie je poznačené predovšetkým grafickou tvorbou technikami tlače z výšky a jeho racionálno-konštruktivistickým prístupom k výtvarnej tvorbe. Postmodernistickým postupom Martin Kizúr vo svojej tvorbe spájal výtvarné skúsenosti syntetického kubizmu z jednej strany a dosahy abstraktného expresionizmu z druhej. V osemdesiatych rokoch Martin Kizúr tvoril abstraktné kompozície geometricky budovaných foriem, obohatených o hru spájajúcich sa a prelínajúcich sa abstraktných tvarov a jednotlivých typografických znakov. Na tých najstarších grafických listoch geometrickú štruktúru, či kompozíciu budoval tak, že zvýraznil iba nejakú charakteristickú časť predmetu a spájal ju s inou do nového celku. Výsledok bol spravidla abstraktný. Voľné grafické listy, ale aj olejomaľby z tohto obdobia nám prezrádzali ikonografiu typickú pre kolážovú techniku. Kizúrove grafiky a maľby z tohto obdobia vypĺňali pevné a vyvážené kompozície čistých a jasne definovaných farebných plôch. Dokonalá zakomponovanosť každého detailu do celku nasvedčovala o nemiestnosti akejkoľvek improvizácie v jeho tvorbe.

Druhé obdobie vo výtvarnej tvorbe Martina Kizúra, ktoré môžeme pomenovať i austrálskym, je poznačené určitými zmenami v jeho výtvarnej poetike. Štruktúra obrazu zostáva síce rovnaká, ale sfarbenosť jeho obrazov je silnejšia a výraznejšia, zrejme pod vplyvom nových farieb, ktoré odhalil pod austrálskym slnkom. Toto obdobie je poznačené i zvýšeným záujmom o novú výtvarnícku techniku – počítačovú grafiku a grafický dizajn. Okrem toho Martin Kizúr omnoho viac maľuje, a to akrylovými farbami, ktoré sa mu po jeho presťahovaní do Townsville stali základnou maliarskou technikou.

V rámci pobytu v Austrálii sa zrejme črtá osobitné obdobie od roku 1998 po presťahovaní do tropického pásma a večného leta. V Townsville akoby znovu odhalil prírodu a more a začína upúšťať od svojej kolážovej kompozície obrazov, odhaľujúc a uprednostňujúc nové prirodzené tvary a nový kolorit. Najnovšie jeho pôvodná výtvarná poetika sa znovu objavuje rozšírená o novú skúsenosť.