Alžbeta Čížiková sa narodila v Kovačici, kde skončila základnú a strednú školu. Maľovať začala ešte v pedesiatych rokoch minulého storočia. Jej výtvarná tvorba sa rozvíjala po boku ďalších známych mien kovačickej insity.

V jednom doklade bohatej archívy Martina Jonáša existuje údaj, že dňa 27. januára 1954 na snemovaní výtvarného krúžku Kultúrno-osvetového spolku Pokrok členmi školy insitného umenia sa stali aj Adam Marček, Ján Veňarský, tiež žiačky Alžbeta Čížiková a Paulina Koreňová. Alžbetiným učiteľom bol Martin Jonáš, od ktorého sa naučila maliarske techniky, prípravu plátna, prácu s olejovými farbami a i. Avšak duchovne je jej oveľa bližší prvý kovačický maliar a jej príbudzný Martin Paluška, ktorého poetizované malebné scénky ju aj podnietili maľovať.

Rodinné povinnosti ju v určitom období znemožnili venovať sa jej veľkej láske – maliarstvu. Od roku 1965 však začala sústavne maľovať a od 1966 aj pravidelne vystavovať v rámci podujatia Kovačický október. 

Alžbete sa podarilo už do existujúcich obsahov ustáleného dedinského života zoradiť teplo a úprimnosť. Špecifickým a rozpoznateľným maliarským jazykom zobrazuje tradíciu, obyčaje a život svojích spoluobčanov. Jej obrazy vyžarujú teplom a rafinovanosťou výrazu. Jej tvorivosť je produktom výraznej lyrickej senzibility a spomienok na zážitky z mladosti, na vidiecky život, ktorý jej utkvel v pamäti. Výsledkom takých spomienok sú obrazy, na ktorých dominuje číra a bezstarostná mladosť, ktorá je na vstupe do života, ale aj romantické idealizované krajinky domova.

Alžbeta je tiež aj zručná kresliarka, zaoberá sa grafikou, ako aj akvarelom a pastelom. Preto sú jej obrazy svojráznou syntézou kresby a bohatého koloritu, čo im dáva jedinečnú idylickú harmóniu, ktorá priam žiari pokojom a nežnou poetikou.

Za svoju maliarsku prácu dostala početné uznania, ako napr. medailu Amsterdamu v roku 1979, zlatú medailu na medzinárodnej výstave v Debeljači v roku 1989, špeciálnu cenu na VI. Bienále juhoslovanského insitného umenia v Jagodine v roku 1993, diplom na Medzinárodnej výstave insity v Lisabone v roku 1996.

V roku 1999 získala cenu za celoživotné umelecké dielo na IX. Medzinárodnom Bienále insitného umenia v Jagodine.