Zuzana Vereská sa narodila roku 1955 v Padine; od roku 1980 žije a pracuje v Kovačici. Svoje prvé plátno namaľovala v detstve. Prvú výstavu uskutočnila roku 1984. Členkou Galérie insitného umenia stala sa roku 1986. V roku 1993 ju prijali za člena Múzea naivného umenia v Jagodine. V priebehu doterajšej bohatej umeleckej činnosti mala mnoho samostatných a spoločných výstav doma a v zahraničí. Svoju 45. samostatnú výstavu nainštalovala v Galérii insitného umenia a predstavuje retrospektívu jej dlhoročného umeleckého vyjadrovania sa farbami a štetcom.

Najvýznamnejšie projekty v Zuzaninom umeleckom živote, krajiny a mestá, v ktorých predstavila svoje diela: Izrael, Cyprus, Nemecko, Tunisko, Paríž (UNESCO), Ženeva (UNICEF), New York (UN), Brussels (EU), Štrasburg, Viedeň (OSCE), Washington (MMF), Čína (Expo 2010 Shanghai), Španielsko, Slovensko a iné európske krajiny. Precestovala všetkých päť kontinentov a má vo zvyku povedať: „Nemusím mať tlmočníka, každý si prekladá obraz do svojho jazyka...“

Podľa vlastných slov maľuje od detstva a stále maľuje to, čo si z detstva pamätá, príbehy a legendy, ktoré jej rozprávali dedinčania a ktoré sa stali jej trvalou inšpiráciou a nevyčerpateľným zdrojom tém. Svoj vlastný výklad a vnímanie sveta čerpá zo zobrazenia autentických, dávno zašlých čias vidieckeho prostredia, zahalených do farebného závoja slovenského étosu. Niet divu, že základným výtvarným motívom jej malieb sú žánrové scény, ktoré poskytujú skutočnú pokladnicu neustále sa meniacich tém. Právom môžeme povedať, že je to umelkyňa s bohatou fantáziou, ktorej tematická paleta nám vždy poskytne pohľad na niečo nové, originálne a jedinečné, no zároveň pretkané zvukom spomienok a tradícií. Dokáže premieňať aj tie najvšednejšie témy na príbehy, a svojou umeleckou virtuozitou ich pretaviť do fantastickej výtvarnej kompozície. Umelkyňa toto svoje zvláštne nadanie prenáša na plátno skutočne majstrovským, presvedčivým a dôveryhodným spôsobom.

Okrem žánrových scén, ktoré charakterizuje nížinatá krajinka, fantastické interiéry alebo výjavy zo života na vidieku, vyobrazenia tradícií a zvykov na jej obrazoch nám ponúkajú aj jasne čitateľnú etnografiu Slovákov. Jej protagonisti sú vždy oblečení v slovenských ľudových krojoch, fascinujú nás ich zreteľne vyobrazené podoby a živé gestá. Na prvý pohľad rozptýlené, obrazy Zuzany Vereskej majú v skutočnosti dôkladne prepracovanú kompozíciu plnú precízne umiestnených detailov, ktoré v jej diele tvoria akýsi leitmotív. Husi sú typickým prvkom na jej obrazoch, spolu so psom a čiernym kocúrom. Avšak veľké srdce a krásu umeleckej duše umelkyne vyjadruje predovšetkým výrazný, originálny a jedinečný leitmotív, ktorým sú kvety. Červené vlčie maky a biele sedmokrásky, ktorých opojnú vôňu doslova cítime z jej obrazov, dávajú jej maľbám zvláštne čaro.

Výtvarným výrazom Zuzany Vereskej sú silné, zmyselné a rezonujúce farby, ktoré prenáša na plátno v súlade so slovenským folklórom. Čistá kresba, jasné farebné ladenie, racionálne vypracované a akcentované detaily, predstavujú ďalšiu charakteristickú črtu výtvarného jazyka Zuzany Vereskej.

Vizuálna artikulácia tejto umelkyne je rozpoznateľná v mnohých výtvarných technikách ako sú: olejomaľba, maľba na sklo, hodváb, pastelová kresba, grafika, akvarel, a jej virtuozita a všestrannosť sa odrážajú aj v maľbe na keramiku a vo výrobkoch úžitkového umenia. Celá jej tvorba, preniknutá magickou výtvarnou rétorikou, je jasne čitateľná, nevtieravá, no radostná, vzletná a bezstarostná, a to je práve to, o čo sa snaží každé skutočné umenie. Preto niet divu, že jej obrazy si našli  cestu na všetky kontinenty, a že sa jej prostredníctvom tradičnej formy prejavu a tradičných ikonografických prvkov podarilo obnoviť pevný, pretrvávajúci kontakt s umeleckým publikom, a darovať tak tradícii večný život.