Stretnutie s minulosťou

“História pre národ živý je tým,čím svedomie pre človeka” povedal Ľudovít Štúr.

Aby tá história v nás pretrvávala, aby sme si ju osvojili, aby žila v našom povedomí a podporovala pocit našej národnej sebaúcty, pomáhajú nám aj knihy Viery Benkovej, predovšetkým tie Z dávneho Petrovca a Z našej minulosti a k nim sa priraďuje aj táto posledná, Stretnutie s minulosťou. Zmysel nás, vojvodinských Slovákov, je uložený nielen v budúcnosti, ale aj v našej minulosti – našich uličkách, zákutiach, chotároch, skutkoch, či činoch malých a veľkých ľudí nášho etnika v dávnej, či bližšej minulosti.

Aj kniha Stretnutie s minulosťou podobne ako naše ulice, chotáre, osady, má svoju históriu: činia ju autorkino pátranie po údajoch, okolnostiach, postavách a postavičkách našich dejín. Ale zároveň je to autorkino sústavné predkladanie všetkých tých faktov nám, svojim súčasníkom, ktorí by sme si ich mali nielen osvojiť, ale v ich duchu, stopách aj pokračovať, aby všetko to cieľavedomé, premyslené a húževnaté brodenie sa neľahkým životom na dolnozemskej, nie vždy, žírnej rovine dalo svoje zúročenie aj v dobe dnešnej, či zajtrajšej.

Keď sa nám pred očami, či vnemami, rozprestrie všetok onen neľahký a činorodý život našich predkov a prezieravé konanie, akosi prichádzam k tomu, že my, tunajší Slováci, sme ani neboli až takým poddajným národom ako nás niektorí videli a zobrazovali. Našich predkov vidím skôr ako húževnatých, nezriedka vzdorovitých a múdrych ľudí zachovať sa tu, na vojvodinskej šírave, ktorá nebola pri našom udomácňovaní sa tu, taká žírna akou je dnes, a veru nie vždy ani dobroprajnou voči prišelcom. Osobnosti, ktoré autorka zaradila do tejto knihy, hovoria aj do dnešných dní. Autorka totiž v oných faktoch, ktoré pre nás vypátrala, hľadá pre nás opory a stĺpy, mravné kritériá a vzory tým, že presvetlila zmysel a tvorivý zástoj jedincov v rámci našej národnej a kultúrnej histórie. Príklady národného obetovania sa, či sebaobetovania nikdy nestratili a nestratia hlboký ľudský význam a tým, že ich autorka v knihe vysúva do popredia, kladie ich za príklad aj nám, svojim súčasníkom, ale aj našim nástupcom. V nás všetkých by rada videla – pre dobro všetkých nás – ich pokračovateľov.

V našej vojvodinskej slovenskej literatúre je evidentná sústavná absencia literárnohistorických diel, ktoré by boli onou postaťou, na ktorej by sme pevne a hrdo vzpriamení stáli aj v budúcnosti. Aby sa minulosť pamätlivých činov stala oporou dneška a zárukou zajtrajška. Môžeme byť preto autorke povďační, že nás ozbrojila vzácnymi poznatkami z našej minulosti v boji za pretrvávanie slovenskosti na týchto vojvodinských priestoroch aj v tomto 21. storočí.