V októbri roku 2015 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a Miestny odbor Matice slovenskej v Hajdušici vydali knihu Emila Koléniho Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi, ktorú zostavil Vladimír Hudec. Je to prvá publikácia, ktorú ako vydavatelia spoločne podpisujú tieto dve organizácie, ale aj prvá kniha, ktorá vychádza v Hajdušici po slovensky. Už aj tento fakt,  poukazuje na významný edičný počin, ktorý si určite zaslúži nemalú pozornosť, tak odborníkov z radov vojvodinských Slovákov, ako i širšej čitateľskej verejnosti.

Na svojich 108. stranách kniha mapuje texty, články a cestopisy evanjelického farára, národovca, kultúrneho dejateľa a publicistu Emila Koléniho, ktorý v rokoch 1869 až 1909 úradoval v Hajdušici, v evanjelickom cirkevnom zbore. Zverejnené články zostavovateľ knihy čerpal z časopisov Dolnozemský Slovák, Národný hlásnik, Obzor, Slovenské pohľady a z cirkevného časopisu Korouhev na Sionu, pokým záverečný text - autobiografiu Emila Koléniho, pripravil a upravil farár evanjelického cirkevného zboru v Kulpíne Jaroslav Javorník, podľa rukopisu z kanonickej vizitácie  cirkevného zboru v Hajdušici z roku 1887. 

Po úvodníku Vladimíra Hudeca, ktorý prináša biografické údaje o Emilovi Kolénimu ako významnej osobnosti z dejín vojvodinských Slovákov, čitateľovi sa prestiera rad zaujímavých článkov z histórie Hajdušice, ale aj iných slovenských dedín na Dolnej zemi. Tak sa napríklad tu môžeme informovať o slovenských školách v Hajdušici, počnúc od prvej školy, ktorá sa vybudovala hneď po založení Hajdušice v roku 1809, až po slovenskú školu, ktorá bola vystavaná roku 1878 a ktorá dnes slúži ako podnikateľský priestor v Hajdušici. Tu sa dozvieme stručne aj o založení Hajdušice, o činnosti cirkevného zboru a iných reáliách. Veľmi zaujímavý článok je Príchod do Hajdušice (Za 33 rokov pri poľnom hospodárstve čo za premena?), kde v podobe spomienky Emil Koléni hovorí o svojom prvom stretnutí s Hajdušičanmi, o dojmoch z príchodu do osady, ale aj o primitívnom spôsobe života, ktorý sa snažil pozmeniť, vylepšiť a všeobecne povzdyhnúť ľud. Okrem toho sú tu aj informácie o tom ako Hajdušičania robili zbierky na Dom v Turčianskom Sv. Martine a Dom Matice, tiež o včelárstve, záplavách a úrode v dedine.               

Otázky národnej uvedomelosti a ako to Koléni hovorí „národného prebúdzania“ podáva a priam s nadšením analyzuje v príspevku Dojmy zo stretnutia s petrovskou mládežou, no rovno tak s poľutovaním konštatuje, že tunajších Slovákov pochytila „vysťahovalecká horúčka“ do Ameriky v rovnomennom článku tejto knihy. 

V druhej polovici publikácie sú zaradené príspevky, ktoré očami Emila Koléniho dokumentujú život Slovákov nie len v Hajdušici, ale aj širšie - v Banáte a všeobecne na Dolnej zemi a tiež aj vzťahy Slovákov so Srbmi, s Rumunmi, Maďarmi a inými národmi žijúcimi na tomto území. Tieto údaje môžeme čítať v článkoch O ľudových zhromaždeniach, O pekných a menej pekných javoch na našich dedinách, ako aj v cestopisoch Črty z cesty po Dolnej zemi, Z Banátu na Segedín, Banátski Slováci a pod. Koléni si tak povšimol Kovačicu, Hložany, Padinu, Boľovce, Starú Pazovu, Slovenský Komloš, Selenču, Čabu a iné dediny a mestá obývané Slovákmi. Pre banátskych Slovákov, vrátane aj rumunskeho Banátu, spracoval vzácne demografické údaje a k tomu pridal i stručné texty o Aradáči, Lízike, Šándore, Vojlovici a iné. Banátski Slováci a niektoré iné texty majú veľmi dôležitý historiografický význam. 

Knihu dopĺňa primeraný fotografický materiál a resumé v srbskom jazyku, ktoré knihe dávajú ešte väčšiu hodnotu už aj tým, že sa o živote Hajdušičanov a Slovákov na Dolenj zemi v minulosti budú môcť informovať aj Neslováci. Bibliografické údaje textov zaradených do knihy si čitateľ môže nájsť v závere tejto publikácie. 

Ako taká, kniha je vzácnym dokumentom doby a môže byť zaujímavá tak výskumným pracovníkom a historikom, ako aj širej čitateľskej verejnosti a najmä Hajdušičanom, ktorí sa po prvýkrát môžu pochváliť dielom z vlastného prostredia a vlastnej histórie. Za to vďaka predovšetkým patrí zostavovateľovi Vladimírovi Hudecovi, ktorí vydaním tejto publikácie prispel nie len k lepšiemu poznaniu jednej, takmer zabudnutej osobnosti z minulosti vojvodinských Slovákov, ale i k dotvoreniu mozaiky dejín Slovákov žijúcich v Hajdušici a na Dolnej zemi.

Katarína Mosnáková Bagľašová

úradujúca riaditeľka

Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov