Publikácia Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovíncov 1918-1929 autorky Gabriely Gubovej Červenej vyšla ako 3. zväzok edície Doktorské dizertácie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

V roku 2015 ju spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Vydanie knihy finančne podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Kniha pozostáva z niekoľkých kapitol. Na úvod autorka Gubová Červená vysvetľuje ciele a podstatu výskumu a práce. 

Prvá kapitola pod názvom Vznik Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov spracúva problematiku vytvárania nového štátu, zaoberá sa tiež situáciou, v ktorej sa nachádzali Slováci z aspektu pripojenia Vojvodiny ku Kráľovstvu SChS. Autorka obracia svoju pozornosť i na Slovenskú národnú stranu a jej činnosť. Venuje sa i konfliktu medzi Ľudovítom Mičátkom a Igorom Branislavom Štefánikom a tiež pôsobeniu Igora Branislava Štefánika v Belehrade. Nasleduje časť, ktorú autorka venovala Slovákom v Banáte a ich politickej aktivite a na záver kapitoly svoju pozornosť obracia na postavenie a práva Slovákov v Kráľovstve SChS.

Druhá kapitola je venovaná problematike volieb v Kráľovstve SChS. Autorka píše o parlamentných voľbách v roku 1920, o porade SNS pred voľbami v roku 1920,  o samotných voľbách. Nasleduje časť venovaná prvému medzivolebnému obdobiu. V pokračovaní píše o voľbách v roku 1912 a o volebných kortešačkách. Zatým svoju pozornosť venuje druhému medzivolebnému obdobiu 1923 – 1925. Nasledujú časti, ktoré sú pomenované Úsilie o zmeny v SNS, Voľby v roku 1925 a Ako ďalej SNS?

Tretia kapitola je pomenovaná Politické zmeny v živote slovenskej menšiny. V tejto časti sa autorka zaoberá reogranizáciou SNS v roku 1927, píše o kongrese Slovenskej Národnej strany, tiež o voľbách v roku 1927. V pokračovaní čítame o politickom obrate Dr. Ľudovíta Mičátka.

Autorka uvádza informácie aj o obecných voľbách a končí politickou dohrou Slovákov.

Nasledujú prílohy na takmer 100 strán, rozvrhnuté do častí A, B a C.

Gubová Červená prácu končí závermi.

"Počas celého medzivojnového obdobia boli Slováci vernými občanmi Kráľovstva SChS a potom Juhoslávie a uctievali si dynastiu Karadjordjevićovcov. Od nového slovanského štátu očakávali veľmi veľa. Dôverovali srbským politikom, predovšetkým tým z územia bývalej monarchie, že ich podporia a pomôžu v uskutočňovaní slovenských národných práv. Verili, že slovanský štát bude „ústretový a lepší“ voči slovanským národom, ktoré podporili jeho vytváranie. Vedúci slovenskí politici počas celého tohto obdobia dôverovali a spoliehali sa na srbských politikov. Väčšina slovenského ľudu však veľmi rýchlo vytriezvela z „oduševnenia a ošiaľu“ z vytvorenia nového štátu. Spoznala krutú realitu, že aj v tomto štáte o svoje práva bude musieť ustavične bojovať a dožadovať sa ich. O takomto osude ich presvedčili aj tvrdenia mnohých srbských politikov, ktorí vyhlasovali a toho sa aj pridŕžali: „Všetko,čo nám nekole oči zo srdca dáme národom, ktoré s nami žijú a nie sú Srbi“. V novom štáte boli Slováci považovaní za menšinu, ktorá mala svoje národné, politické práva v takom rozsahu, aký bol stanovený medzinárodnými zmluvami. Ani najvyšším štátnym dokumentom, akým bola vidovdanská ústava z roku 1921, neboli určené práva a postavenie menšín. Všetky menšiny, ktoré Kráľovstvo SChS uznávalo, mali iba tie najzákladnejšie práva. Štát postupne vytváral podmienky na uskutočňovanie umelo vytvoreného juhoslovanského národa."

Anna Margaréta Valentová