Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť. Nadväzujeme tak na bohatú tradíciu vydávania kalendárov tak na Slovensku, ako i v slovenskom zahraničí.

Kalendár, ako tlačený dokument, či už vo forme jednolistovej, nástennej, alebo ako ročné periodikum vznikol po vynájdení knihtlače. Od začiatku obsahoval zoznam dní, týždňov a mesiacov v roku a postupom času sa začal obohacovať o náučné a zábavné texty. Vtedy kalendár začal plniť aj inú funkciu okrem časovej a ňou boli osvetová, ľudovovývchovná, národnobuditeľská, informačná a vzdelávacia. Takéto kalendáre sa menovali ľudové, resp. národné kalendáre a boli jedným zo základných zdrojov poučenia a najrozšírenejšou a najobľúbenejšou knihou medzi pospolitým ľudom.

Podľa Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska prvý kalendár na území Slovenska vyšiel v Trenčíne v roku 1638 z dielne českých exulantov. Najstarším slovenským kalendárom je Nový a Starý kalendář z roku 1640. Vyššiu kultúrno-literárnu úroveň získali kalendáre v prvej polovici 18. storočia za redigovania Jána Chrastinu a Juraja Palkoviča a najviac kalendárov bolo publikovaných v 19. storočí. Najznámejšie boli Domová pokladnica a Slovenský kalendár Daniela Licharda a Slovenský domový kalendár, ktorého redaktorom bol Karol Salva. Veľmi obľúbený bol i Nový a Starý vlastenecký kalendár (1830 – 1874), ktorý redigoval Gašpar Fejérpataky-Belopotocký[1]. Okrem ľudových kalendárov vychádzali aj kalendáre tematické, ktoré mali vedecký ráz (napr. astronimický kalendár) alebo obsahovali príspevky o osobnostiach, jubileách, jednotlivých regiónoch a pod. V roku 1894 začal vychádzať Tranovského kalendár, ktorý bol veľmi populárny aj medzi Slovákmi evanjelikmi na Dolnej zemi a ktorý vychádza aj dodnes.

Zahraniční Slováci tiež vydávali a vydávajú takéto kalendáre a to už od konca 19. storočia. Okrem uvedených funkcií, kalednáre zahraničných Slovákov mali predovšetkým funkciu pestovania slovenského jazyka, povzbudzovania národnej identity a zachovávania kultúrnych a iných tradícií.

Prvou slovenskou knihou na americkom kontinente, ktorá bola tlačená z litier sádzaných strojom bol Kalendár Jednota, ktorý vydávala Prvá katolícka slovenská jednota od roku 1896[2]. V 90. rokoch 19. storočia v USA okrem Kalendáru Jednota vychádzali aj Prvý slovenský americký národný kalendár pre kaltolíkov, evanjelikov a grékokatolíkov a Národný kalendár. Vydávali ich ústredné krajanské spolky. Potom možno v dejinách amerických Slovákov sledovať spústu kalendárov tak spolkových, ako i nezávislých, cirkevných, zábavných a i. Na začiatku 20. storočia svoje kalendáre vydávali aj novinové spoločnosti, ktoré mali vlastné tlačiarne: Kalendár denníka Slovák v Amerike (od roku 1919), Kalendár Národného slovenského denníka (od roku 1915), ktorý vydávala Účastinárska tlačiarska spoločnosť Národného slovenského denníka v Chicagu, Obrana – Národný kalendár (od roku 1922) vo vydaní Novín Obrana v Scrantone, Kalendár Živena (od roku 1924) popri časopise Spolku slovenských žien Živena. Od roku 1890 dodnes vyšlo v Amerike okolo 40 kalendárov, z čoho si periodicitu, i keď nepravidelnú zachoval len Národný kalendár vo vydaní Národného slovenského spolku v Pittsburghu. Gabriela Hamranová v príspevku Slovenské kalendáre vydávané v zahraničí v knižniciach na Slovensku píše, že v Amerike do dnešných čias pretrvalo vydávanie len jedného kalendára: Kalendár – Almanac National Slovak Society of the USA for Year of... Určený je pre potomkov Slovákov v USA a slovenčina sa v ňom vyskytuje iba minimálne[3]. Tieto kalendáre zo začiatku odoberali i kanadskí Slováci až si v roku 1934 vydali svoj vlastný kalendár v Montreale pod názvom Prvý kalendár kanadských Slovákov. Tiež tu vychádzal Kalendár Kanadskej slovenskej ligy a Kalendár Kanadského slovenského podporného spolku.

Dlhú a kontinuovanú tradíciu vydávania kalendárov má i dnešné Srbsko. V roku 1920, po založení slovenskej kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci, vyšiel prvý ročník Národného kalendára (menil názov aj na Ľudový kalendár), ktorý aj v súčasnosti patrí medzi obľúbené rodinné čítanie vojvodinských Slovákov. Okrem toho v tomto prostredí vychádzali aj Banátsky slovenský kalendár v Kovačici a Slovenský hospodársky kalendár v Báčskom Petrovci. Najnovšie bol v roku 2002 založený Pazovský kalendár, ktorý dodnes vychádza v Starej Pazove.

V roku 1920 sa začali písať i dejiny vydávania kalendárov Slovákov v Maďarsku. Bol to Čabiansky kalendár, ktorý vychádzal do roku 1948 a potom bol v roku 1991 obnovený. Jeho prispievatelia sú predovšetkým Slováci z Maďarska, ale aj autori zo Slovenska, Rumunska a Srbska. Najstarším nepretržite vychádzajúcim slovenským periodikom v Maďarsku je ročenka Náš kalendár, ktorej prvé číslo vyšlo v roku 1950.

Okrem toho slovenské kalendáre možno nájsť i v Argentíne (Kalendár Slovenského kultúrneho spolku v Argentíne, vydavateľ: Slovenský kultúrny spolok v Buenos Aires), Austrálii (Kalendár austrálskych Slovákov, vydavateľ: Združenie austrálskych Slovákov v Sydney), Rumunsku (Malý kalendár pre dolnozemských Slovákov vydávaný v Nadlaku), tiež na Ukrajine (Náš kultúrno-historický kalendár vydávaný v Užhorode).

Z takejto bohatej tradícii vydávania krajanských kalendárov a pri príležitosti osláv 90. výročia založenia Čabianskeho kalendára v Maďarsku a Národného kalendára v Srbsku, kutúrna dejateľka Anna Ištvánová organizovala konferenciu na tému slovenské ľudové kalendáre. Príspevky z konferencie vydala Čabianska organizácia Slovákov – Dom slovenskej kultúry, nie v podobe zborníka, ale v podobe Svetového kalendára Slovákov na rok 2011 (redaktorka Anna Ištvánová a zodpovedná redaktorka Alžbeta Hollerová-Račková). Idea dozrela a založený bol nový Slovenský svetový kalendár na rok 2017, ktorý plánuje byť dlhoročným a kontinuovaným projektom. Jeho zakladateľom a šéfredaktorom je Vladimír Valentík, zástupkyňou šéfredaktora je Katarína Mosnáková-Bagľašová a vydávajú ho Slovenský kultúrny klub v Srbsku a Centrum – slovenská kultúrna koordinácia. K utvoreniu prvého čísla Slovenského svetového kalendára prispeli aj redakční spolupracovníci: JÁN BOTÍK – Argentína, MARTA KAPUSTOVÁ, ELENA LOMENOVÁ a JÁN KULÍK – Austrália, MONIKA NECPÁLOVÁ a VLADIMÍR SKALSKÝ – Česko, MICHAL SPEVÁK – Čierna Hora, DANIEL COMPAGNON a LUKÁŠ HREHA – Francúzsko, BOŽENKA DASOVIĆOVÁ, SANDRA KRÁĽOVÁ-VUKŠIĆOVÁ a MIROSLAVA GRŽINIĆOVÁ – Chorvátsko, DUŠAN TÓTH, JOZEF STAROSTA, MÁRIA VRABČEKOVÁ a IRENA TIMKOVÁ – Kanada, ALŽBETA HOLLEROVÁ-RAČKOVÁ, ANNA KOVÁČOVÁ, HAJNALKA KRAJČIOVÁ a JÁN BENČÍK – Maďarsko, RADKA RUSŇÁKOVÁ – Malta, VERONIKA GBÚRIKOVÁ, JARMILA BUCHOVÁ, MARTIN VÁLOVEC a JURAJ BARTOŠ – Nemecko, MILICA MAJERÍKOVÁ-MOLITORIS – Poľsko, BIANCA UNC, IVAN MIROSLAV AMBRUŠ a PAVEL HLÁSNIK – Rumunsko, MILINA SKLABINSKÁ – Srbsko, EVA SOLMOŠIOVÁ – Švajčiarsko, DUŠAN DAUČÍK – Švédsko, IVAN LATKO – Ukrajina, MILAN ČUBA, JOZEPH JÁNEK a ALEXANDRA LANE – USA, JULIANA SERSENOVÁ a JOZEFÍNA KOVALČÍKOVÁ – Veľká Británia. Kalendár obsahuje rubriky Kalendárium, Slováci vo svete, Krajania na Slovensku a Krajanská téma. Na bezmála 300 strán krajania poukazujú ako im je príjemne spolu, tak v prítomnosti, ako aj v budúcnosti, ktorá na nich čaká. Zanechávajú stopy a šíria povedomie o spolupatričnosti.

Cieľom tohto projektu je prispieť k prezentácií dejín, kultúry a všeobecne života krajanov roztrúsených v rôznych kútoch sveta, podporiť vzájomnú spoluprácu, nadviazať kontakty a v neposlednom rade aj vytvoriť platformu, ktorá predstavuje príklady dobrej praxe v zachovávaní, rozvoji a zaveľaďovaní slovenského jazyka, slovenských tradícií, identity a integrity našich komunít.

Budúcnosť Slovenského svetového kalendára závisí od nás samych. Od našej dobrej vôle, ochoty a snahy dávať vedieť o sebe nie len v rámci svojej komunity a svojho štátu, ale aj v širšom svetovom kontexte a najmä na Slovensku, v našej pravlasti. Z toho dôvodu redakcia Slovenského svetového kalendára plánuje spustiť webovú stránku, ktorá bude v prvom rade v digitálnej forme dokumentovať obsahy každého ročníka Kalendára, ale aj vytvorí možnosť na prezentáciu ďalších krajanských aktivít, ktoré sa konajú behom celého roka, ako aj na výmenu názorov, skúseností a praktických znalostí prostredníctvom elektronického fóra. Všetko to za účelom vzájomnej podpory a šírenia dobrého mena zahraničných Slovákov.

Prvý ročník Kalendára sme venovali predovšetkým mapovaniu krajanských spolkov, združení a organizácií. Už teraz môžeme povedať, že by sme v nasledujúcom čísle chceli upriamiť pozornosť na významné osobnosti z dejín a súčasneho života našich komunít, ktoré sa významne príčinili o rozvoj spoločenského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí. Preto vás vyzývame, aby ste nám Vaše príspevky zasielali najneskôr do 15. augusta 2017 na adresu svetovykalendar@gmail.com. Radi uvítame aj články o významných jubileách na rok 2018, ako aj informácie a fotografie z iných oblastí života vašej komunity, ktoré posvietia na čulú činnosť slovenských krajanských organizácií. V budúcich ročníkoch by sme si priali obzvláštniť Kalendárium našej ročenky tematickými fotografiami a najbližšie by to mohli byť ukážky sakrálnej architektúry, resp. kostoly, ktoré vo väčšine prípadov boli a zostali našou významnou oporou a miestom, ktoré chráni našu národnosť a nábožnosť. Najlepších dvanásť záberov slovenských kostolov v zahraničí, ktoré nám zašlete na horeuvedenú adresu, zverejníme so stručným popisom pri jednotlivých mesiacoch Kalendária na rok 2018.

Starajme sa teda o našu identitu a nech nám diaľka nie je prekážkou, aby sme si boli stále blízki.

Vladimír Valentík a 

Katarína Mosnáková-Bagľašová